Risen

Už od prvých krôčikov je jasné, že aj napriek inému názvu ide o Gothic skrz naskrz. Hoci, tie úplne prvé kroky sú trochu ťažkopádne – bezmenný hrdina prežil stroskotanie lode a prebúdza sa na pláži. Vedľa stojí živá tetuška a hra sa pokúša hráča „zaškoliť“ do systému hry, ktorý je vo svojej podstate jednoduchý. Zaujímavo však pôsobí bojový systém, ktorý v niektorých momentoch pripomína nevydarenú bojovku, ale niekomu sa to môže páčiť. Hlavne neviem, odkiaľ autori zistili, že vtáky dokážu tak neomylne uskakovať dozadu. V Nemecku majú asi nejakú špeciálnu ZOO. Spať však k začiatku hry. Tá je vedená v dosť lineárnom štýle a necháva hráča pomaly sa poobzerať po hernom svete, pričom po chvíli pred neho kladie základnú otázku, ovplyvňujúcu zvyšok hry. Inkvizítor alebo bandita? Prakticky celý herný ostrov – Faranga žije sporom medzi týmito dvoma frakciami a je na hráčovi, ku komu sa pridá.

Spomínal som, že úvod je ťažkopádny a nezaujímavý. To však prestane platiť v momente, keď hráč urobí svoje rozhodnutie – obe frakcie majú nachystané úvodné úlohy, ktoré síce niekedy pôsobia otrelo, ale sú zábavné a chytľavé. Ako je vidieť v priloženom videu, vybral som si cestu Inkvizície, ktorá pred hráča postaví vyšetrovanie vraždy, nájdenie spôsobu ako poraziť majstra meča atď. Banditi majú taktiež svoje unikátne questy a faktor zábavnosti oproti prológu razantne stúpa. V jednotlivých lokáciach, či už v kempe banditov alebo v kláštore, si možno všimnúť ďalšiu z Gothicovských čŕt – NPC (nehrateľné postavy) majú svoj harmonogram dňa. Cez deň pracujú, cez noc spia a síce to stále točia dookola a nič ich nerozhodí resp. neprinúti zmeniť správanie, ide o peknú snahu oživiť herný svet.

Ten je v niektorých momentoch až prehnane živý a prehustený. Na každom kroku je nejaká rastlinka alebo iná burina, ktorú je možné zobrať a na každom druhom kroku je zviera, prípadne iný nepriateľský tvor. Vo výsledku možno typické hranie definovať nasledujúcim algoritmom – zobrať rastlinku, save, boj, smrť, load, boj, smrť, load, boj, uzdraviť sa, save, prejsť tri kroky, zobrať rastlinku, save, prejsť krok, boj a tak ďalej. Určite je fajn mať v hre živý a plný svet, rozhodne ide o lepšiu voľbu oproti opaku, prázdnemu svetu, ale všetkého s mierou. Svet Risenu na mňa pôsobil dojmom strateného sveta, kde sa hráč prechádza ako prvý človek po objavení. Ale ejhľa, hentam je mesto, na polceste malá farma... ako je teda možné, že je všade tak veľa AGRESÍVNYCH potvor a užitočného plevelu?! Ta tam sa podel pocit žijúceho sveta. Aspoň, že NPC reagujú na prítomnosť nepriateľov a sú schopní sa brániť/bojovať, pokiaľ sa dostanú do ich dosahu. Samozrejme, všetko sú to drobnosti a detaily, ale pri pohľade na to, čo sa autori snažia hráčovi ponúknuť, sú tieto malichernosti podstatné a atmosféru ubíjajúce. Posúďte sami – na ceste z kláštora k prvej farme, čo je asi záležitosť na necelú minútu behu som zabil cez 10 potvor a pozbieral viac ako 20 rastlín. A nie, cesta sa moc do šírky neťahala. Nechcem virtuálnu turistiku ala TES alebo Arma II, chcem však svet, pre ktorý definícia preskúmavania nie je definovaná počtom mŕtvych zvierat/príšer. Niekomu to môže vyhovovať, pre mňa to bol rušivý element. Áno, Risen je akčné RPG, ale s takto prepracovaným bojovým systémom a hlavne divnou, skoro až JEDNOTNOU AI (t.j. zvieratá, potvory, ľudia, všetko sa správa prakticky rovnako, až na detaily v závislosti od vlastností) je boj na každom kroku skôr zbytočným naťahovaním hernej doby, než zábavou, nehovoriac o častých úmrtiach zo začiatku a frustrácii. Alebo, žeby som bol len viac rozmaznaný a už zabudol aké to bolo v pôvodnom Gothicu?

Po rozkukaní sa po otvorenej krajine zavedie príbeh hráča do prístavného mesta, ktoré taktiež možno považovať za prehustené. Na každom kroku nejaký quest, až to pôsobí, že obyvatelia ostrova umelo vytvárajú problémy a vôbec ich neriešia, veď nech má hráč čo robiť. Prekvapujúco má však riešenie problémov mešťanov lepší spád než „boje na každom kroku s veľkou pravdepodobnosťou loadingu“ a jediným teoretickým zdržaním je ukecanosť niektorých postáv. Dabing, konverzácia, riešenie problémov, všetko sa odohráva (ako zvyšok hry) v duchu pôvodného Gothicu a práve viacero ponúkaných riešení a ich dopad na herný svet (aspoň čiastočný) tvoria gro a hlavný lesk celého Risenu. Vždy je možnosť vybrať si, z akého uhlu chcem daný problém riešiť. Ani počiatočný výber frakcie ma neobmedzuje a hranie za dvojitého agenta resp. špióna je dovolené. Na konci prvej kapitoly (zo 4) sa rozvinie aj samotný príbeh, ktorý sa posúva z roviny neznalého učňa do globálnejších rozmerov a celý ostrov čaká len na hráča, vrátane svojho prehusteného obsahu.



Vývin postavy sa nesie... prekvapenie!... v duchu Gothicu. Pri získaní potrebného počtu skúseností dostane postava 10 bodov, ktoré môže u príslušných trénerov vymeniť za zlepšenie jednej z troch vlastností alebo za naučenie/zlepšenie zručnosti. Ponuka neprekvapí nikoho – zbrane na blízko a na diaľku, mágia + zopár bočných disciplín ako plíženie, páčenie zámkov, sťahovanie kože, ťažba rudy, alchýmia, tvorba zvitkov (celkom užitočné) atď. Vďaka tomuto systému nie je hráč prakticky nijak limitovaný a môže sa vyvíjať smerom, akým len chce... aj zlým. Technické spracovanie je na relatívne dobrej úrovni, rozhodne sa však nedá hovoriť o bezchybnosti – niektoré animácie pôsobia divným dojmom, najmä pri skákaní, kedy bezmenný hrdina ako keby spomalene padal. Zasekávanie sa v stene a prekrývanie modelov sa tiež sem tam objaví, viď. priložené video z hrania a taktiež môže dôjsť k situácii, ktorú možno vyriešiť len reštartom celej hry (alebo loadnutím starého savu, pokiaľ ho hráč má) – dajte si pozor pri plnení questov na začiatku hry v kláštore. Grafika a zvuková stránka je na dobrej úrovni a na rozdiel od Xbox 360 konverzie možno považovať PC verziu za hru pre rok 2009, nehovoriac o tom, že z oboch zložiek srší ten Gothicovský feeling a hláška „Who can teach me how to pick locks“ (+ iné) nechajú zaspomínať na hodiny v objatí týchto RPG hier. Zaujímavé je tiež, že v dnešnej dobe mnohogigových hier zaberá Risen iba 2,2GB, aspoň v prípade STEAM verzie to tak je (zdravíme Cenegu Czech a PR Drdu, s ktorým nie je v poslednej dobe žiadna reč).

Risen je vo svojej podstate zábavné a chytľavé RPG, ktoré je však degradované na viacerých frontoch, pričom takmer vždy ide o subjektívne názory na jednotlivé problémy. Bojový systém, prehnaná hustota sveta – jedni to budú zbožňovať, iní zatracovať. Fanúšikovia Gothic série nech si prirátajú k hodnoteniu jeden bod. Pre nich je len jediná voľba – Risen si treba zahrať. A tí ostatní nech sa obrnia trpezlivosťou, kúpia nejaké klávesnice do zásoby a taktiež skúsia navštíviť ostrov Faranga. Pri prehliadnutí niektorých (subjektívnych) drobností môže byť 35-45 hodinový výlet skutočne zaujímavý.