S.T.A.L.K.E.R.: Clear Sky

A vzal jsem pátou matici a hodil jsem ji o kousek výš a dál. Napřed letěla normálně, ale než dopadla, trhlo to s ní nabok a pak zmizela v zemi, jako kdyby se propadla.

„Viděls to?" šeptám Kirillovi.

„Viděl," on na to a vyvaluje oči, nakloněný dopředu, div nevypadne z papuče. „Hoď tam ještě jednu." Chytrák! Prý ještě jednu! Copak stačí jedna? Ach ti knihomolové! Naházel jsem tam osm matic, než jsem zjistil, odkud kam ta mýtina sahá.


Nezvyčajne, citátom začínam recenziu na hru. Citátom z poviedky bratov Strugackých, z ktorej si hra zobrala v podstate námet, prostredie a hlavne názov. Dobrovoľne sa priznávam, že som prvého Stalkera nehral. S nadšením som sledoval jeho vývoj, sledoval som čo nasľubovali autori, potom si Stalkera kúpil kolega, videl som chvíľu, čo tá hra naozaj obsahuje a tým bola kapitola Stalker pre mňa uzatvorená. Jednoducho som podľahol hype. Potom ma už ani nezaujímalo, že hra je neskôr, keď sa už rozohrá skvelá, a má atmosféru a naozaj sa oplatí si ju zahrať.

S.T.A.L.K.E.R.: Clear Sky som dostal do rúk s tým, že na to mám napísať recenziu. Takže nainštalujem, zahrám, napíšem. Môže to byť už oveľa lepšie ako bol Stalker, možno ma to chytí... Úprimne povedané, ešte v tomto okamihu nie som rozhodnutý aké dám hre finálne hodnotenie, začnem teda pekne od začiatku.

Prinesiem domov hru, posmelený nápisom na obale – Hra podporuje DirectX 10 ju nainštalujem a spustím. Pri spustení príde chybová hláška – hre chýba nejaká Direct X knižnica. Super, takže trávim asi hodinku tým, že si hľadám kompletný balík DirectX (podotýkam že mám Windows Vista Ultimate, aktuálne patche a updaty, a že sa mi to pri žiadnej inej hre zatiaľ nestalo). Po skompletizovaní celého balíku knižníc hra už ide spustiť. Chvíľu sa motám po zóne, zomieram a prichádza druhé prekvapenie. Stlač medzeru pre pokračovanie. Po stlačení medzery prichádza menu hry, ktoré obsahuje „pokračuj v hre“. Po kliknutí vidím znova svoju mŕtvolu, ktorú medzitým našiel nejaký mršinožrút a niekam si ju odťahuje. Ok, zlá voľba, skúsime load, veď to má nejaký autosave, nie? Nie... Tak ukončiť hru... Ocitám sa v prostredí Wndows. Moje pochyby či povel ukončiť hru bol ekvivalent s „opustiť do Widows“ po chvíľke zaháňa okienko s oznamom, že engine je ešte mladý a treba ho doladiť a či by som bol taký ochotný a poslal informácie tomto crashi tvorcom. Keďže tvorcov rád podporím klikám YES. A to som si myslel že ma už nič nemôže prekvapiť. Mohlo. Otvorila sa mi mailovacia aplikácia, kam engine predpísal adresu kam to mám poslať, pribalil 1.5 MB súbor a čakal kým kliknem na send. Toto som naozaj zatiaľ ešte nevidel. Ok, spúšťam hru ešte raz, chvíľu sa hrám, ukladám pozíciu a idem spať.

Následujúci deň preberám v práci s kolegami Stalkera, vravím, že to vyzerá byť naozaj dosť zlé, a dozvedám sa, že by som si to mal asi opatchovať. Prekvapuje ma táto informácia, keďže som zvyknutý, že hra si aktuálnejší patch nájde sama a iba mi oznámi že si ho chce stiahnuť. Zároveň predpokladám, že sa distribuuje verzia s relatívne aktuálnym patchom, ale sľubujem, že sa na to pozriem. Okrem toho očakávam, že CD Project ako zvyčajne s patchami bude meškať. Po príchode domov pozerám na web CD Projectu, a hľa patche sú tam hneď dva. Stiahnem a aplikujem ich, spúšťam hru. Idem do nastavení grafiky a čo nevidím, zrazu je tu naozaj zapnuteľná podpora DX 10. Skvelé, hneď ju zapínam a hra sa akoby mávnutím prútika mení výzorovo o 100 percent smerom k lepšiemu. Super, idem si teda nahrať pozíciu... Hm... Akurát že po patchi sa pozícia nahrať nedá, pretože nie je už podporovaná. Pevne dúfam že to je jediný prípad kedy sa niečo takéto stane, pretože ak by som mal v polovičke hry začať kvôli nejakému patchu odznova, asi by som to DVD vyhodil oknom. Zhrňme to do dvoch základných poznatkov. CD Project na obale klame, pretože to čo je vo vnútri DX 10 nepodporuje, treba hru opatchovať. A treba to urobiť čo najskôr, pretože hra sama si patch nenájde, a nebude kompatibilný save z predchádzajúcej verzie.

Tak teda znova... Mám Stalkera, mám aktuálny patch a idem hrať. Herný a grafický engine vyzerá veľmi pekne. Vidno že tvorcovia si dali záležať. Dokonca je to prvá hra, kde som zažil, že postava vykonáva reálny skok. Nie len že sa v nezmenenej rýchlosti vznesie a zase pristane, ale pri výskoku naozaj trošku zrýchli a pri doskočení zastane. Celé prostredie vyzerá nádherne, stromy aj kríky reagujú na vietor, ako aj na to, keď sa cez ne niekto alebo niečo prediera. Voda je tiež spravená veľmi pekne. Okoložijúci stalkeri sa nenútene pohybujú po svojom teritóriu. Rozprávajú sa navzájom v niečom čo asi má byť ruština, no napriek tomu, že tomuto jazyku čiastočne rozumiem, tomu čo si hovoria oni nerozumiem. Čo zamrzí je, keď ich chvíľu pozorujete, vidíte ako sediaci stalker siahne do zadného vrecka nohavíc, z neho vytiahne pollitrovku s vodkou, z ktorej sa nejakým zázrakom, asi osmózou napije priamo cez svoju plynovú masku. Keď som už spomínal vetrík, ten sa dokáže pohrávať aj s lístím, takže keď zafúka, okolo sa ich zopár preženie. Čo opäť prekvapí je, keď som v miestnosti a tie lístky aj tak lietajú okolo mňa a netrápi ich že dnu vnikli stenou a vychádzajú von protiľahlou. Inak povedané, engine je pekný, ale má stále ešte svoje chyby. Živočíchy v zóne žijú tiež svojim životom, a po chvíli túlania sa po nej som dospel k tomu, že toto je Zóna, ktorú sľubovali tvorcovia v prvom Stalkerovi.



Hra samotná je dosť náročnou strieľačkou. Náročné nie je zabiť nepriateľa, či sa mu vyhnúť, ale samotné prostredie Zóny. Zóna je nehostinná, vražedná a plná prekvapení či nebezpečenstva. V tejto hre nehádžeme pred seba matky, pravdepodobne sa ich minulo priveľa v prvom Stalkerovi, teraz hádžeme skrutky. Každopádne ale prechod Zónou bez ich hádzania je v podstate samovražedný. Ak ich používame, tak je to len silný sklon k samovražde. Totižto miesta, kde je zvýšená radiácia nie je vidno skôr ako do nich vstúpim, a už sekunda pobytu v takejto oblasti znamená chorobu z radiácie. A choroba z radiácie znamená, že ak nemám protiradiačné lieky, pomaly mi klesá zdravie. Ok, ak mám silnú chorobu, klesá rýchlo. Podarilo sa mi aj zomrieť na to, že ma protivník postrelil, a mňa nenapadlo, že si mám ranu obviazať, aby som nevykrvácal...

Chvíľu to trvá, kým si na všetky tieto veci zvyknete, najmä preto, že hra na ne neupozorňuje. Jednoznačne však po istej chvíli hrania, som si na ne zvykol, hádzanie skrutiek bola úplná samozrejmosť, a jediné čo ma naozaj dokázalo prekvapiť bola práve nepríjemná radiácia. Celkovo to však hre pridáva na atmosfére a naozaj som sa celý čas cítil ako stalker v Zóne, číhajúc odkiaľ sa na mňa priženie smrť. Okrem strieľania máme v hre aj nejaké tie úlohy, ktoré spočívajú buď v tom, že sa máme niekam dostať, niečo niekam dopraviť, či niečo niekde vyzdvihnúť. Okrem toho sme zároveň účastníkmi konfliktu medzi dvoma stranami, kde dostávame úlohy pomôcť s obranou alebo útokom na niektorý checkpoint. Táto časť hry je vlastne ukážka multiplayeru, ktorý S.T.A.L.K.E.R.: Clear Sky obsahuje, akurát, že sa hrá s botmi, nie s reálnymi spoluhráčmi. Hra ponúka klasické modely Deathmatch a Team Deathmatch, Capture Artefakt (ekvivalent CTF) a zbieranie artefaktov po Zóne, kde sa po prinesení artefaktu do základne družstvu priráta jeden bod.

A sme na konci. Na začiatku som vravel, že neviem ako hru ohodnotiť, a teraz v podstate stále nemám celkom jasno. Princíp hry, Zóna ako taká, samostatne živá jednotka, neustále nebezpečenstvo, to všetko je plus, ktoré hru vynáša vysoko nad priemer. Problémy enginu a bugy ktoré som stretol ju zase zrážajú dolu. Celkovo to však je stále nadpriemerná hra, takže ak vám nevadí zopár chybičiek, odporúčam si ju kúpiť. Inak si počkajte na ďaľšie patche alebo sa poohliadnite po niečom inom. Z podobného súdku by mal v blízkej dobe vyjsť kultový Fallout 3.

Hodnotenie: 6,5

Výrobca:Deep Silver
Distribútor: CD Project
Platforma: PC
Multiplayer: Áno