Dungeons & Dragons

Ako veľký priaznivec fantasy som sa okamžite začal začal o Dungeons&Dragons zaujímať a zasvietilo pre mňa svetielko nádeje, že konečne by niekto mohol spáchať poriadny fantasy film. Keďže v dnešnej dobe už kadejaké veci zvládajú aj počítače, mohlo by to dodať ten správny šmrnc a efekty. Tak sa na to mrknime. Kamera lieta niekde medzi oblakmi a niečí hlas rozpráva príbeh...

V cisárstve sa schyľuje ku konfliktu medzi mladou cisárovnou a radou mágov, pretože cisárovná Savina chce zrovnoprávniť mágov s ostatnými. Mágov popudzuje najmä Propheon, ktorý chce samozrejme strhnúť celú moc na seba a neváha pritom využiť čokoľvek a kohokoľvek.

Cisárovná vlastní žezlo ovládajúce žlté draky a Propheon tvrdí, že ho použije proti nim a treba ju zbaviť moci. Niektorí mágovia však stoja aj na strane cisárovnej a zistia, že pomôcť môže legendárne žezlo ovládajúce červené draky. Propheon má však svojich špehov všade a plán sa chystá prekaziť. V konečnom dôsledku pre cisárovnú hľadajú žezlo dvaja zlodeji (Ridley a Snails), jedno žieňa (Marina), ktoré vie mágiu, trpaslík Elwood a elfka a pre Propheona pracuje Damadar, veliteľ kráľovskej stráže. Aby si bol Propheon istý, uvrhol na Damadara kúzlo, ktorým ho udržuje pod kontrolou. Aby som bol presný, pošle mu do hlavy takého „priatelíčka“.

Príbeh je nadškrtnutý, pozrime sa na stvárnenie. K tým najefektnejším scénam patrí hneď úvod filmu, keď sa Propheon pokúša vyrobiť žezlo, ktorým by tiež dokázal ovládať draky, ale jeho snaha vyjde na zmar. Dosť vás to naslintá na nasledujúci dej. Mne sa zapáčila aj maličká príšerka magického charakteru, ktorú Propheon používal ako špióna. Taký malý démonko celý robený počítačom.

Veľmi pekne sú urobené aj jednotlivé interiéry. Niektoré museli vyrobiť, iné si „vypožičali“ v Prahe. K tým „ozajstným“ patrí miestnosť rady, kde sa odohráva slovný súboj Propheona a Saviny. Také niečo vyrobené (aspoň predpokladám) je kobka v cechu zlodejov, v ktorej musí... nepoviem, pozrite si. Je to urobené jednak efektne a druhak to ani nepôsobí umelo. Je to však akési krátke. Nevravím, že ja by som to prešiel ľahko, ale tri kobky sú podľa mňa málo. Keby ich bolo aspoň päť, ani nepípnem.

K vonkajším scénam, na ktoré oko rado pozrie patria napríklad obydlia elfov. Obrázok nie je, pretože Fredy ma presvedčil, že kto to nevidel, nebude vedieť, čo tam je. Sú to vlastne stromy (skôr stromiská) celé obrastené machom a akurát sa svietilo asi v každom okne, lebo bolo šero. Proste efekt. Trochu zvláštne však na mňa zapôsobilo stvárnenie lesných elfov, ale je to možno vec vkusu.

Trochu ma škrie, že hoci v záberoch z diaľky použili počítačové modely mesta, zámku a hradov, ale v jednej z kľúčových scén, keď jeden z hrdinov obetuje svoj život v prospech celého plánu, prostredie je ruina, ktorá nepôsobí efektne, ale skôr amatérsky a potláča dojem, ktorý vôbec nemusel vyznieť rozpačito. Aspoň pre mňa to tak vyzerá. Čo ma nevýslovne sklamalo, bolo Damadarovo brnenie (najlepšiu zbroj som videl vo filme Vikingovia). Podľa komponentov síce bolo stredoveké, vyzeralo však ako z filmu o batmanovi. A jeho poskokovia sú na tom ešte horšie. Mal by som možno ešte zopár výhrad, ale to už sú len detaily, ktoré nemusia každého zaujímať.

Veľké finále však zakryje dosť nedostatkov, pretože útok drakov na vežu mágov je proste úžasný. Nie je to len brutus, je to pekne nápadité a efektné, pastva pre oči. Nechcem o tom písať, lebo by som to vyjadril dosť nedokonale a oveľa lepšie je si to pozrieť. V tejto veľkej bitke sa odohráva ešte jedna menšia. Treba totižto odstrániť (alebo skôr pomstiť sa) Damadara, čo je rovné šermiarskemu súboju s magickými mečmi. A napokon ostáva najväčší zloduch Propheon. Jeho smrť je už trošku... netradičná.

Čo sa týka hercov, je tu taká zaujímavosť. Zahrali dobre, ibaže tu máme jeden špeciálny prípad. Zlodeja Snailsa hrá chlapík, ktorý hral v Scary movie úplne nadáchaného a trošku ho to šmrnclo aj v Dungeons&Dragons. Netreba sa báť, len občas bude trošku „pridáchnutý“ smiech alebo výkrik či ksicht. Ale vravím, nepôsobí to rušivo. Alebo ešte istý názor na Propheona (hrá ho Jeremy Irons, mimochodom oscarový herec), že vraj sa furt len ksichtí a máva rukami. Ale zloducha hrá dobre, je to taký „slizký zlý čarodejník“ :). Ach, správny odporňák je aj Damadar (akurát, že neviem, kto ho hrá). Cisárovnú Savinu stvárnila Thora Birch a Ridleyho Justin Whalin. Okrem dosiaľ vymenovaných postáv sú tu ešte orkovia, beholderi a dve mne neznáme rasy. Napríklad jeden fialový chlapík s tretím okom uprostred čela.

Hudba je podarená, v pamäti mi utkvel najmä úvodný motív, ktorý sa miestami opakuje. Nezdá sa mi, že by sa za kždú cenu snažili spraviť nejakú echt fantasy (alebo nedajbože stredovekú) hudbu, napokon je to film (treba trošku veľkoleposti atď., poznáte...), ale z toho úvodného motívu to fantasy trčí dosť. S hudbou som jednoducho spokojný. Úplný záver filmu dáva tušiť, že možno bude nejaké pokračovanie. Ostáva nám otvorená otázka, dej veľa nenapovedá. Aj keď Fredy by pokračovanie videl asi ako „Dobrodružstvá červených guličiek“.

Hoci tento film mal byť pre mňa stelesnením fantasy v čo najlepšom prevedení, moje očakávania zostali nesplnené. Áno, som náročný, ale zas nie priveľmi. Napriek všetkému musím triezvo zhodnotiť, je to dobrý film, ktorý sa oplatí pozrieť, z fantasy zatiaľ najlepší. Ja si počkám na Tolkienovho pána prsteňov, ktorý možno zasadne na trón fantasy filmov, na ktorom zatiaľ vysedáva Dungeons&Dragons.