Facebreaker - PS3

Spomínaná situácia je samozrejme len príklad, možností ako sa dostať do potýčky je veľké množstvo. Vždy sa nájde niekto, kto by si zaslúžil úpravu tváre na motív Picassových obrazov. Táto cesta riešenia problémov má však svoje úskalia, ona je totiž v dnešných časoch ilegálna. Preto ak chcete niekomu rozbiť ciferník, najbezpečnejšie bude obrátiť sa na virtuálny svet.

Hra Facebreaker je podľa svojho názvu na tento účel ako stvorená. No podľa názvu by mala byť aj Tatra 613 pohorie, takže sa nenechajte zmiasť. Hneď na začiatok musím povedať, že keby bola súťaž o premrhanú šancu, tak vývojári z EA Freestyle sa môžu smelo prihlásiť. Úspech je zaručený.

Pritom potenciál veselej a vtipnej bojovky, ktorá by parodovala všetky boxerské série od EA Sports je ohromný. Prvotné predstavovania a reklamná masáž hovorili o zábavnej hre, v ktorej sa proti sebe postavia skutočne špecifické a bizarné postavičky, tie si následne rozbijú tváre na lietajúce vločky, a ešte sa pri tom aj počúrame od smiechu. Je teda pravda, že niekomu pri hraní tohoto „skvostu“ aj cvrkne, ale nebude to od smiechu a zábavy, ale skôr od nervov. Zábavnosť tejto hry je totiž celú pol hodinu, následne to už ide iba z kopca strmého, ako výstup na Rysy.



Každý, kto hráva bojovkové hry vie, že základom je vyváženosť jednotlivých postáv, veľké množstvo rôznych úderov a vyvážená hrateľnosť v singleplayeri. Facebreaker však nedisponuje ničím z vymenovaných vlastností. Po spustení hry vás síce najskôr ohúri štýlová grafika a ponúknutí bojovníci, ale po následnom ošiali zisťujete, že v hre absentuje základná vec: hrateľnosť!

Na začiatok si môžete vybrať iba z pár ponúknutých bojovníkov, alebo si môžete vytvoriť svojho vlastného. Toto je celkom zaujímavá voľba, pretože si môžete na bojovníka namontovať aj svoju fotku, čo znamená, že si môžete dať sami sebe pekne rozbiť úsmev. Možností ako si upraviť svojho bojovníka na ideálnu podobu je naozaj veľa, a táto časť je spracovaná kvalitne. Ak už ste so svojim výtvorom spokojný, môžete nastúpiť do ringu.

A tu končí všetka sláva. Atribúty zápasov sú klasické. Máte "teplomer" so svojou energiou, ktorá je zelenej farby, keď sa minie, tak máte v zálohe ešte červenú energiu, avšak tá klesá veľmi rýchlo. Pár úderov a je po nej. No ak máte chvíľu pokoj a nikto vás nebije, tak sa zasa doplní. Kolá sú tri a každé má devedesiat sekúnd. Počas týchto troch kôl musíte svojho súpera tri krát zraziť na zem, čiže mu dať "knockdown". Rýchlejšia cesta je však dať K.O., čiže "facebreak". Týmto súperovi definitívne rozdrtíte tvár a víťazstvo je vaše. No nebude to také jednoduché. Na tento úkon musíte naplniť štvormiestny ukazovateľ. Ten sa napĺňa iba vtedy, ak boxujete nepretržite do súpera. Po inkasovaní úderu sa ihneď vyprázdni. Z toho vyplýva, že dať K.O. je skoro nemožné, pretože potiahnuť takú nepretržitú linku úderov, sa v tejto hre skoro nedá. Podarilo sa mi to iba dvakrát za veľmi dlhý čas, a aj to si myslím, že bola skôr náhoda.

Týmto sa dostávame ku hlavnému problému tejto hry. Skoro neporaziteľní protivníci. Je to až frustrujúce, keď vás protivník dostane do rohu ringu a tam vás reže ako vrece žita. Nepomôže vám blokovanie, ani žiadne fintičky. Skrátka keď vás začne mlátiť, tak nemáte šancu. No najviac fascinujúce je, keď dostanete nepriateľa do rohu vy. Myslíte si, že teraz mu naložíte čo sa do neho zmestí, ale omyl, hra vás pekne kúzelne vyhodí priamo do stredu ringu! Keď sa mi to stalo prvý krát, tak som si myslel, že sa mi to iba zazdalo, ale po viacnásobnom zopakovaní, som už mal jasno. Táto hra si jednoducho robí čo chce. Keď sa rozhodne zvíťaziť, tak to tak aj je. Polomŕtvy protivník vám bez väčších problémov zrazu zasadí niekoľko presných rán, ktorými rýchlo ukončí celé vaše snaženie. A to prosím na najnižšej obtiažnosti. Po dlhom snažení máte v takýchto chvíľach chuť spraviť facebreak sám sebe, že sa vôbec takouto hrou zapodievate. Neskutočne stupídne a amatérske je celé spracovanie hry pre jedného hráča. Za toto by som autorov kľudne poslal fárať holými rukami do uránovej bane.



Iná situácia však nastáva pri hre dvoch hráčov proti sebe. Vtedy je vcelku zábavné rozbíjať si navzájom svoje vymodelované virtuálne tváre, boj je viacej vyvážený a netrpí nezvládnutou obtiažnosťou a nelogickými prehrami. Ovládanie hry je tak jednoduché, až je primitívne. V podstate máte na výber iba z pár úderov, jedného bloku a šaškovania, ktoré by malo rozzúriť súpera. Na čo je to dobré sám netuším, pretože pokiaľ budete hrať single, tak jediný kto bude zúriť, budete vy. Podstatné je len rýchlo stláčať tlačidlá, čo vlastne rozhoduje o tom, kto bude víťaz. Keď tak nad tým premýšľam, možno by sa v tejto hre dalo vyhrávať tak, že dáte jedno tlačidlo pod koníka šijacieho stroja a pustíte šitie. Áno toto by mohlo pomôcť :)

Grafika a celkové technické spracovanie je nadpriemerné. Pekne vymodelované postavy a animácie, sú spojené s dostatočne šialenými charaktermi, ktoré sa do takejto hry vynikajúco hodia. Kvalitné vymodelovanie postavy oceníte hlavne pri slečne, ktorá nosí tabuľku s číslami jednotlivých kôl. Je to fakt kosť. Ďalej čakajte rôzne deformovanie tváre, ktoré si môžete vychutnať na spomalených záberoch, alebo na svojich bojových trofejách. Arény hýria farbami a žijúcim okolím. Do toho hrá štýlová hudba z celkom kvalitného soundtracku. V tomto sa hre nedá veľa vytknúť. Ale k čomu je to všetko dobré, keď sa to nedá hrať?

Som veľmi sklamaný. Facebreaker mal veľký potenciál, ktorý však bol úplne zahodený, a zostalo z neho iba pekné pozlátko. Nebyť vcelku vydareného multiplayeru, ktorý dokáže zabaviť, tak by táto hra bola absolútna katastrófa. Takto to je len podpriemerná a spackaná hra, ktorú nezachráni ani postavička Busha stiahnuteľná z netu. Keby som nedostal túto hru zdarma, ale by som za ňu zaplatil, tak by som sa asi osobne vybral do EA Freestyle a ukázal im facebreak naživo.