Jet Fighter IV

pozn. editora - Táto hra je skutočne tak skvelá, že nie len Kuki z nej nebol schopný stihnuť obrázky. Rovnako nemá obrázky žiaden zo známych herných servrov po svete. Na stránke výrobcu sa tiež nenachádzajú, je to ako zlý sen.

Hneď úvodom mojej recenzie vás musím sklamať. Tak ako som sa tešil z tretieho pokračovania JF, tak ma štvrté sklamalo. Vo veľkých nádejách a očakávaniach som zasúval CD do mechaniky. Už prvý fakt, že JF je rozložený na 2 CD, ma trochu zarazil. Na jednom CD je inštalácia a na druhom sú textúry pre vyššie rozlíšenia. Nainštaloval som si síce len prvé CD, ale aj tak som hral JF bez problémov v 1280x1024. Tak čo to má znamenať? Druhý šok prišiel s tým, že JF IV na mojom disku zabral asi giga miesta! Vymazal som teda NFS5 a spustil JF IV. Nasledoval ďalší šok. Tvorcovia JF IV sa rozhodli, že gigovú hru nebudú zbytočne zaťažovať ďalšími dátami, a tak jednoducho vynechali intro! Je tu síce taký úžasný scrollujúci text, ktorý vám povie niektoré základné fakty, ale intro musí mať silu a pôsobivosť a to tento text rozhodne nemá. Do deja JF IV teda vstupujete bez akýchkoľvek informácií o situácii. Jediné, čo sa dá ako tak vytušiť je, že zlí Rusáci zase robia šéfov na úbohú Ameriku, a tá sa teda musí zúfalo brániť. Neprítomnosť intra bola perfektne doplnená absolútnou nenadväznosťou misií, a tak vlastne vôbec neviete, čo sa deje, prečo bojujete, a prečo letíte práve na takú misiu ako letíte. Pri hraní Campaign máte pocit, akoby ste hrali veľa Single Missions za sebou.

Ďalšou z predností JF IV je letecký model. Znalci Jet Fighterov si už zvykli, že letecký model býva dosť veľmi zjednodušený a celá hra je potom ladená tak arkádovo – to je ten správny výraz. JF IV mi pripomína hru na automate. Hodíte mincu, krátky text vám povie základnú myšlienku a potom už len letíte a v amoku strieľate všade naokolo. Na príbeh a súvislosti nieje čas. Hneď po štarte si uvedomíte, ako veľmi je letový model zjednodušený. Autori úplne vynechali turbulencie, vplyvy preťaženia, správanie sa lietadla pri nízkych rýchlostiach, alebo zmenu avioniky pri tzv. nulových bodoch (situácie, pri ktorých lietadlo doslova visí vo vzduchu). Aj to málo z reálnosti, čo nám ostáva, je zatlačené na úplné minimum. Ako som už spomínal, bez ohľadu na výšku, rýchlosť a nastavenie motorov lietadlo reaguje na podnety pilota rovnako a ešte k tomu preexponovane. Ak zatlačíte joystick úplne do strany, lietadlo začne rotovať okolo svojej osi tak rýchlo, že v skutočnosti by sa po pol obrátke odtrhli obe krídla nehovoriac o tom, že pri takej rotácii by bolo preťaženie také veľké, že pilot by bol na mieste màtvy. Zaujímavý je aj fakt, že vo výškach, za ktoré by sa ani raketoplán nemusel hanbiť, sa lietadlo správa tak, ako vo výške niekoľko metrov. Tu sa nám rysuje ďalšia zaujímavosť. Palubný počítač absolútne ignoruje akúkoľvek snahu letieť vo výške menšej ako 100 metrov! Ak sa o to pokúsite, nejaký blbý systém začne ťahať lietadlo hore. Viem, že takéto systémy sú bežné (mal ho aj Joint Strike Fighter), ale v JSF sa aspoň dala nastaviť výška, pri ktorej sa systém aktivuje, ale JF IV túto možnosť neponúka. Ak sa teda chcete vyhnúť radaru kopírovaním terénu, musíte letieť s vytiahnutým podvozkom. Len tak totiž okašlete ten systém.

Keď sa spomínajú radary, musím prejsť k ďalšej finese JF IV. Teraz sa dostávame do oblasti hrateľnosti, ktorá by snáď už jediná mohla zlepšiť dojem z JF IV. Tak sa však nestalo. Hrateľnosť je tiež na úplne mizivej úrovni. Z chýb na hrateľnosti mi najviac vystúpila do popredia záležitosť z navádzanými raketami. Ak klesáte do malých výšok, palubný počítač vám napíše, že hrozí náraz do zeme a začne hulákať, ako sa len dá. Ak však na vás nepriateľ vystrelí riadenú strelu, palubný počítač to síce vypíše, ale ostane ticho. No povedzte, ako si má človek v strede takej trmy vrmy všimnúť drobný nápis upozorňujúci na navádzanú raketu? A tak sa vám často stane, že letíte a zrazu len tak vybuchnete. Moc príjemná záležitosť. Ďalšou vecou zdvíhajúcou hrateľnosť je zhadzovanie bômb. V tréningu ste síce oboznámení, že okrem klasického patentu na bombardovanie máte k dispozícii super nový systém zamerania cieľa a zhodenia bomby. V praxi sa však ukázalo, že ten klasický postup (dostať cieľ do krúžku a stlačiť) je oveľa lepší, ako tá nová super sračka. Ak sa totiž rozhodnete pre ten nový systém, musíte sa rozhodnúť, či chcete pilotovať lietadlo, alebo zameriavať cieľ. Oboje naraz totiž nejde! Musíte teda váš stroj nasmerovať na cieľ, a potom sa prepnúť do akejsi zameriavacej veže a čakať, kým sa dostanete nad cieľ a joystickom zrovnať vežu s cieľom a odpáliť bombu. Počas tejto operácie však nevidíte palubný počítač, a tak ak na vás vystrelia počas zhadzovania bomby raketu, dozviete sa to až vtedy, keď vás trafí! Super, nie?

Celkovo sa pri hraní JF IV vôbec necítim ako pilot stíhačky, ale skôr ako krava v strede tornáda. Všetko sa krúti hrozne rýchlo a ani neviete ako a už ste màtvi. Počas air to air súbojov sa unudíte k smrti. Nepriatelia absolútne nemanévrujú a ešte k tomu, trafíte aj keď strieľate 3 metre vedľa.

Ani sa nepokúsim nejako hlbšie hodnotiť JF IV. Podľa môjho názoru je to úplný prepadák. Ktorýkoľvek letecký simulátor z pred dvoch rokov by JF IV bez problémov prekonal. Jediné, čo nieje úplne podpriemerné, ale to neznamená, že je to dobré, je grafika. Aspoň tá nieje úplne zhnitá, ale aj tak tam chýbajú rôzne grafické finesy, na ktoré sme zvyknutí. JF IV by som doporučoval iba tím, ktorí sú nešťastní z milión päť gombíkov, ktoré treba v ostatných leteckých simulátoroch stlačiť v správnom poradí, aby ste čo len vyštartovali. Naozajstní fandovia lietania dajte radšej ruky preč.