Settlers IV

1. fáza - NADŠENIE
Pri vyslovení názvu The Settlers mnohému pamätníkovi zvlhnú oči od dojatia pri spomienke na túto kultovú hru. Bola geniálna, nenapodobiteľná, takmer dokonalá. Nečudo teda, že sa v súčasnosti môžeme stretnúť už so štvrtým pokračovaním legendy, aj keď tretí diel si vyslúžil dosť tvrdú kritiku hlavne z dôvodu prehnaných ochranných prvkov proti nelegálnemu kopírovaniu. Ochranné prvky boli také "dokonalé", že aj mnohým majiteľom originálnej distribúcie hra nefungovala korektne. Ale to len na okraj. Poďme sa pozrieť čo môžeme očakávať od posledného dielu s podtitulom Dark tribe (Temný kmeň).

Svetu maličkých človiečikov hrozí veľké nebezpečenstvo. Zvrhnutý temný boh Morbus, vodca Temného kmeňa zo všetkého najviac nenávidí lesy, sviežu trávu, skrátka všetko zelené. Jeho pomocník, Temný záhradník, vynašiel spôsob, ako zničiť všetok zelený porast na svete a s požehnaním svojho pána Morbusa začne vykonávať plán na vykynoženie zdravej prírody. Proti silám Temného záhradníka nepomôže žiadna armáda, žiadny čarodejník a tak naši maličkí osadníci musia napnúť všetky sily aby zachránili svet pred absolútnou skazou a ľudstvo pred zotročením.

Nemajú to ľahké. Začínajú vždy na malom území, s maličkými zásobami najnutnejších stavebných prvkov a pracovných nástrojov. Ich úlohou je vybudovať fungujúcu ekonomiku, silnú armádu a poraziť nielen nepriateľké kmene, ale zvíťaziť aj nad služobníkmi boha Morbusa.

Najdôležitejšími stavebnými prvkami sú drevo a kamene, preto si najprv postavia drevorubača, pílu a kamenára. Viacej drevorubačov alebo kamenárov umožní vyťažiť viac dreva alebo kameňa, ale títo pracovníci potrebujú náradie a toho je málo, preto geológovia prehľadajú pohoria a ak nájdu železnú rudu a uhlie, na mieste nálezu postavia naši malí osadníci bane. No baníci nechcú pracovať hladní. Preto je nutné postaviť obilnú farmu a veterný mlyn na mletie múky, pekáreň na pečenie chleba.... Ide o jeden z najkomplexnejších a najprepracovanejších ekonomických modelov v počítačových hrách v histórii.

Hráč má možnosť ovplyvňovať takmer všetky udalosti, má dokonalý prehľad o zásobach, množstve pracovníkov, môže určovať čo, kde a kedy sa bude stavať, čo bude pracovať a čo nie.

To všetko sa odohráva v prekrásnej, perfektne naanimovanej grafike s vynikajúcim zvukom. Každý lístok na strome sa chveje vo vetre, v lese sa prechádzajú rôzne zvieratá, každý objekt vrhá tieň, ktorý sa hýbe spolu so svojim nositeľom. Hra podporuje grafické akcelerátory a tak je možný zoom od takmer absolútneho priblíženia sa k dianiu na obrazovke, až k pohľadu z nadhľadu. Zvuk je priamo naviazaný na zoom. Čím sme bližšie k dianiu na obrazovke, tým viac zvukov je počuť. Burácanie príboja, zurčanie potôčika či buchot kováčovho kladiva pri výrobe nástrojov a zbraní. Celé to pôsobí veľmi harmonicky, milo a perfektne.

Ale čo to? Zrazu namiesto krásnej zelene, milých zvieratiek na hráča vyhúkne tmavá pôda, škaredé tmavé, akoby zhnité rastlinstvo. To Temný záhradník začína vykonávať svoju úlohu a ničí prírodu. Služobníci, obávaní šedí bojovníci strážia jeho laboratórium. Svojimi výpadmi na hráčovo územie získavajú otrokov, ktorí im slúžia. Koho sa dotknú, prevezmú nad ním kontrolu a preto je hráč nútený postaviť si silnú armádu a množstvo strážnych veží na odrazenie podobných výpadov. Navyše územie našich osadníkov už je malé na stavanie nových budov a celé okolie ovládajú iné kmene. Neostáva nič iné, len začať bojovať aj o nové územia.

Na hráča čakajú tri rasy - Mayovia, Vikingovia a Rimania, za každú rasu tri misie a dvanásť misií v boji proti Temnému kmeňu. Navyše hra podporuje multiplayer po sieti i online hranie cez internet na kanáli Blue byte.

2. fáza - VYTRIEZVENIE
V momente, keď hráč narazí na cudziu rasu a je nútený s ňou bojovať o územie, nastáva vytriezvenie. Hráč zistí, že nepriateľov je hneď od začiatku viac a množia sa rýchlejšie než stihne nových vojakov vyrábať on. Až s poriadne naštartovanou ekonomikou a viacerými výrobňami zbraní je hráč schopný prekonať súpera. Vtip je v tom, že protivníci v niektorých misiách nedajú hráčovi veľa času nerušene sa rozvíjať. Mne to pripadá tak, že tvorcovia hry sa zvýhodnením počítačového protivníka (počtom vojakov s ktorými štartujú hru a rýchlosťou vývoja) vyhli nutnosti vypracovať fungujúcu AI - čiže umelú inteligenciu. Vadilo mi, že v okamihu, keď potrebujem územne expandovať aj napriek susednej cudzej rase, sa hra zmení na bohapustú real time stratégiu nízkej kvality. Hra sa zmení na systém: naškrečkuj čo najviac čo najlepšie vytrénovaných vojakov a pošli ich do boja ako jednu hordu. Nič na tom memení fakt, že vojakov si môžem zadefinovať do bojových skupín, že im pomáhajú velitelia jednotiek, že im pomáhajú mágovia svojimi kúzlami. Stále je to len a len o počte, ktorým treba poraziť prvý protiútok a potom urýchlene narušiť súperovu ekonomiku. Víťazstvo je ďalej len a len otázkou času (a v takom prípade prichádza veľmi rýchlo nuda!). Navyše, ako som spomínal, inteligencia (nielen) protivníkových vojakov je úbohá.

Po čase som zistil, že mi stačí postaviť si vééééľa lukostrelcov a z dostatočnej vzdialenosti ostreľovať nepriateľské zoskupenie. Boje potom prebiehali takto: priblížil som sa lukostrelcami na dostrel, tí začali strieľať na najbližsieho nepriateľa, on sa rozbehol aby zaútočil, ale kým pribehol k mojim vojakom vypustil dušičku. Lukostrelci začali strielať na vedľa stojaceho nepriateľa a celý postup sa opakoval. Napriek tomu, že išlo napríklad o 40-člennú skupinku nepriateľských vojakov bol som schopný ich skupinku poraziť so stratou dvoch-troch vlastných. Keby boli inteligentní a pri zaútočení na jedného zo svojho stredu by sa všetci pustili do mojich vojakov, bolo by to o čomsi inom. Doteraz som rozprával o nepriateľoch, ale vlastní vojaci takisto veľa inteligencie nepobrali. V okamihu, keď sa pešiaci dostanú k nepriateľovi na určitú vzdialenosť, prestanú byť ovládateľní a nezadržateľne sa na nepriateľa vrhnú. Darmo nadávam a snažím sa ich odvolať, nereagujú až kým nepobijú nepriateľov, alebo nezahynú. Tu končí akýkoľvek pokus o stratégiu, obchvaty, obkľúčenia... Veľmi nepríjemným prekvapením sa pre mňa stal fakt, že som nebol informovaný o tom, že nepriateľ na niektorom mieste zaútočil na moje územie. Len mi prišlo hlásenie, že som stratil pohraničnú vežu.

3. fáza - KRITIKA I CHVÁLA
Začnem chválou. Grafika, ovládanie, zvuky (zaostáva hudba, tá mi pripadá príliš jednotvárna) sú na vysokej úrovni. Ekonomický model je bezkonkurenčne najlepší, myslím, že žiadna iná hra s podobným zameraním sa mu ani len náznakom nepriblížila. Výukové misie sú dobre navrhnuté a aj hráča, čo sa s týmto typom hry stretne prvý krát efektívne naučia základné pravidlá hry. Navyše v krabici je pribalený, a teraz POZOR!!, slovenský manuál (skutočne v Slovenčine!), ktorý tiež veľmi zrozumiteľnou formou vysvetľuje mnohé podrobnosti a zákonitosti hry. Inteligencia počítačom riadených protivníkov je však úbohá a v určitom čase sa každá jedna misia zmení na bezduché škrečkovanie vojakov a ich hromadné posielanie do boja. Chýba nutnosť skutočne strategického myslenia, vôbec nie sú využívané výhody i nevýhody 3D priestoru - t.j. možnosť skrytia sa za kopec, v kríkoch, každý terén je priechodný...

Keďže ekonomický model sa vo svojej podstate nezmenil od prvých Settlers, na detailnú grafiku sme zvyknutí takisto od prvého dielu a na jednoduchosti a komplexnosti ovládania sa takisto veľa vylepšiť nedá, musím skonštatovať, že zmeny o ktoré sa vývojári pokúsili v oblasti bojov sú nedostatočné, nedotiahnuté a nedomyslené. Trocha viac dôrazu na príbeh hre pomohol, ale nie veľmi. Nemôžem si pomôcť, ale pre mňa je štvrté pokračovanie hry Settlers viac sklamaním než dôvodom na nadšenie. Konečné hodnotenie je veľmi ťažké, pretože do určitého okamihu (do začiatku skutočných bojov) by som hre dal aspon 90%, možno aj 95%. Ale potom... vďaka nizkej inteligencii vojakov (a iných negatív - viď vyššie) by sa moje hodnotenia ťažko vyšplhalo na 50%. Takže hádam tých konečných 65% je spravodlivých....