Squad Leader

Je normálne, že keď niektorá originálna a novátorská hra prerazí a má úspech, ako huby po daždi sa objaví množstvo rôznych klonov kopírujúcich úspešného predchodcu. Niektoré klony majú úspech, niektoré prepadnú, niektoré sú ešte novátorskejšie než ich vzor a posúvajú žáner o krok ďalej. Jednou z mála výnimiek tohoto pravidla predstavujú turn-based stratégie (ťahové stratégie). Hádam bude väčšina so mnou súhlasiť, keď poviem, že jednoznačným kráľom na poli ťahových stratégií, v ktorých hráč ovláda postavy, nie stroje, sú hry Jagged alliance a UFO - enemy unknown. Tieto dve hry mali veľký úspech u hráčskej obce, napriek tomu sa ich klonov a napodobňovateľov vyrojilo pomenej, ak vôbec nejaký.

Príčinou bude možno to, že vymyslieť niečo nové v tomto žánri je takmer nemožné, lebo spomínané hry sú temer dokonalé a je veľmi málo vecí, ktoré by sa im dalo vyčítať, či na nich vylepšiť. Hra Squad leader patrí do rodiny ťahových stratégií. Využíva všetky štandardné prvky tohoto herného žánru, žiaľ neprináša nič nové a objavné. Rozhodne neprekročila tieň svojich predchodcov, ale svojím spracovaním je schopná prinajmenšom mimoriadne zaujať hráčov túžiacich konečne po dlhom čase ovládať jendotlivých panáčikov a snažiť sa o ich prežitie v neľútostných bojoch, ba povedal by som, je schopná spomínaným hrám konkurovať aspoň lepšou grafikou i zvukovým doprovodom.

Motívom hry Squad leader je 2. svetová vojna, konkrétne krátky úsek v roku 1944, keď sa Spojenci vylodili v Normandii a mohutným útokom zarazili ďalší klinček do rakvy fašizmu. Hráč sa prevteľuje do kože veliteľa malej bojovej jednotky čítajúcej 60 mužov, rozdelených do desiatich päťčlenných družstiev a do piatich dvojíc špecialistov (zdravotníci, ženisti...). Každý vojak má svoje meno, jedinečné vlastnosti ako napríklad silu, mušku,... Navyše tie päťčlenné družstvá sú jednak obyčajní pešiaci a dve družstvá schopné ovládať ťažkú bojovú techniku.

V hre si hráč môže vybrať z troch misií, každá misia predstavuje hru za jednu stranu konfliktu: američanov, britov a nemcov. A samozrejme pre absolútnych nováčikov je tu ešte "Boot camp" - akési výcvikové stredisko, v ktorom sa hráč naučí základné princípy ovládania vojakov. Misia za Američanov začína vylodením na pláži v Normandii, Briti začínajú boj vzdušným výsadkom a Nemci (predpokladám) útokom v Ardenách. Hráč si môže zvoliť obtiažnosť hry nastavením inteligencie protivníka, kde pri najlahšej obtiažnosti sú nepriateľskí vojaci absolútni zelenáči práve nasadení priamo z výcvikového tábora, pri najťažšej sú rovnocenní hrdinovi menom Rambo :) a je ich navyše podstatne viac.

Hráč má možnosť po briefingu a oboznámení sa s hlavným cieľom misie vybrať si z jednotlivých tímov tých čo sa zúčastnia boja, prezbrojiť ich, vybrať si prípadne špecialistov nutných k splneniu misie (napr. ženistov na vyhodenie cieľa do vzduchu), či zdravotníkov. A po rozmiestnení vojakov do štartovej pozície začína boj o každý meter francúzskej pôdy. Počet pohybov, ktoré môžu vojaci vykonávať je dostatočný - môžu chodiť, behať, plaziť sa, hádzať granáty, strielať... + vykonávať špeciálne pohyby ako napr. otvárať dvere, nastúpiť do auta, nosiť zraneného spolubojovníka, bojovať muž proti mužovi (nožom)... Problémovým sa mi však zdá pohyb vybraného vojaka. V prvom momente, keď hráč vyberie miesto kam sa má vojak presunúť sa pekne zobrazí počet bodov nutných k presunu i trasa, ktoru pôjde, no po odsúhlasení ďaším klikom myši sa vojak pohne, ale zastaví sa v dvoch momentoch. Zastaví sa vtedy, keď objaví nejakého nepriateľa (to je v poriadku, tak to má byť) a v momente, keď má už len toľko bodov, koľko stačí na posledný výstrel. To by bolo tiež v poriadku, keby to fungovalo tak, že ak hráč nechce vystreliť, ale chce aby vojak pokračoval v pohybe, prípadne chce zmeniť smer jeho pohybu ako reakciu na vonkajší podnet, už mu klik myšou neukáže koľko bodov tento pohyb bude vyžadovať, ale vojak sa okamžite pohne a často sa mi spočiatku, kým som si zvykol, stalo, že na dosiahnutie zamýšľaného cieľa mi body nestačili. A potom už len nepriateľský vojak namieril na môjho stojaceho panáčika a ...bolo po ňom. Čo sa týka trasy pohybu, ktorú vyberá počítač, nevyberá vždy tú najkratšiu a tým pádom najideálnejšiu. Toto sa dá vyriešiť len tým, že pohyb vojaka do cieľového bodu hráč rozkúskuje na množstvo menších úsekov. Po úspešnom ukončení misie samozrejme, v duchu dobrých stratégií, očakáva vojakov, ktorí prežili misiu, vylepšenie ich vlastností, zvýšenie sily, schopnosti trafiť nepriateľa.... podľa ich zásluh v práve ukončiacom sa boji.

Po zvukovej stránke je hra celkom zábavná. Jednotliví vojaci komentujú svoje počínanie, a napríklad hláška: "Posielam ti niekoľko guliek na raňajky" celkom poteší i pobaví. A podobných vetičiek v angličtine i nemčine si hráč vypočuje neúrekom a hoci sa po čase začnú opakovať, neomrzia. V tejto hre sa hrôzy vojny zobrazujú hádam najrealistickejšie zo všetkých hier, ranení vojaci kričia o pomoc, volajú zdravotníkov, posledné výkriky patria mame... čo mi však chýba sú krvavé škvrny, bolo by to ešte realistickejšie.

Trochu pokulhávajú zvuky predstavujúce streľbu a pohyb vojakov. Programátori sa síce snažili, aby odlíšili povrch po ktorom vojaci kráčajú, ináč to znie ak idú po piesku, ináč ak sa pohybujú po palube lode, ale pri zvukoch predstavujúcich beh, si človek vie predstaviť hádam len beh jednonohého invalida.

Grafika krajiny je úchvatná. Strmé skaly, v nich zabudované betónové bunkre, množstvo zákopov obložených vreciami s pieskom, viacposchodové budovy do ktorých sa dá vstúpiť a ostreľovať z vrchného poschodia nepriateľa.... Animácia postáv však už taká dokonalá nie je, vojaci sa pohybujú trhano a najprirodzenejšie hádam len pri plazení. Čo mi veľmi vadilo, bola nemožnosť napríklad granátom zničiť plot, či sudy, za ktorými sa skrýva nepriateľ, alebo si takýmto spôsobom preraziť neštandardnú cestu k cieľu. Hoci na druhej strane pri jazde autom som bol schopný prejsť cez košatý strom bez nejakej ujmy na aute. Tým som naznačil, že v hre je možné používať aj rôzne dopravné a ťažké bojové prostriedky - podobne ako v UFO.

Najväčším mínusom celej hry je jej obtiažnosť. Aj pri nastavení najslabších protivníkov je hra neobyčajne ťažká. Je to zapríčinené niekoľkými faktormi. Jedným z najpodstatnejších je to, že nepriateľ o hráčových vojakoch vie hneď od začiatku (aj keď ich nevidí, aj keď o sebe nedali vedieť nejakým výstrelom). Takže nehrozí také niečo ako nenápadné sa priblíženie k zákopu alebo prekvapivý útok zo zálohy. Jedným z rozhodujúcich faktorov je možnosť steľby. Pri namierení na nepriateľského vojaka sa kurzor zmení na zameriavací kríž s doplnkovými informáciami - napríklad o percente úspešnosti zásahu. Je jasné, že keď je percento nula, je zbytočné mrhať muníciou a predpokladal by som, že nepriateľ má podobnú šancu na úspech, ale opak je pravdou. Takmer vždy trafí. Robí to hru veľmi nerovnovážou a hráč nikdy nevie, ktorý vojak mu prežije do ďalšieho kola.

Ďalším prvkom ovplyvňujäcim hru je fakt, že nepriateľovi čas od času prídu posily - zrazu sa na okraji mapy počas pokročilej hry objaví niekoľko vojakov a často bývajú taktickým prvkom schopných zvrátiť priebeh misie.

Z toho dôvodu je nutné hru často ukladať a často znovu nahrávať. Našťastie sa do dá, navyše samotná hra je urobená tak, že sa automaticky ukladá posledný ťah oboh hráčov a dá sa teda vrátiť do stavu pred alebo po hráčovom ťahu. Myslím, že bez použitia SAVE-LOAD nie je niektoré hry možné dohrať. Napríklad hneď úvodnú misiu američanov - vylodenie na pláži, kde hráčovi vojaci bojujú "holými hruďami" proti dobre opevnenému bunkru s dvomi ťažkými gulometmi určite málokto dohrá bez nejakého uloženia a opätovného nahrania pozície. Priznám sa, že to bola vôbec prvá misia, ktorú som hral a boli to jatky.... žiaľ na mojej strane.

Celkovo je hra veľmi dobrá, žiaľ príliš ťažká vďaka niekoľkým maličkým nedomyslenostiam. Napriek tomu si myslím, že poteší každého priaznivca hier UFO či Jagged Alliance, lebo veľmi tieto hry svojou koncepciou často i spracovaním niektorých prvkov pripomína. Takže hàà na nich, ale rátajte s tým, že nepriateľ má vždy presilu i taktickú výhodu.