BEATS

Každopádne zaujímavo. Hra je ako som už písal DDR štýl, čiže máme krúžok, ku ktorému sa blíži zobrazené tlačítko s niektorým zo štandardných štyroch znakov. Akonáhle sa tento symbol dostane do krúžku, máme stlačiť príslušné tlačidlo. Ak to urobíme o trošku skôr alebo neskôr, tak to už nebude hodnotené ako bezchybné, ale iba ako dobré. No a ak to urobíme o dosť skôr alebo neskôr, bude náš pokus vyhodnotený ako chybný. Rovnako ak spanikárime a stlačíme iné tlačítko.

Jednoduchý princíp a teda aj hra vyzerá jednoducho, však? A aj jednoduchá je, teda aspoň na obtiažnosti novice. Tu sa naozaj môže maximálne tak stať , že si pomýlime tlačítka a stlačíme nejaké iné. Hra má však štyri obtiažnostné stupne. A už úroveň normal prekvapí tým, že krúžky sú štyri, a symboly nepadajú už len zhora, ale aj zľava a sprava. Čiže už nie je zamestnaná len pravá ruka, ale aj ľavá, pretože musíme pomocou šípok vybrať správny krúžok a následne zvoliť správny symbol v správnom čase. Stále sa nám to zdá jednoduché? Tak ešte máme k dispozícii hard a extreme úrovne, kde sa počet padajúcich symbolov násobí, takže na extreme už nestíhame ani sledovať, nieto ešte stláčať správne a včas.

Hra je založená na hudbe, a symboly by sme mali stláčať do rytmu znejúcej melódie. Prečo píšem mali? Pretože nie vždy to naozaj s rytmom sedí, občas som dokonca mal problém, pretože ma to nutkalo stlačiť tlačidlo v súlade s rytmom, nie s tým čo vidím na obrazovke. Ťažko posúdiť či je to zámer tvorcov, ktorí týmto hru sťažili, alebo iba nevyšiel pôvodný zámer.

Keď už píšem, že hra je založená na hudbe, musím spomenúť skladby ktoré su k dispozícii. Možno niekomu by skvelo sadli, mne sa však zdali príliš prázdne, ploché, neživé, jednoducho nemali šťavu. Možno neboli peniaze na licencovanie kvalitnej hudby, alebo nebol čas sa po niečom takom poobzerať, prípadne možno tvorcovia rátajú s tým, že použijeme vlastné skladby. Áno, čítate správne. Hra podporuje použitie vlastnej hudby, stačí ju nakopírovať vo formáte mp3 na memorystick a vybrať v hre, že chcem použiť svoju hudbu, nie hernú. Hra si následne ošahá pesničku, adaptuje sa na jej rytmus a začne generovať sled tlačítok, ktoré treba mačkať. Treba však vyberať skladby s jednoznačným rytmom, keď som si vybral prodigy, tak sa hra chvíľu pokúšala nájsť nejaký rytmus a následne mi oznámila, že pre túto pesničku to nepôjde. Ale rave z produkcie Charlie Lownoise & Mental Theo nebol problém a hra sa veľmi rýchlo adaptovala.


Okrem hrania samotnej hry máme ešte možnosť zahrať sa na DJa, v časti „jamming" sa nám otvorí možnosť poskladať si vlastnú skladbu z niekoľkých trackov bicích, basov a syntetizátorov, a dokonca si ju aj nahrať. Je možné všetky tieto nástroje počas hrania hudby obmieňať, dokonca si prednastaviť zmenu a potom ju jedným tlačidlom aktivovať. Takisto je k dispozícii viacero rozličných trackov, takže sa s tým dá chvíľku pohrať.

Celkovo by som možno povedal, že táto hra nie je na úrovni špičkových hier, ale z druhého pohľadu, treba si uvedomiť, že stála nejakých 130 korún, takže ju nemožno zrovnávať s plnohodnotnými titulmi, ktoré stoja desaťnásobne toľko. Z tohoto dôvodu hra odomňa dostáva 2 body navyše.

Hodnotenie: 7

Výrobca: SCEE
Distribútor: SCEE
Platforma: PSP
Multiplayer: Áno