Fate of the Dragon

Až z ďalekej Číny k nám prišla nová realtimeová stratégia, ktorá má ambície zosadiť z trónu 2D RTS doterajšieho kráľa Age of Empires 2. Taktným mlčaním sa prenesieme cez skutočnosť, že my, naozajstní (realtimeoví) stratégovia, už nového kráľa máme (ehm, Sudden Strike, ehm, ehm) a povieme si niečo o hre, ktorá akoby z oka vypadla Vekom kráľov.

Na úvod treba povedať, že aj keď sa v poslednej dobe veľa starovekými/stredovekými bojmi sa zaoberajúcich hier neobjavilo, je podobnosť herných mechanizmov a grafiky týchto dvoch hier dosť nápadná... Inak povedané Číňania okopčili to dobré a pridali pár, môžem povedať skvelých, nápadov.
Prvou radikálnou zmenou je pridanie druhej mapy. Ak si ešte spomeniete (mali by ste:) na Metal Fatigue, príjemnú, asi 2 roky starú stratégiu z budúcnosti, máte akú-takú predstavu ako to chodí vo svete Troch kráľovstiev. Jedna mapa, mimochodom v pravom dolnom rohu, zobrazuje klasické prostredie so stromčekami, riekami, skalami, dedinami a mestami. Okrem nej, ale musíte sledovať dianie aj na "ľavej" mape, ktorá zase zobrazuje vaše aktuálne prepnuté mesto. Funguje to podobne ako v Heroes of M&M, keď si na mestskej mape zveľaďujete svoje mestečko, staváte domčeky a vojakov a na druhej zase bojujete. Lenže. Lenže to má jeden háčik. Vy totiž môžete bojovať aj v meste a od toho sa odvíja aj mnoho iných noviniek, ktoré sú najväčším korením tejto hry.

Klasická misia potom vyzerá nejako takto: Po odklepnutí brífinku (celkom sranda - asi 50 rôznych čínskych mien a zemepisných názvov plus sem-tam nejaké anglické slovko), sa začnete rýchlo rozvíjať - okrem klasického dreva a železa "ťažíte" aj obilie a mäso na farme, z ktorého sa vyrába víno a jedlo pre nenasytných vojakov. Zlato získavate z daní, ktoré si môžete podľa svojej zdravej úvahy zvýšiť (áno, daňoví poplatníci vám z mesta odídu, ak to budete preháňať).
Tak sa dostávame k úlohe dedín, ktoré sa nachádzajú na hlavnej mape - nedá sa v nich síce nič stavať, ale ak ich dobyjete, ich obyvatelia vám budú platiť dane. Vôbec peniaze v tejto hre zohrávajú veľkú úlohu. Okrem toho, že sú potrebné na stavbu niektorých budov a vojenských jednotiek, potrebujete ich aj na najímanie rôznych generálov a úradníkov. Málokedy sa vám pritom stane, že by ste ich mali nazvyš - obyčajný swordsman stojí 40 zlaťákov, čo je pri priemernom príjme 150 zlatých na štvrťrok celkovo dosť.
Ale vráťme sa k vášmu hraniu. Po vybudovaní základnej obrany môžete začať vynaliezať. Vynálezy sú rozdelené do štyroch kategórií; upgrade peasantov, upgrade bojovníkov, upgrade tzv. warmachines (katapulty, rebríky,...) a vynájdenie nových warmašín. Celkovo Three Kingdoms ponúkajú viac ako sedemdesiat vynálezov, pričom nemôžem nespomenúť pilnosť a zmysel pre detail vývojárov - o každom z vynálezov si môžete prečítať krátku historickú vsuvku!

S novými vynálezmi prichádzajú aj ďašie zmeny oproti zabehnutým štandardom na poli RTS. Bojové jednotky nestaváte, ale cvičíte z peasantov. Hocikedy ich ovšem môžete premeniť späť na robotníkov, výcvik im ale zostane, čiže za nový tréning vám už neubudnú peniaze ani suroviny z vašej kráľovskej pokladnice resp. kráľovského skladu. Takisto jazda sa nevyrába ako špeciálna jednotka, ale musíte si postaviť neutrálneho koňa (tzn. ak mu zabijú majiteľa, môže si ho privlastniť hociktorá z bojujúcich strán) a naňho potom vysadiť lukostrelca, swordsmana alebo kopijníka. A to ešte neviete, že každá bojová jednotka má okrem klasickej energie ešte modrý ukazateľ sily - únavy. Ak klesne na minimum, teda ak máte v meste, v ktorom sa práve nachádza málo jedla a vína, alebo ju necháte napospas svojmu osudu za hradbami jej rodiska, stáva sa veľmi zraniteľnou, pretože útočí omnoho pomalšie, a je z nej tak ľahká korisť počítačových odpočinutých nabúchancov.
Hradby mesta nie sú len hranicou medzi územím, kde ešte pôsobí opojný účinok vína a jedla na vašich bojovíkov a kde už zomierajú hladom (nie doslova, jednotka od únavy nemôže zomrieť - a to je podľa mňa dobre), hradby sú totiž geniálny strategický prvok! Garantujem vám, že si s nimi pri dobýjaní nepriateľského mesta užijete veľa zábavy. Nedajú sa zničiť, je na nich kopec nepriateľských lukostrelcov a za nimi zase schovaná katapulty... proste super. Jedinou prístupovou cestou do mesta je tak brána - váš prvoradý cieľ, ak ju ovšem hlúpa AI neotvorí, čo nie zas až tak neobvyklý jav... Na rozmetanie brány vám dobre poslúžia už spomenuté katapulty alebo balisty. Pred nepriateľskými hradbami sa kvôli dlho trvajúcemu neúspechu síce môžete utáboriť a doplniť sily, ale to by som cez hradby radšej preletel alebo sa na ne vyšplhal po rebríku. Ale aj napriek týmto dvom alternatívnym cestám budete určite najviac používať práve ten sústredený útok na mestskú bránu.
Pri dobýjaní mesta ma veľmi potešila skutočnosť, že na rozdiel od AoE, nemusíte zabíjať každého peasanta - potenciálneho stavača town hall, ale stačí, keď dobyjete (to neznamená zničiť) túto hlavnú budovu, a ostatné stavby a peasanti sa prefarbia a mesto je kompletne vaše.

Celá hra je teda o postupnom dobýjaní nepriateľských alebo ochrane spriatelených miest (prípadne záchrane niekoho alebo eskorte niekoho niekam) spestrenom rôznymi inými mini novinkami. No a tie si rozoberieme v tomto odstavci:) Medzi pokročilejšie stavby mesta patrí chrám. Chrám slúži na dve veci. Jednak si v ňom môžete vymodliť zmiernenie katastrofy, ktoré z času na čas postihnú niektoré mestá a druhak, po najatí "obetného úradníka", môžete napríklad zvýšiť úrodu obilia alebo mäsa na dvojnásobok, alebo obnoviť silu všetkým jednotkám.
Okrem obetného úradníka si môžete v hostinci najať hrdinu - bojovníka so špeciálnymi schopnosťami (môže čarovať) alebo iných úradníkov, ktorí vám pomôžu udržať v meste poriadok, sprístupnia lepšie vynálezy alebo pomôžu s diplomaciou. Hrdinovia aj úradníci získavajú v boji skúsenosti a od ich výšky sa potom odvíja aj ich cena. Za priemerného bojovníka na 3. úrovni tak zacvakáte neuveriteľných 3000 (vôbec najviac v celej hre sa mi podarilo mať pokope 20.000!!), a to z daní tak ľahko nezarobíte. Preto prichádza nový zdroj materiálu a peňazí - trhovisko. Po postavení tejto zázračnej budovy vám po určitom čase do mesta zavíta obchodník, ktorý od vás za veľmi férovú sumu odkúpi tých tisíc jednotiek dreva, jedla alebo obilia, ktoré máte nazvyš. Pri nedostatku (stáva sa málokedy) si od neho za bakšiš kúpite exotické železo alebo rýchlo sa míňajúce mäso.
Ďalším spestrením misií (Jáj, zabudol som na príbeh! Takže vydržte ešte tento odstavček:) je stavanie budhov, ktorý fungujú ako bedne v Red Alerte, čiže ak budhovi nájdete hlavu a pripevníte mu ju na krk, získate zlato alebo nejaké iné prekvapenie. A asi posledným dobrým nápadom je aplikácia známej pauzy (medzerník), počas ktorej sa môžete normálne pohybovať po mape a zadávať príkazy.

V kampani máte na výber z troch postáv reprezentujúcich tri kráľovstvá (Wu, Wei a... chvíľka napätia... Shu!!!). Hra sa odohráva medzi rokmi 184 až 280 n.l., práve v období Troch kráľovstiev. Autori sa kľudne priznávajú, že ešte aj ten príbeh prebrali istému Luo Guanzhongovi, ktorý v štrnástom storočí napísal Romance of the Three Kingdoms. Jednotky všetkých troch strán sú rovnaké, pri výbere strán tak ide iba o váš osobný vkus. Spolu tvorí každú kampaň asi 15 misií, čo je celkovo dosť. Okrem kampane sa v menu pod voľbou singleplayer nachádza aj známy skirmiš a tréning a menej obvyklá možnosť zahrať si ľubovoľnú odohratú misiiu ešte raz.
Na adresu Hao Yuliho, Li Shonghua, Fan Weia, Li Donga, Wu Yanga, Geng Haoa by som rád povedal: Chlapci, grafiku ste teda dosť odflákli. Hoci je detailná a rýchla, je taká nevyrázna a aj oproti starším AoE2 dosť stráca. Z manuálu som tiež vyčítal, že hudbu mal na starosti iba jeden človek, no a aj to tak vyzerá. Tri uspávacie, takmer ezoterické, melódie sú žalostne málo, ale aspoň vás nič neruší od plnenia misie.
Za vyslovene negatívne považujem totálnu ignoráciu formácii bojových jednotiek, stále rovnaké prostredie misií (asi to tak v Číne vyzerá, ale menšia obmena by neuškodila), málo bojových jednotiek (3 ľudia plus 7 strojov a dve lode) a ani AI nie je nič moc - hoci v misiách, v ktorých nemáte mesto, vám dá hlavne jej presila poriadne zabrať.

Takže to by bolo asi tak všetko, čo sa dá o Three Kingdoms: Fate of the Dragon napísať. Musím povedať, že ma hranie naozaj bavilo, hlavne vďaka odlišnému prístupu a príjemnému, veľa vecí automatizujúcemu, ovládaniu. Zaverečné rozhodnutie, či kúpiť alebo nie zostáva na vás. Tí RPG pozitívnejší sa asi poohliadnu po Kohanovi (Immortal Sovereigns), všetci ostatní po Black & White, ale vy, vy, ktorí máte radi AoE, skúste aspoň demo - a raz za čas si kúpiť originálku tiež neuškodí...