Orb: Cydonia

Práve som sa rozhodol, že túto recenziu budem písať real-time, takže svoje dojmy budem zachytávať tak, ako ich budem počúvať na CD (ešte som toto CD nepočúval – a nie je to žiadny reklamný trik ...). Možno to bude mať trochu úchylnú formu, ale nedávno, spomínam si akoby to bolo včera (aj to bolo včera ... 16.3.2001), boli sme na nejakej prednáške, ktorá strašne obhajovala avantgardistov. A ako každý vzdelaný (nikoho nechcem uraziť) človek by sme mali vedieť, že aj keď ich výtvory vypadajú na prvý (a mnoho krát aj na druhý) pohľad ako veľký chaos, je to vlastne obrovský symbol a klasickému, konzumne založenemú jedincovi to vôbec, ale vôbec nepatrí do rúk. Trochu som odbočil, ale takto som sa chcel poistiť pred výsledkom môjho nastávajúceho pokusu. Ešte pred ním by som chcel povedať pár slov k CDčku. Pravdupovediac, nikdy som si podobného skladaťeľa nevšímal. Ku mne sa dostal náhodou, pretože som si išiel vybrať Orbitala (hehe... skrytá reklama) a nejako som previdel to “...ital“, takže som si už aj stihol vynadať. Ako si tak listujem bookletom, všetky skladby má na svedomí Paterson + zakaždým niekto iný. Nech už je pán (ujo) Paterson ktokoľvek, je to vcelku zaujímavý nápad, prizvať si na každú skladbu iného pomocníka. Iste by sa podobný systém zišiel aj zopár nemenovaným skladateľom, ktorých výtvori sú si tak podobné, že by si to všimla aj nahluchlá babička, čo celý život bývala pri letisku. Úprava bookletu sa mi nezdá originálna, lebo sa ponáša na booklet albumu Out There And Back od Paul van Dyka. Nevedí, na booklete veľmi nezíde, aj tak je celkom vzhľadný. Takže sa pustím do práce. Stláčam PLAY (ak ste náhodou ešte nestláčali play, je to taký trojuholníček 4 na CDprehrávači …):

Track 1. – skladba sa veľmi rýchlo rozbehne, behom prvých 30 sekúnd nastúpia všetky nástroje a začne spev. Pôsobí na mňa veľmi kludne, takže asi ma chcel ujo Paterson príjemne naladiť. Myslím, že si pomohol počítačom – čo je len dobre, lebo to neznie zle. Sem-tam sa ozve do skladby nejaký kolísavý zvuk syntetizátora (znie skoro ako riadne zmutovaná trúbka), čo mi pripomína skladby Georga Micheala.

Track 2. – začína úplne počítačovími zvukmi. Pokračuje sa v štýle prvej skladby, len sa v nej nespieva. Snažím sa, ale nedarí sa mi identifikovať všetky nástroje. Asi najpočuteľnejší je kolísavý zvuk flauty, ktorá pripomína modliaceho sa muezína niekde v Káhire. Práve som si všimol, že skladby sú spojené.

Track 3. – zatiaľ sa to stále drží v kľudnom štýle. Opäť sa tu spieva. Vypadá to, že v takej Modrej Ústrici (schválne, kto to nepozná) by boli tento album najžiadanejím artiklom a hral by sa tam Non-Stop. Teraz začala pasáž, kde do popredia vystupujú hlasy, lenže sú reverbnuté a zechované (kto by náhodou poznal skladbičku Upside Downtown od Kom’Aha, určite si to hneď vybaví) – celkom to tam sadne. Opäť sa to vrátilo do pôvodného štýlu.

Track 4. – čo to moje uši nepočujú, teraz nastúpili pravé počítačom vygenerované (alebo aspoň poriadne upravené) zvuky. Dve minúty od začiatku nastupujú bubny. Má to hrozné úchylnú kompozíciu, ale je to pekné.

Track 5. – celý track je sotva 2 minúty dlhý a má strášne poučný text. Nebudem ho tu prekladať, lebo by som pokazil srandu. Ale v pozadí je verklíková hudba ako z original kolotočov.
– téda, má to 46 sekúnd a vystridajú sa v tom zvuky úplne všetkého od práčky až po zvuk čistenia zubov, čo je to? Správne, track č. 6.

Track 7. – opäť počítačové zvuky. Postupne sa pridávajú nástroje, ale počítačový charakter to nestratilo. Celkom sa mi to páči. Vonkoncom to nie je zlé.

Track 8. a Track 9. – celé su založené na speve a v pozadí je nevtieravá hudba a samozrejme počítačové zvuky. Úplne ma to uspáva.

Track 10. – asi podbný štýl ako predchádzajúce, len viac “zvukov”.

Track 11. – opäť zvuky a zvuky.

Track 12. – hm, predposlená skladba. To sa snáď ani popísať nedá. Vzdávam to - 1:0 pre Patersona.

Track 13. – posledný. Je to ďalší experiment, ktorý sa nedá popísať. Ale aspoň zaujímavý. Len sa započúvať a zavrieť oči …

Pán Paterson sa zjavne vyžíva v generovaní zvukov počítačom, čo sa mi páči lebo to vie a zvuky stoja proste zato. Už len názov albumu Cydonia je dosť nebezpečný. Myslím, že okrem slovensko-českej dediny na západných hraniciach je to aj miesto na Marse kde našli – po
a) akože ľudskú tvár z pohoria (už je to vyvrátené)
b) obrovskú pyramídu

- to bola otázka za 100 000. Aj tak neviem odpoveď, ale myslím že to je pyramída.

Moje hodnotenie je 8/10. CD sa rozhodne vyplatí. Mne sa veľmi páči – hoci toto nie je práve môj štýl, čo je teda veľký úspech. Celý album je kľudnej povahy, na prvý “počuv“ vypadá, ako veľký pokus a podľa mňa sa hodí na vytvorenie správnej atmosféry (operácia on + ona :). Možno by niekto mohol vytýkať albumu, že je monotónny (pre tých má len 6/10), ale myslím, že som ani veľmi nenadplatil na to, že to mal byť pôvodne Orbital.