Bayonetta

Ako vidíte, dožrali ma hry na PC. I keď mám rád strategické hry, mám rád RPG, ale nejako im chýba originalita. Posledný rok väčšina hier ktorú som mal doma bola iba n-tá derivácia niečoho čo som už videl alebo hral oblečená do nových textúr a s novými levelmi. Preto som sa rozhodol krátiť si dlhý čas kým sa vráti polovička novým spôsobom. Kúpou PS3. Zatiaľ tento krok neľutujem.

Jednou z prvých hier, ktorú som na PS3 skúsil je Bayonetta. Demo ma zaujalo, tak som to riskol. To som ešte netušil akú veľkú chybu robím, ale poďme pekne po poriadku...

Hlavná hrdinka hry, čarodejnica Bayonetta je presný opak všetkých tých úžasných hrdinov, ktorých nám spolu so silnými zbraňami núkajú hry. Bayonetta je čarodejnica. Čarodejnica s postavou, ktorú by jej mohla závidieť Alysa Milano v seriáli Charmed. Pojem sexy nevystihuje Bayonettu, Bayonetta definuje čo to je byť sexy. Bayonetta má dokonalú postavu, ktorá je zvýraznená jej oblečením. To je tiež čierne, vyzerá ako latexové, spolu so zlatými doplnkami. Na nose má neustále chic okuliare, vlasy rozpustené a dlhé takmer po zem... Ak ste niekedy niekde stretli pojem Bookworm Bitch, tak Bayonetta ich schová do ľavého zadného vrecka hneď celý tucet bez toho aby to nejako narušilo krivku jej zadku. Jednoducho Bayonetta je úžasná, krásne zakrivená hlavná hrdinka. To čo jej chýba v svaloch dokonale nahrádza inými schopnosťami.

Bayonetta je novým dieťaťom otca Devil May Cry. Pobrala do vienka všetko dobré čo v sérii bolo a doplnila to množstvom noviniek. V prvom rade máme úplne nový príbeh. Bayonetta je čarodejnica, ktorá sa prebrala v truhle hlboko na dne jazera. Nevie kto je, nevie prečo je, jediné čo vie je fakt, že po nej zjavne idú všetky mocnosti pekel... pardon nebeské. Mocnosti pekelné svojim spôsobom tiež, ale tam je to jednoduché. Stačí splácať svoj dlh voči faktu, že by už dávno mala byť po smrti tým, že denne zabíja anjelov. Keďže jej aj tak idú po krku, nie je to nič komplikované, stačí ich nájsť a trochu si zatancovať...



Bayonetta je totižto zjavne tanečníčka. Na obrazovkách predvádza balet smrti, ktorý by neutancovali ani baletky moskovského národného divadla. Ktorákoľvek zbraň čo sa ocitne v jej rukách sa okamžite premieňa na koncentrovanú smrť a všetky nebeské bytosti padajú do rytmu jej taktu a japonskej pop hudby ktorá hrá pri všetkých bojových scénach. Arzenál zbraní sa začína pri pištoliach, pokračuje cez dve krátke brokovnice, bič alebo katanu. Ono to vlastne ani nie sú normálne zbrane, ale démoni zakutí do takéhoto tvaru. Samozrejme, dajú sa zdvihnúť aj zbrane po anjeloch a použiť priamo tie. Prečo démoni? Okrem nich máme k dispozíciu série kopov a úderov, ktoré sa dajú nádherne kombinovať. A máme k dispozícii aj oblečenie. Ten latex, čo má Bayonetta na sebe totižto nie je latex. Sú to iba jej vlasy. V istých herných situáciách sa však používajú ako zbraň. Vlasy jednoducho opustia jej telo, transformujú sa na niektorú zo svojich démonických podôb a vysvetlia božiemu výtvoru, ako to dopadne, keď sa pokúsi zabiť najsexy čarodejnicu všetkých čias. Jednoducho celá hra je vlastne tanec smrti ktorý my ovládame. A smrť je to parádna. Anjeli zomierajú v gejzíroch krvi, rozpoltení na kúsky, či úplne roztrhaní našimi útokmi. Hra jednoznačne nie je určená pre malé deti, tehotné ženy a ľudí, ktorí by nedokázali ublížiť anjelovi, archanjelovi, alebo hocakej inej nebeskej bytosti..

Rád by som ešte zvýraznil to slovíčko ovládame. Nad Bayonettou máme totižto celý čas úplnú kontrolu. Vieme prečo stláčame tlačítka práve tak ako ich stláčame. Vieme čo sa stane na obrazovke keď ich práve takto použijeme a ono sa to naozaj aj tak stane. Celé ovládanie je silne intuitívne a prejde veľmi rýchlo do ruky a krvi, takže sa počas hrania nepristihneme, že by sme nejako uvažovali o tom, čo sme to mali stlačiť, ale užívame si akciu ktorá prebieha pred nami pod našou taktovkou.

Prečo som v úvode spomínal anime? Pretože jednoznačne celý príbeh je vlastne jedno grandiózne anime. Bayonetta sa preberie na dne jazera, ako som už spomínal, pátra po svojej minulosti, pretože jediné čo si pamätá je informácia, že je jediná Ubmranská čarodejnica na zemi. Jej schopnosti jej umožňujú vstúpiť do iného rozmeru nášho sveta, kde dokáže priamo konfrontovať anjelské bytosti a súčasne byť neviditeľná pre obyvateľov klasického 3D. Počas príbehu stretne novinára, ktorý ju celý čas prenásleduje, svoju úhlavnú nepriateľku, malé dievčatko, ktoré ju oslovuje „mami“, a môžete sa naozaj tešiť na klasický anime príbeh. Dej je rozprávaný animovanými scénami. Sú prevedené presne podľa anime školy, takže sa streneme s nádherne rozanimovanými kúskami, ako aj so striedaním statických obrazov, kde bude prebiehať iba dialóg postáv. Ak máte radi anime, je to jednoducho skvelé.



Grafika hry je rovnako vynikajúca. Všetky svety, či už pozemské, nebeské alebo pekelné sú vykreslené nádherne. Bayonetta tancuje po monitore s gráciou a šarmom. Kamera je často vedená tak, aby zámerne zvýraznila jej zadok, prsia alebo rozkrok, prípadne to, ako práve olizuje lízanku... Jednoducho z grafickej stránky sa nie je na čo sťažovať.

Po zvukovej a hudobnej stránke to je podobné. Bayonetta je nahovorená veľmi, veľmi príťažlivým hlasom Grey DeLisle, jej pomocník, ktorý jej zaobstaráva arzenál ma pre zmenu hlboký hlas Dave Fennoya. Obaja nie sú nováčikmi na poli dabovania hier a je to jednoducho počuť. Hudobne nás hra sprevádza či už príjemnou scénickou hudbou, ak sa práve nebojuje, alebo už spomínanou bojovou hudbou, ktorá je v štýle jpop. Teoreticky by to niekomu mohlo prekážať, avšak mne sa to veľmi páčilo, človek sa nejako tak vnútorne naladil na boj, keď začala štýlovo orientovaná pieseň...

Záverom by som ešte rád podotkol, že Bayonetta isto nie je určená pre deti. Hra je celé prešpikovaná sexuálnymi narážkami, slovník protagonistov obsahuje vulgarizmy „I am feeling like a fucking celebrity in this town!“ a úroveň násilia tiež predstavuje vysoko postavenú laťku. Preto nedoporučujem zvážiť zakúpenie tejto hry pre svoju ratolesť, naopak, jednoznačne doporučujem kúpiť si ju pre seba ;-).