Half-Life: Blue Shift

Datadisk k revolučnej hre, ktorý bol pred jeho vydaním veľmi očakávaný a pozorovaný. Celý kolotoč okolo neho bol však zbytočný. Blue Shift totiž veľmi prekvapil. Škoda je v tom, že neprekvapil svojou kvalitou, ale niečím, čo nemá veľmi kladný charakter...

Po úlohe v koži vedca Gordona Freemana v pôvodnom Half-Life (HL) a vojaka Adriana Sheparda v datadisku Opposing Force si zahráme za jedného z ochrankárov z komplexu Black Mesa, v ktorom sa celý svet HL (už od jeho pôvodu) odohráva. Jeho meno je Barney Calhoun. Ako každé ráno, tak aj to dnešné prichádza do práce, ako inak dopravným vozíkom. Táto cesta predstavuje akési intro, ale to nie je nič nové, za predpokladu, ak ste hrali HL, ale kto ho vlastne ešte nehral? Príbeh sa odohráva paralelne s HL, čiže opäť sa to celé točí okolo pokusov teleportácie na planétu Xen. Tieto podobnosti s prvým HL ani nie sú na škodu, skôr naopak, ak je niečo výborné, nie je dôvod meniť to. Ale takmer po troch rokoch od vydania HL priniesť úplne to isté, to sa od Gearbox Software nečakalo. Opposing Force vyšiel po roku od Half-Life a priniesol nové nápady, celkový nový pohľad na HL a hlavne nové zbrane, zatiaľ, čo v Blue Shifte ich je ešte menej než v HL samotnom!!!

Zbrane v Blue Shifte predstavujú úplný základ v arzenáli priemernej FPS strieľačky. Osem zbraní jednoducho nestačí ani pre datadisk, aj keby boli vyvážené do dokonalosti. Počet zbraní podobný Doomovi vydanému pekne dlhú dobu dozadu som od Gearbox Soft naozaj nečakal ani v sne. Pripomeniem pri tom, že Gearbox je rovnako výrobcom aj Opposing Force, kde bolo vylepšení, ako som už spomenul, na datadisk až primnoho, preto nechápem, kde sa stala chyba. A výrobcov neospravedlňuje ani to, že Blue Shift bola hra pôvodne plánovaná pre Dreamcast, ale ako vieme, popularita Dreamcastu značne po nástupe PS2 upadla, a tak sa distribútor hry, Sierra, rozhodol konvertovať Blue Shift na PC. Je to jediné rozumné vysvetlenie minima vylepšení, ale ešte raz prizvukujem, to výrobcov i vydavateľa neospravedlňuje ani v najnižšej miere. Jediné vylepšenie, ktoré chválim je balík High Definition Pack, ktorý si môžete doinštalovať do hry. Vylepší textúry v hre, celkový vzhľad zbraní a postáv (M16 konečne vyzerá ako M16). Nedá mi však nedodať, že s jeho nainštalovaním sa mierne pozdvihne hardwarová náročnosť hry.

Keď však nejako prehryzieme počet zbraní a minimum vylepšení (ale s tým by mal problémy asi aj bobor z reklamy na nemenovanú zubnú pastu), do očí sa nám valí ďalšie, najväčšie mínus celého datadisku. To je jeho, v zlom zmysle slova, neuveriteľná dåžka. Posadíte sa k hre, a ak nezakysnete na dlhšiu dobu, za jedno popoludnie máte hru dohranú i s titulkami. Doslova! Hra je napriek spomínaným mínusom veľmi dobre hrateľná, v hre sa vyskytuje aj niekoľko šikovných logických problémov a hlavne je to Half-Life, a čo je Half-Life, to sa aj dobre hrá, ale to na váhe kladov a záporov Blue Shiftu nepreváži jeho dåžku a minimum vylepšení. Ak by sa u nás hra predávala za nejakých 299Sk, vrelo by som vám ju doporučil. Ale uznajte sami, dať tisícku za zábavu na jeden deň je priveľa. Dobre zvážte, či si Blue Shift kúpite alebo doložíte poltisícovku a máte kvalitnú plnohodnotnú hru, ktorých sa po hernom letnom suchu dostaví veľké množstvo.

Na Blue Shift som sa hrozne tešil. Totiž Half-Life i s datadiskom Opposing Force sú jedny z najlepších vecí, aké som kedy hral. Áno, pri Blue Shifte som sa tiež maximálne zabával, ale zákazník musí dostať za svoje peniaze vec so zodpovedajúcou hodnotou. A popoludnie skvelej zábavy (aj keď s minimom vylepšení; koniec koncov absencia vylepšení tým, ktorý Half-Life nehrali vadiť nebude) ani zďaleka nezodpovedá cene 999 korún, za ktorú sa u nás hra predáva. Preto takéto hodnotenie. Ak vám však nie je ľúto vyhodiť toľko peňazí za spríjemnenie si čakania na Half-Life 2, pridajte si niekoľko desiatok bodov v hodnotení v tabuľke.

Na záver ešte dodám, že tento datadisk spustíte, na rozdiel od Opposing Force i bez originálneho Half-Life, takže Blue Shift si zahrajú i neznalci Half-Life.

Tak mi povedzte, či má zmysel predstavovať snáď najslávnejšiu 3D strieľačku všetkých čias. Živo si ešte pamätám, ako za mnou prišli Shu a Martin Kramár a podelili sa so mnou o zážitky z Invexu. Stále klábosili niečo o nejakej geniálnej hre Half-Life. Asi mesiac na to sa Half-Life objavil aj u nás a všetci sme mu prepadli na niekoľko týždňov.Aj keď bol HL „len“ ďalšou 3D akciou, prinášal niečo nové. Niečo, čo sa páčilo všetkým. Nepoznám človeka, ktorému by sa HL nepáčil (myslím okruh ľudí, ktorí už videli počítač viac ako 2x v živote a môžu to aspoň trošičku objektívne zhodnotiť). ažko povedať, čo bolo to kúzlo HL, ktoré očarilo hráčov po celom svete. Tvorcovia HL proste dali HL všetko, čo má poriadna hra mať. Dôležitým krokom bol aj fakt, že HL dostal relatívne pútavý príbeh.

A tak aj keď ste v konečnom dôsledku len behali a strieľali do všetkého, mali ste pocit, že máte nejaké poslanie, že ste ako hrdina z akčného filmu, ale hlavne ste nemali pocit, ktorý mám napríklad z Quakov, že ste v imaginárnom svete, a že všetko čaká len na váš príchod. V HL ste mali pocit, akoby ste boli v 100% reálnom svete v reálnej situácii, a že život v komplexe Black Mesa by išiel aj bez vás. Často ste nachádzali vedcov v strede porady, alebo strážnikov sťažujúcich sa na plat, neskôr mariňákov, ktorí nerobili rozdiely medzi vami a počítačovými hráčmi. Proste pocit reality. Ako to však už býva, každý príbeh sa raz skončí, a teda skončil aj ten Half-Lifeovský. Úspech HL však bol príliš veľký na to, aby HL upadol do zabudnutia. A tak začali vznikať nové a nové modifikácie starej klasiky. Spomeniem snáď HL: Opposing Force, herňový kráľ Counter Strike a už trochu vybočujúci Gunman. Zatiaľ posledným inovovaním HL je HL: Blue Shift (HLBS).

Možno vás zaujíma, načo píšem toľko o starom HL, keď toto je recenzia na HLBS. Dôvod je veľmi jednoduchý. Tvorcovia HL sa rozhodli, že sa úplne vrátia k pôvodnému HL a rozvinú jeho príbeh. Keďže Gordon Freeman je už pasé, potrebovali nového hrdinu. Stal sa ním jeden zo strážnikov Black Mesa - Cahoon (aspoň myslím, že sa to tak píše). Ako strážnik má samozrejme prístup do takých častí Black Mesa, kam Gordon Freeman nesmel ísť. Pôvodná zápletka zo zlyhaním akéhosi zaujímavého zariadenia, následnou zvýšenou koncentráciou mimozemských kreatúr v laboratóriách a následným zásahom mariňákov, ktorí majú vyhladiť všetky stopy ostáva. Dokonca sa nám trošku objasňuje, čo za mašinu sme to vlastne na začiatku pôvodného HL videli vybuchnúť a kde sa zobrali tie emzácke krysy. V tajnej časti laboratórií ostali nejakí vedci na žive, tajne tu pracovali na ďalšom vývoji a potrebujú vašu pomoc... Tak, ako aj v HL, aj v HLBS budete chodiť krížom krážom po komplexe Black Mesa a plniť rôzne úlohy vedcov. Dokonca sa raz kuknete aj k emzákom domov!!! Scénar ostáva štandardný, nepriatelia tiež, zbrane tiež ... Všetko po starom.

Dostávate proste možnosť ešte o trošku predåžiť perfektnú atmosféru z HL. Jediné, čo sa aspoň trošku zmenilo je grafika. Engine ostáva, ale máme tu napríklad trošku krajšie ksichty a také vecičky ... Som veľmi rád, že sa tvorcovia rozhodli ponechať všetko tak, ako to bolo v HL. Tá harmónia, ktorú mal HL, by sa už dosiahnuť nedala a tvorcovia to dobre vedeli. Samotný príbeh HLBS sa mi veľmi páčil. Je tu len jeden maličký nedostatok. Príbeh je krátky. Béééééééé. Bol som strašne smutný, keď na mňa po 4,5 hodine za kompom vyprskli credits. Škoda, že sa HLBS nedá hrať dlhšie. Ako to už bolo v HL, aj v HLBS je príbeh veľmi rozmanitý a dostávate sa do rôznych zaujímavých situácií, a teda vás hranie vôbec časom nenudí, ale naopak vás vťahuje hlbšie a hlbšie. Príjemne ma napríklad prekvapila situácia, keď som stál pred jedinými dverami, kde som ešte nebol a ony boli zamknuté. Bezradne som sa točil dokola v snahe nájsť nejakú inú cestu. Zrazu som počul taký šušťavý zvuk. Otočil som sa smerom k dverám a videl som akési modré svetlo ako sa pomaly plazí po obvode dverí. Keď prešlo celý obvod dverí, zrazu zmizlo. Nasledovalo niekoľko tupých úderov a odzvárané dvere padli na zem a za nimi sa čupilo 5 mariňákov. Takisto som sa potešil rozhovoru dvoch strážnikov, ktorí sa rozprávali o tom, že niekde po komplexe behá nejaký chlapík menom Gordon Freeman a snaží sa ujsť preč.

Svet HLBS je fakt super. Mrzí ma, že som hral na strednej obtiažnosti, a že som HLBS zobral frontálnym útokom miesto toho, aby som si ho rozložil na viac dní. Čo sa obtiažnosti týka, treba spomenúť, že je dosť nízka. Pokým máte ruky v počte 2, tak voľte najťažšiu. Ja moc niesom na 3D akcie, v herni ma vždy vyklepú, ale na strednej obtiažnosti som nemal ani tie najmenšie problémy. Neustále som za sebou nechával plné zásobníky a nepoužité medikity. HLBS je naozaj skvelá hra. Nemám slov. Túto recenziu píšem z týždňovým odstupom a HLBS sa mi stále páči rovnako. Vrele odporúčam.