Key of Heaven

Kľúč od nebies môže byť super vec, pokiaľ si správne spomínam, tak kresťania tvrdia že ho má svätý Peter, no a vidíte, vďaka Japoncom ho môže mať každý majiteľ PSP. Takže, hor sa za dobrodružstvom a následne do nebies.

KoH je zaujímavou a trošku rozporuplnou hrou. Po jej spustení začne síce zaujímavé, ale absolútne nič nehovoriace intro. Po jeho skončení príde obrazovka so známym „press START to play" no a po stlačení tlačítka štart na nás hneď hra vybalí svoje asi najväčšie lákadlo. Spustí sa intro do samotnej hry, kde uvidíte hlavnú postavičku, ako si precvičuje svoju katu s mečom na vrcholčeku hory, okolo neho padajú listy zo stromov a v pozadí je nádherný vodopád. Áno, grafika v tejto hre je očarujúca, ohromujúca a úžasná. Chvíľami som neveril, že to je naozaj PSP hra, pretože niektoré aktuálne PC tituly vyzerajú horšie ako tento grafický skvost (nie, nie som vlastníkom zastaralého PC). Skutočne prostredie v tejto hre je spracované nádherne a citlivo s dôrazom na detaily. Postavičky sú všetky riešené v anime štýle, takže nič čo by ste nečakali od japonskej hry, a ich animácie sú takisto prevedené precízne a citlivo. Celkovo na mňa hra graficky naozaj urobila dojem a z tohoto dôvodu by som ju aj doporučoval. Jediné čo je trošku negatívne, že niektoré lokácie sa na seba podobajú, a tým pádom po istej dobe hrania prestanete grafiku vnímať. Z tohoto dôvodu je lepšie hru asi hrať postupne v dávkach a nie v jednom kuse.

Príbeh hry nás zavedie do sveta Ouka, ktorému vládne 5 živlov, ktoré ochraňuje 5 klanov, každý s vlastnou školou bojových umení (neskôr v texte pochopíte prečo spomínam rozličné bojové umenia). Príbeh začína tým, ako sa mladík z intra, zvaný Shinbu vracia do svojho rodného mesta a cestou stretne Sui Lin, ktorú prenásledujú bojovníci z iného klanu. Keďže Shinbu študoval (až pokiaľ ho učiteľ nevyhnal) rovnako ako Sui Lin z klanu Shinbu, pomôže jej zahnať nepriateľov, aby sa následne dozvedel, že Sui Lin vlastne hľadá jeho, a že sú poslednými dvomi žijúcimi žiakmi klanu. Samozrejme, že ho požiada o pomoc o znovuobnovenie klanu. Klan bol napadnutý neutrálnym šiestym klanom, a časom zistíte, že nie len váš niekdajší klan, ale postupne aj ostatné. K tomuto všetkému si prirátajte mystérium o vašom mŕtvom otcovi, meč, ktorý Vám pri odchode odovzdá Váš učiteľ, ktorý pôvodne otcovi patril, a ktorý zjavne nevedno prečo pozná množstvo postáv ktoré stretnete, a zopár ďaľších legiend a príbehov, ktoré sa vám počas hrania otvoria. Klasický scenár japonského RPG.

A prichádzame ku hre samotnej. Ako som písal na začiatku, hra je RPG. Ak ste teraz zbystreli a očakávate pomalé piplanie postavičky s rozdeľovaním každého bodíku a sledovanie rastu štatistík. Komplikované uvažovanie, či dám radšej jeden bod do sily a zvýšim tým silu úderu mečom, alebo do inteligencie a zvýšim šancu na kritický zásah, tak sa znovu ukľudnite. KoH je typickou japonskou RPG hrou v štýle Final Fantasy, kde síce zbierate levely, ale je to skôr vidieť na počte životov, než na nejakých iných štatistikách.

Čo je však originálne je boj samotný a spôsob ktorým je vedený. Postupným zabíjaním nepriateľov z nich získavate jednotlivé údery, ktorých je v hre až 160. Tieto údery sú poukladané na zvitkoch za sebou, a tieto zvitky určujú vašu bojovú katu. Tieto zvitky, zvané Bugei Scroll sa dajú postupne tiež v hre nachádzať a zvyčajne sú orientované pre jednu z bojových škôl. Okrem toho existuje ešte jedno špeciálne bojové umenie, z ktorého pochádza všetkých 5 ostatných a existujú takzvané free zvitky, kde môžete za sebou naukladať bojové pohyby z ľubovoľných škôl.

Okrem priameho boja s mečom sa v hre nachádza ešte niečo čo je podobné mágii a je to označované chi. Chi existuje rovnako 5 druhov ako škôl. Každé z nich je silné voči jednému a slabé voči druhému. Hru začínate so znalosťou jedného chi a postupne ako hráte sa dostávate k tým ostatným. Chi treba najskôr nabiť, čo prebieha stlačením a držaním štvorčeka, kde sa okolo Shinbua vytvorí aura podobná aurám z Dragon Balls, a nabíja sa ukazovateľ chi. Ak je plný sa následne v boji dá vyvolať chi útok, opätovným stlačením štvorčeka. Chi útok zvyčajne pôsobí na postavy naokolo a je dosť silný. Všetky chi útoky majú tri stupne, kde najskôr je dostupný iba prvý a postupným používaním sa zvyšuje level chi, takže sa dostávame k silnejším útokom. Hru som začal hrať dva krát. Keďže ako recenzent mám k dispozícii len novinárske UMD bez manuálu, tak som sa po hlave vrhol do hry, prišiel k prvému bossovi a zomrel. Loadol pozíciu znova prišiel k prvému bossovi, tentokrát si uložil pozíciu tesne pred ním... A zomrel... Loadol a zomrel... Loadol a zomrel... Keď som priateľku prebudil trošku prudším položením PSP na stôl, tak mi to nedalo a šiel som sa pozrieť na internet, či je to len môj problém. Zistil som, že nie, a že sa odporúča bojovať pomocou chi. Začal som teda znovu, kým som prišiel k prvému bossovi, bol som nie len ja, ale aj moje chi na LVL 2, a druhý boss padol po druhom chi útoku. Žiaľ trochu to degraduje celý ten krásny nápad s bojovými umeniami, pretože zatiaľ iba levelujem rozlične chi útoky (ešte som neprešiel celú hru, takže ich mám zatiaľ tri), a s ich pomocou prechádzam každým bojom.

Príbeh hry sa odohráva pomocou prechádzania mapami a pomocou dialógov medzi postavami. Nič prevratné a nové, ono to asi ani inak spraviť nejde. Čo mi však dosť vadilo bolo občasné slepé blúdenie mapou, keď som hľadal buď cestu niekam, alebo nejakú konkrétnu postavu a nemal som žiadny hint, že sa mám vybrať práve tam. Hre by pomohla lepšia mapa, ktorá by bola prehľadnejšia. Rovnako mi trošku prekážalo, keď sa občas stalo, že hra čakala že si prehovorím s niektorou postavou na mape, ale nenaznačila to nijako a ja som to zistil, až keď som sa mapu pokúsil opustiť a hra mi to nedovolila. Toto rovnako trošku kazí dojem z inak celkom dobrej hry.

Na záver ešte niečo o zvukoch. Hra je nahovorená dvoma jazykmi. Japonsky a anglicky. Ak si to môžete dovoliť a rozumiete japonsky, môžete si hru vychutnať v pôvodnom znení. Ak nie, ste rovnako ako ja odkázaní na angličtinu. V dialógoch je občas cítiť, že hru prekladal do angličtiny japonec a občas sa stretneme s trošku podivnými idiomami alebo drobnosťami ako je dvojitý zápor. Hlasy sú zvolené dobre, pasujú ku každej postave, a dabing má aj dobrú synchronizáciu. Hudba v hre je doplnkom. Nie je tomu inak ani tu, prostrediami nás sprevádza scénická hudba, súbojmi hudba bojová, ale je len doplnkom ku hre a nie je tam žiadna extra chytľavá melódia ktorú by ste si nôtili celý deň.

Aby som to nejako zhrnul, Key of Heaven je klasické japonské RPG, s grafickými prvkami anime, s občas trošku zamotaným dejom, ale celkovo dosť zaujímavé na to aby si túto hru každý fanúšik RPG mohol zahrať.

Hodnotenie: 7

Výrobca: SCEI
Distribútor: SCEE
Platforma: PSP
Multiplayer: Nie