Original War

Nemyslite si, chlebik recenzenta počítačových hier nie je ľahký. Ak dostane do rúk slabú hru, nemôže ju, tak ako iný, odložiť, zahrešiť a zabudnúť na ňu. Musí ju hrať aspoň tak dlho, kým si neurobí o nej dokonalý obraz, aby jeho recenzia sa zakladala na reálnych faktoch a nie len na pocite. A verte, že pocity niekedy klamú. Ak dostane naopak do rúk hru, ktorá je bomba špica, napísať na ňu vystihujúcu recenziu a vyzdvihnúť všetky jej klady (a zápory) je ťažká a zodpovedná práca. Už len z dôvodu zodpovednosti a vďačnosti voči autorom hry, ktorí si dali tú námahu a vyprodukovali niečo úžasné. Na mňa v tomto prípade pripadla zdanlivo vďačnejšia úloha - napísať recenziu na hru, ktorá ma zaujala a po dlhom čase skutočne pobavila. Naozaj, po množstve priemerných hier bez nápadu som dostal hru s veľkým H.

Ide o hru Original war. Potešujúci je fakt, že pochádza z dielne našich západných susedov - z Českej republiky. Preto je možné, že na našom trhu sa mohla objaviť kompletne v češtine s kvalitným dabingom, na ktorom sa podieľali mnohé osobnosti hereckej scény našich západných susedov.

Po grafickej stránke je hra tiež kvalitne naprogramovaná v plne predrenderovanej 3D grafike, ktorá je schopná ovplyvňovať hru. Aj keď to u iných hier nie je samozrejmosťou, tu je normálne, že z kopca majú zbrane väčší dostrel, nie každý terén je schodný, niekde prejdú len pásové vozidlá, niekde len peší bojovníci, každý objekt vrhá tieň, vojaci sa môžu plaziť, schovávať do kríkov...

Ja som sa tu rozpísal o hre, ale zatiaľ som neprezradil "wo co go". Original war je realtime stratégia s RPG prvkami. Dej hry, a autori môžu tvrdiť čo chcú, podľa mňa je motivovaný knihou Wolfganga Jenshkeho Der letzte tag der Schöpfung, v češtine vydanej v roku 1989 pod názvom Poslední den stvoření.

Američania objavia tajomný predmet, ktorý nazvú Eon. Po mnohých výskumoch zistia, že ide o stroj času, ktorý je schopný čokoľvek preniesť 2 milióny rokov dozadu. Žiaľ, na prevádzku potrebuje toľko energie, koľko ľudská veda nie je zatiaľ schopná vyprodukovať. A to až do času, kým vedci neobjavia Siberit. Zvláštny nerast, schopný bez negatívnych vplyvov (žiarenie a pod.) vyprodukovať obrovské množstvo energie. Žiaľ, veškeré náleziská tohoto nerastu sa nachádzajú na Sibíri - na území Zväzu Sovietskych socialistických republík. Ako to už býva, vždy sa nájde niekto, kto dostane geniálny nápad - čo takto poslať do minulosti ľudí, ktorí by všetok Siberit vyťažili a premiestnili ho na územie terajších Spojených štátov Amerických? Od nápadu je k realizácii už len krôčik, veď ide o blaho Ameriky. A tak sa do minulosti začnú posielať vedci, zásoby, vojaci. Cieľ je jasný, výsledok však nie.

Hráč si môže vybrať či chce hrať za Američanov a podielať sa na najväčsej krádeži v dejinách ľudstva, alebo či si "vychutná" čaro najtvrdšieho socializmu a v mene vlasti a komunistickej strany ochráni svoje zásoby pred "zahnívajúcim pazúrom kapitalistického sveta".

Nevýhodou celého projektu je fakt, že neexistuje možnosť návratu, lebo cesta Eonom je len jednosmerná. Takisto vedci nevedia naplánovať miesto a čas pristátia v minulosti, celý proces je ponechaný náhode a preto sa osoby i zásoby objavujú po zaznení materializačného tresku v rozpätí niekoľkých rokov a stoviek kilometrov. To kladie na hráča zaujímavé nároky - s minimom zdrojov z budúcnosti, vrátane minima ľudí, splniť všetky základné ciele misie. Skutočne, fakt, že hráč je odkázaný len a len na zásoby a vojakov, ktorí sa občas objavia na náhodnom mieste na mape, dáva hre nové rozmery. Navyše nie vždy sa zásoby zmaterializujú na území ovládanom hráčom. Každá strata vojaka (vedca, robotníka...) bolí, lebo ho nie je čím nahradiť. Preto hra nemá klasickú bolesť väčšiny RTS - vyťaž čo najviac surovín, postav čo najväčšiu armádu, poraz nepriateľa. Nie, vďaka interaktivite 3D prostredia, vďaka obmedzeným zdrojom je hráč nútený zapojiť do akcie šedé mozgové bunky.

Američania začínajú s obmedzenými zdrojmi, veď vôbec neočakávali nejaké nepríjemnosti a preto sú spočiatku misie za nich skôr o snahe prežiť, než útočiť. Napriek tomu mi pripadajú začiatočné misie o trochu zábavnejšie než pri hre za Rusov. Rusi, pretože naopak vedeli do čoho idú, začínajú s obrovskou materiálnou prevahou. Hádam preto sa mi videli prvé misie trochu menej zábavné, trochu ma aj šokoval návrat do nedávnej minulosti keď sa vo veľkom súdruhovalo (pripravte sa zažijete skutočne najtvrdší socializmus trochu dokonce predčiaci vojnové filmy z bývalého ZSSR). No v momente vstupu Arabov na bojovú scénu aj misie za Rusov získali omnoho väčšiu dynamiku a čarovný náboj. Dej je posúvaný medzi jednotlivými misiami denníkom hlavnej postavy Johnom Macmillanom vv hre za Američanoc, sledovaním spravodajstva ruskej televízie v hre za Rusov a komentármi a animovanými sekvenciami počas hry, keď iniciatívu prevezme počítač a hráč je informovaný o dôležitých udalostiach a úlohách rozhovormi osôb, ktorých sa situácia týka. Tieto rozohovory okrem toho, že posúvajú dej sú často dôležitým zdrojom informácií, napríklad o smere, akým sa má uberať výskum nových technológií, alebo o spôsobe ako vyhrať misiu. Celkovo na hráča čaká 40 rozmanitých misií, dokonale logicky do seba prepletených. Navyše sa po čase do boja zapojí aj tretia strana - Arabi, ktorú takisto ovláda počítač. Spočiatku nikto netuší, prečo a kde sa tu vzali. Takže okrem základného príbehu rozvíjajú sa tu aj iné smery a počas hry sa začnú objavovať mnohé časové paradoxy. Začnú sa objavovať osoby, pochádzajúce z rovnakých časových období, ale s rozdielnymi dejinami. Preto napríklad sa môžu objaviť Rusi, ktorí nemali za prezidenta Putina, nepoznali Stalina,....

Hra má mnohé tradičné prvky RTS - budujú sa základne, ťažia nerastné suroviny (ropa, siberit, alebo ak chcete tak alaskit), jednotlivé stavby sa dajú vylepšovať, vedci vyvíjajú nové technológie, nové zbrane. Omnoho netradičnejším prvkom je skutočne fungujúce vylepšovanie jednotiek - v tomto prípade človiečikov z budúcnosti. Každý má predpoklady na nejaký smer svojho vývoja. Niekto je napríklad lepší vojak a táto jeho vlastnosť sa omnoho ľahšie a rýchlejšie rozvíja, ak ho necháme bojovať. Vzhľadom na nedostatok ľudí je však možné, aby každý bol schopný jednoducho konvertovať na iné pracovné zaradenie. Aj tam môže zvyšovať svoje zručnosti, no pomalšie. Verte, je skutočne cítiť, keď bojuje poriadne vycvičený vojak proti začiatočníkom. V pohode si poradí s veľkou presilou.

V hre sa hráč stretne s desiatkami budov, desiatkami strojných zariadení, pričom každá z troch strán konfliktu používa odlišné technológie a tým pádom aj odlišné bojové jednotky. V hre je možné zajať nepriateľský bojový stroj či budovu a po oprave ho používať vo svoj prospech. Je možné vymyslieť technológiu kontaktu s opoľuďmi a vycvičiť z nich robotníkov či vojakov a tak nahradiť nedostatok ľudí z budúcnosti. Američania napríklad môžu vyvinúť diaľkovo riadené stroje, keď viac strojov riadi jeden mechanik. Napriek veľkej rozmanitosti je hra neuveriteľne vyvážená. Neexistuje žiadna absolútna zbraň, žiadny absolútny vynález. Na všetko sa dá nájsť protizbraň.

Misie sú takisto navrhnuté perfektne, nie sú fádne a sú dosť nelineárne. Keďže hráč môže zvoliť pre splnenie úloh konkrétnej misie rôznu taktiku, hra sa prispôsobuje hráčovej taktike, aby sa napokon ku koncu misie odtiene pripojili do hlavného prúdu hry. Navyše, ak hráč bude pozorne sledovať občasné dialógy postáv, často nájde v ich dialógoch skrytú nápovedu ako misiu uhrať. Pred každou misiou, niekedy aj počas nej, sa objavujú základné ciele, ktoré hráč musí splniť a ciele vedľajšie, ktorých splnenie zvyšuje hráčovo hodnotenie. Po každej misii každá z postáv získa príslušný počet bodov, pravdepodobne priamo závislých od úspešnosti splnenia úloh, ktoré je možné prideliť k určitej vlastnosti a tak vlastne aj hráč ovplyvňuje vývin svojich postáv.

Ovládanie postáv a bojových jednotiek je vyriešené veľmi dobre a intuitívne. Myslím, že každý si na neho rýchlo zvykne. Navyše, počas hry sa hráčovi objavuje nápoveda ku každej novej vlastnosti, technológii či spôsobu ovládania. Je to logické. Keď ľudia z budúcnosti pristáli v minulosti s minimom zásob a technológií, nemôžu hneď od začiatku všetko vedieť. Preto je vývoj hry postavený na postupnom odhaľovaní tajomstiev siberitu/alaskitu, s tým ide ruka v ruke vývoj nových technológií, vývoj nových budov (dielne, elektrárne...), nových zbraní. A všetko nové treba pochopiť a naučiť sa ovládať. Nie je to ako v iných hrách, kde si hráč zahrá niekoľko tréningových misií, je mu ukázaná väčšinu dostupných techník a potom hor sa do boja. Nie, tu sa hra neustále vyvíja a kladie na hráča nové a nové požiadavky. Preto hra neskåzava do častej bolesti hier - nezačína byť po čase nudná. Rozmanitosť jednotiek a odlišnosť príbehových línií takisto umožňuje plne si vychutnať hru za obe dostupné veľmoci, znovu bez nebezpečenstva nejakého opotrebovania sa hrou. Navyše sa hra v prípade hromadných bojov nemení na to, kto vie rýchlejšie klikať myšou - či hráč alebo počítač. Je možné plynule spomaľovať a zrýchľovať hru, v prípade potreby je možné hru pozastaviť a porozdeľovať svojim ľuďom príkazy a znovu hru spustiť. Veľmi príjemná vec, na ktorú si hráč ľahko zvykne (a v ďalších hrách mu bude potom chýbať...).

Dlho by som mohol vychvaľovať opantanie príbehom, plakať nad návykovosťou, stenať nad prebdetými nocami, klasika, ešte túto jednu misiu, nech viem o čo v nej ide, zajtra ju potom odohrám celú....Škoda reči. Mám len jednu veľkú obavu, že som nedokonalo a slabo napísal túto recenziu a to spôsobí, že nepresvedčím hráčov obľubujúcich real time stratégie o kvalitách hry Original war. Odpustite mi, dopredu vás žiadam. Pretože som vás tým pripravil o možnosť zahrať si jednu z najlepších hier v tomto žánri. Originálnu, s výnimočným príbehom, kvalitne graficky, zvukovo i programovo spracovanú. Skrátka jedinečnú. Ešte maličkosť. Čím som starší, tým mám väčiu tendenciu nepreceňovať kvality hry a tomu uspôsobujem aj svoje hodnotenie. V tomto prípade sa moje hodnotenie s postupne odohratými misiami zvyšovalo. Ak to bolo po prvých dvoch dňoch 85%, ku dnešnému dňu je to konečných