Pokémon: Trading Card Game

Jedného dňa, bolo to presne 5 septembra roku 2OO1 prišiel malý Noel ako obyčajne po škole domov. Otvoril vchodové dvere svojho bytu, hodil školskú tašku do kúta a šuchtavým krokom sa dovliekol do izby. Zas mal ten zvláštny pocit. Bol úplne deprimovaný. Neštastie celého sveta akoby sa zrkadlilo v jeho očiach. Sadol si na posteľ, hlavu si podoprel oboma rukami a premýšľal. Premýšľal nad osudom tejto planéty, premýšľal nad veľkosťou chrústa, premýšľal nad zložitosťou čítania písaných znakov, premýšľal nad zložitosťou príkladu, ktorí dostali na domácu úlohu z matematiky. Ten znel 1+1=?-vypočítajte. Od počtového príkladu sa jeho myseľ presunula teleportom až do sféry REM(XX Mhz). Jeho viečka sa začali pomaly zatvárať. Noelova hlava sa naklonila na stranu. Telo dovtedy zvierajúce s posteľou uhol 9O% sa tiež pomaly vychýlilo od svojej osi a dopadlo s tichým zašuchotaním do mäkkých, severským vzduchom nadýchaných perín. Kým Noelova fyzická stránka oddychovala, jeho myseľ riešila komplikovaný problém.

Ako je možné, že nikdo z jeho rodiny si nevšimol dátum v kalendári. Je predsa piateho, vytúženého piateho septembra. Je deň Noelových narodenín. Nič viac si Noel neželal, len aby si všimli, že má narodeniny. Aby mu niekto pogratuloval, zaželal veľa zdravia, mal ho v ten deň rád. Ani sa nenazdal a filozofický sen sa mu začal rozpadať. Trhala mu ho príšera podobná ose s príznačným názvom Beedrill. "Nie, nechaj mi môj sen !" vykríkol. Od jeho zrevania neubehlo ani päť sekúnd a pri posteli stála, či skôr do výšky sa týčila ďalšia príšera. Noel od strachu zo sebou cukol do strany. čakal útok. Ten však neprišiel. Jediné čo Noel svojím vyľakaním získal bola modrina na čele. Pri trhnutí do strany totiž narazil hlavou do steny. Tento náraz bol čiastočne výhodný. Prebral ho z hrôzunaháňajúceho sna. Až teraz zistil, že nad ním sa týči jeho mamuš. "Noel, to nič" ozvala sa. "To bol iba zlý sen" Noel zaklipkal očičkami nad nečakanou premenou.

Zliezol dole zo svojej poschodovej postele, chytil mamušku za ruku a spolu s ňou sa odšuchtal do obývačky. Ani sám nevedel prečo tak učinil. Jednoducho nasledoval trajektóriu jej ruky svojimi krokmi. Aké ale bolo jeho prekvapenie, keď zbadal po krajoch stien vysieť balóny. Na stred izby sa pre zmenu týčila torta nesúca krásne číslo 6. "Jéj !" vydralo sa z Noelovho hrdla citoslovce tohoto tvaru. "Vy ste s tatkom nezabudli !" po citoslovcíí nasledovala ďalšia veta. Malý Noel rýchlo dohovoril, pribehol k torte, prstíkom zaryl do šľahačky a sfúkol sviečky s príslušným želaním. Vo dverách sa rázom objavil jeho tatko v rukách držiaci balíček omotaný veľkou mašľou. Noel ho objal svojimi mikroskopickými ručičkami, opatrne rozviazal mašľu, bezhlavo zlikvidoval baliaci papier, otvoril škatuľu.

Uprostred škatule sa hrdo týčilo CD nesúce nápis Pokémon Trading Card Game. Noel precupital s radosťou do svojej izby, zabudol na tortu, zapol svoje nadupané PC, vložil CD do mechaniky. Mechanika zabrumčala zvukom štartujúceho leteckého motora a načítala stručný obsah CD. Noel pohliadol, jeho jazyk sa nalepil na obrazovku monitora, ktorú polial Niagárskym vodopádom slín. Cez stekajúcu kvapalinu sa objavilo zaujímavé intro, zobrazujúce 2 chlapcov hrajúcich Pokémon karty.

Nie, že by bolo extra pekné, ale na úvod celkom stačilo. Po intre nasledovalo menu skladajúce sa z štyroch položiek. Learn, Play, Extras a Quit. Noelovi výber celkom postačil. Ako prvé si zvolil learn. Hrať Pokémon karty síce vedel, ale bol zvedavý, čo nového sa ešte môže dozvedieť. A nebolo toho málo. Okrem základných pravidiel na ktoré tu narazil sa čo to dozvedel aj o pokémonoch z kvízu, vzácnych kartách a evolvovaní Pokémonov. Evolvovanie si odskúšal. Keď načerpal plnú nádrž vedomostí do svojej hlavičky, škrtol zápalku a .......................................... nič sa nestalo. Nenabral dostatok benzínu.

Ešte treba nádrž doplniť. Preto aby si vyskúšal hranie v praxi zvolil si druhú položku, play. Zrazu sa mu prihovorila tenkým hláskom dievčinka. Vyzvala ho na partičku kariet a Noel neodmietol. Jeho detské srdiečko sa mu rozbúchalo v hrudi. Nebolo to nič iné iba vplyv nadmerného prísunu adrenalínu. Chcel Jullie poraziť. Najprv si myslel, že to hravo dokáže. Jullie sa milo usmiala a dala mu na výber z dvoch balíčkov kariet. Prvý bol zložený z pokémonov bojových, druhý z pokémonov vodných. Noel na nich pohliadol, zrúžovel v tvári, zrozpačiteľ. "Takto ju neporazím !" pomyslel si. Nikdy som za bojových pokémonov nehral. Ani za vodných. "Veď ja vždy hrám len za ohnivých a psychických pokémonov !" "S nimi som majster. Čo teraz ?" Z oka mu vypadla slza. Čo už chudák Noel mal robiť.

Vybral si balíček pokémonov bojových. Mamka zbadala, čo sa deje a preto prišla vliať synčekovi do žíl aspoň trošku nádeje. (Alebo neskôr beznádeje ?) "Pozri synku na mňa hľaď a takto začni hrať" zaštebotala a vyložila prvú kartu na monitorový stôl. Noel sa aspoň trošku usmial. "Možno stretnem svojich ohňových pokémonov v ďaleš misií." prehovoril. Jeho kamarát vlastnil Gameboyovu verziu Pokémon TCG a on tam predsa mal všetky druhy kariet. Travné, psychické, bezfarebné, ohňové, vodné, elektrické, bojové. Áno musí to tak byť, musí sa preto biť.

Raz určite vyhrá, postúpi, získa nové karty-určite ohnivú sadu. Preto Noel teraz sedí, v škole, von ani nikde ho vídať není. Iba hrá a hrá, možno získa odznak trénera. Utrpel už nespočetné porážky, od tej dievčenskej hráčky. On sa ale nevzdáva. Stále bojuje a už, už áno už vyhráva. Výhra bude určite lákavá. Noel, you win ! (Nemýliť si s tým, že Noel win WIN.) Noel vyhral. Celý šťastím bez seba lieta, behá, kričí. Dúfa, že ďalej postúpi a všetkých zničí. Opakom je pravda sama, messagebox sa objaví. Noela pozdraví. Si síce winner, ale jediné, čo zvoliť si môžeš je play again - yes, no. Nijaké continiu game, new mission or something similar tu nieje.

Ale chlapče, čože sa to s tebou deje ? Celý bledneš, meníš farbu, tatko mal asi pravdu. Mali sme Ti radšej kúpiť kolotoč čo sa krúti, aj ten by Ti rovnako rozum mútil. A tak neostáva nič viac len konštatovať. Táto hra by bola dobrá, ale iba ako freeware, je v nej totiž troška primalý to výber. Viac misií neexistuje, možno tak v rozprávkach. Uspokoj sa človeče s jednou, veď ty niesi rozprávkar. Je to ľúte. Za tie prešulatka, ktoré si na ňu dal sa taraz nudíš v kúte. Kúp si radšj verziu pre Gameboy. Tá je zábavná, víde ta rovnako a misií je tam tiež nejako viac. Bye, bye človeče, ale PC verziu už nikdy viac.