MS Cobat Flight Simulator 2.0

26. novembra 1941 vyplávalo z Kurilských ostrovoch 6 lietadlových lodí, dve bitevné, tri krížniky, deväť torpédoborcov, tri ponorky a osem tankových lodí, aby v ranných hodinách 7. decembra zaútočili na americkú základňu Pearl Harbor. Prekvapenie bolo úplné, Američania začali vôbec strieľať až po viac ako piatich minútach po dopadoch prvých bômb. Japonci, počítajúci s 50% stratami stratili iba 29 lietadiel.

Admirál Jamamoto vykonal, čo ani sám neveril, že sa mu podarí. Preplávať s takou flotilou 10000 míľ bez spozorovania a potom zničiť takmer celú americkú tichomorskú flotilu je úžasný výkon po taktickej, strategickej aj inteligenčnej stránke (myslím pravdaže Jamamotovo IQ ale japonské informačné služby). Touto udalosťou začala štyri roky trvajúca vojna v pacifiku. Konflikt dvoch kultúr neuznávajúcich jedna druhú z nej urobila jednu z najhorších vojen modernej histórie. Čo sa týka letectva, bola to určite „total air war“.

Ale dosť bolo histórie, prejdem k jadru veci. Combat Flight Simulator 2 vyšiel už skoro pred pol rokom, ale ja som vôbec neprejavil záujem čo len ho vidieť. Keď mi ho Kuki doniesol, kukal som takmer s odporom na krabicu s nápisom Microsoft, presvedčený, že CFS2 bude z tej istej brandže ako CFS. Teda celkom pekný simulátor s letovou dynamikou ako TIE Fighter, na reálny svet sa podobajúci asi ako sa Curse of Monkey Island podobá na Counterstrike. Preklikávanie sa interfejsom, ktorý vyzerá ako komix mi na optimizme moc nepridalo. Videá boli hrozné. Nemôžem si pomôcť, ale kreslené obrázky, pohybujúce sa ako na vystrihnutom papieri mi moc vojnu v pacifiku nepriblížia.

Nastavil som teda rozlíšenie na 1024x768, zapol maximálne detaily, MIP mapping a všetko čo sa zapnúť dalo, nastavil maximálnu obtiažnosť a hard flight model. Sadol som do plne naloženého Lightningu. Keďže som si nastavil ovládanie ako v CFS, podarilo sa mi na druhý pokus naštartovať motor, a začal som rolovať. Po prepnutí na pohlad zvonku som dostal menší šok. Lietadlo vyzeralo úžasne, ani najmenší trojuholník, perfektné textúry. Kolesá skákali po nerovnej runwayi a pod každým krídlom bolo zavesených 5 HVARov. A tu nastal šok č. 2. Každá raketa bola modelované extra, dokonca boli pripevnené na pre Lightning typickom podvese. Tak som skúsil jeden odpáliť. Tu však nastal „antišok“. Miesto jednej rakety sa odpálili dve, symetricky. Nuž čo. Tvorcom sa nechcelo vypočítavať nesymetrické zaťaženie lietadla.

Pozitívny šok č. 3 nastal po dosiahnutí výšky asi sto metrov, keď som zúrivo trhol Joystickom dozadu a čakal reakciu. Lietadlo v CFS a vlastne skoro všetkých hrách okrem Warbirds by sa ležérne začalo točiť do loopingu, ale tento Lightning sebou trhol, nos prudko stúpol o 30 stupňov, jedno krídlo začalo strácať vztlak a šup, už som bol vo vývrtke. Toto ma veľmi potešilo, dokonca som zistil, že vývrtka sa vyberá tiež tak ako v skutočnosti a vďaka bleskovej reakcii som sa ani nestihol rozbiť o zem. Vylepšil som si sebavedomie a názor na CFS2 zároveň. Nuž ale všeobecnejše. CFS2 je simulátor z obdobia druhej svetovej vojny, zameraný na vzdušné boje v Pacifiku, na rozdiel od jednotky, ktorá sa odohráva nad Európou. Pilotovať môžete 7 lietadiel: F4F4 Wildcat, F6F3 Hellcat, F4U1A Corsair, P38F Lightning (neprítomnosť L-ka alebo aspoň J-čka bola pre mňa tvrdá rana), A6M2 a A6M5 Zeke (Zero) a N1K2-J Shiden-kai (či George). Modelovaných je ďalších jedenásť, ale nedajú sa pilotovať. Veľká výhoda všetkých Micro$oft Flight Simulátorov je možnosť doinštalovať takmer neobmedzené množstvo iných lietadiel. Tie však nebudete môcť používať v oficiálnych kampaniach. Na internete je veľké množstvo lietadiel, scenérií a misií pre CFS2, napríklad na stránke www.flightsim.com alebo www.combatfs.com. V hre je jedna kampaň, začínajúca po Pearl Harbore ale končiaca v roku 1944. Obsahuje 30 misií za každú krajinu. Ešte som nepochopil, ako vlastne celý systém misií funguje, nemám ale pocit, že by boli generované. Človek by však čakal misie ako napríklad samotný útok na Pearl Harbor, prípadne dlhšiu a detailnejšieu bitku o Midway, či nálety Superfortressov na Japonsko. Nič také sa však nekoná. V CFS boli celkom pekne modelované mestá ako Paríž a Londýn, tu však nájdete maximálne tak základňu na Wake, ktorá má tak 1x1 kilometer. Ostrovy sú síce nádherné,

s plážami, modrou vodou a koralovými útesmi, nič na nich ale nie je. Čo sa týka lodí, je ich tam dosť, sú však moc „mäkké“. Nepredpokladám, že by Zero dokázalo potopiť torpédoborec iba kanónmi a guľometmi, pričom na to stačí iba jeden prelet. To, že sa tak dá potopiť PT boat alebo nejaká bárka by som ešte pochopil. Dokonca aj obchodná loď, ak nemá pancierovanú palubu. Ale torpédoborec?? Je fakt, že na bitevnú loď alebo krížnik už jedno lietadlo nemá, ale aj tak je to nereálne. Skúste potopiť loď gulometmi vo Warbirds!

Protilietadlová paľba je na druhej strane OK. Flak je dosť presný, ani moc ani málo. Letieť priamočiaro tak 5000 metrov nad USS North Carolina je samovražda, púšťať sa však nad ňou do leteckého súboja je vcelku OK, ak neklesnete na dostrel jej guľometov. Pri „hustých“ útokoch aj tak často chodím domov s lietadlom ako sito. Je to pravdaže na lietadle vidno. Dosť nepríjemný problém predstavuje preskakovanie textúr. Možno je to mojou grafickou kartou, je to však dosť nepríjemné. S obľubou sa mi úplne rozpadne zameriavač, alebo zmení farbu asi 500 x 500 m štvorec na mori.

A hrateľnosť? Nuž s tou je to ako v CFS. Za Japoncov sa dá, veď so Zerom vymanévrujete všetko a je modelované trochu pevnejšie ako to skutočné. George má zasa štyri 20mm kanóny, ktorých účinnosť je hrozivá. Za spojencov je to už horšie, treba si veľmi všímať lietadlá okolo, ich výšku, dosť účinný je letecký „šach“ – Boom and zoom.

Problém nastáva pri najťažšej obtiažnosti, keď AI oponenti strieľajú s presnosťou na milimetre na vzdialenosť, ktorá sa zdá mimo dostrel. To je zase „dosť“ nereálne, z hladiska manévrovania sú však úplní lameri.

Celkovo by som teda CFS2 hodnotil oveľa lepšie ako CFS, ale stále ešte je dosť čo opravovať. Určite je však CFS2 simulátor hodný vlastnenia.