Metro 2033

Ruské a ukrajinské hry to veru nemajú ľahké. Nielenže sú ustavične bombardované trpkými poznámkami od samotných hráčov (a občas sa do nich navážajú i herné médiá, viď americké servery), kvôli nízkym reklamným kampaniam či ďalším banalitám sú vopred mnohými odsúdené na neúspech. Snahu východných vývojárov pritom cítiť na míle ďaleko, dôkazom toho je priekopník na poli ukrajinských akcií, S.T.A.L.K.E.R., ktorý ich doslova nakopol a odvtedy sa s hrami pochádzajúcich z Ruska alebo Ukrajiny akoby roztrhlo vrece. Za posledné roky sme tu mali až tri tituly zo sveta spomínaného S.T.A.L.K.E.R.a a nával tým ani náhodou nekončí. Ukrajinské štúdio 4A Games je na hernej scéne nepoznané, ich nechcenej anonymite však odzvonilo. Päťročná tvorba akciou a strachom nabitého Metra 2033 sa koncom marca dostala do víťazného finále. Na metro smerujúce do pomyselnej temnoty sme s odhodlaním nastúpili aj my...

Šikovnosť autorov a túžba dosiahnuť čo najzaujímavejší príbeh z alternatívnej budúcnosti našej planéty vidno od prvých krôčikov v hre. Tí totiž opisujú, že už v roku 2013 dôjde na Zemi k jadrovej vojne a ľudia ostanú odkázaní sami na seba. Titul vychádza z knižnej predlohy science-fiction literatúry, z úspešného a cenami ovenčeného diela Metro 2033 od spisovateľa Dmitrya Glukhovského. Dej sa odohráva v Moskve (presnejšie pod ňou) dvadsať rokov od katastrofy. Ocitáme sa v koži mladíka Artyoma, ktorý nemal ani rok, keď sa musel spoločne s tisíckami ďalších obyvateľov stiahnuť do útrob metra. Nedýchateľný vzduch bez plynových masiek na povrchu im odvtedy znemožnil akékoľvek predpoklady nazrieť ešte niekedy von. Preto sú ponuré chodby metra jednak väzením, na druhej strane jediným bezpečným útočiskom. A to tiež iba do istej chvíli! V potrubiach a po vlakových tratiach sliedia hordy vyhladnutých mutantov, ktorí bažia po jedinom – ľudskom mäse!

Práve dej a jeho rozprávanie považujem za najpútavejšiu zložku celej hry. Tvorcovia sa s ním toľko piplali, až z toho vznikla skutočne kvalitná, bezmocnosťou a úzkosťou nasiaknutá zápletka. Sled udalostí, ako sa Artyom postupne zoznamuje s kľúčovými postavami, je podaný ukážkovým spôsobom. Aby sme to spresnili, Artyoma už nebaví v jednom kuse trčať v jeho rodnej stanici Exhibition. Túži zažiť skutočné dobrodružstvo a z tohto zapadákova sa raz a navždy vypariť. Preto sa pridá ku skupine vojakov, ktorí to majú namierené do Polis podať hlásenie o aktuálnej situácii v jednotlivých staniciach. Po krátkej výučbe sa stanete jedným z nich a spoznáte záhadného Lovca. Tesne pred jeho zmiznutím dostanete za úlohu vyhľadať isté osoby a predať im Lovcov odkaz. Do Polis je to však hodný kus cesty a keď vám ju ešte k tomu skrížia mutanti rôznych druhov a tvarov, zdanlivo jednoduchá misia sa mení v boj o holý život. Veľkú úlohu zohrali v príbehu práve rozhovory medzi postavami, ktoré sa z času na čas z nenazdajky objavia na scéne. Títo „občasní parťáci“ sú pomocníci na nezaplatenie, zabíjajú všetko čo sa pohne a popritom vás oboznamujú s novými prostrediami. Najviac na mňa zapôsobila úroveň s názvom „Duchovia“, v ktorej hra chytila druhý dych. Netvrdím, že začiatok stál za veľké guľové, ale od spomínaného levelu nastúpila tá pravá dych berúca atmosféra. Z monológu Bourbona (nakoľko je Arťom ten pravý, nič nehovoriaci herný hrdina) doslova sršil des. Pokiaľ teda patríte k jedincom, ktorí si hru a hlavne jej príbeh užívajú plnými dúškami, Metro 2033 je pre vás ako stvorené. Všetko umocňuje spomenutá atmosféra dodávajúca hre strhujúce tempo.

Temné zákutia metra pre nás prichystali všelijakú háveď, počnúc bežnými mutantmi, končiac nechutnými bossmi. Spočiatku sa vám budú pliesť do cesty potvory s obrovskými humanoidnými hlavami a opičími telami, podobné tým zo S.T.A.L.K.E.R.a. Postupom času narazíte na ľudských protivníkov – nacistov. Keďže tí, na rozdiel od mutantov, do taktiky zapájajú aj rozum, prestrelky sa nenesú v takom monotónnom duchu. Príšery si vyžiadajú zopár rán (najlepšie do hlavy, aby ste ušetrili muníciu a hneď sa ich zbavili) a aj napriek tomu, že sa na vás vyrútia celé húfy, nacisti sú predsa len o čosi ťažší oriešok. Kryjú sa, dohovárajú sa medzi sebou a najmä, používajú modernejšiu výbavu. K nej patrí napríklad nočné videnie, ktoré im podstatne uľahčí pátranie po Arťomovi. Ďalej používajú zbrane, väčšinou lepšie od tých vašich. Nejakú tú chybu na kráse boje ale majú. Hoci to vyzerá, že si na nich dali tvorcovia záležať, niektoré pasáže sú „o nervy“. Nepriatelia občas vydržia aj celý zásobník, inokedy stačí presná rana a padnú okamžite. Okrem tohto „premenlivého umierania“ ma nemilo prekvapili takisto súboje s mutantmi. Keďže sa ich na vás valia desiatky, nielenže na monitore panuje úplný chaos, ale prichádzate aj o cenné náboje. Práve náboje, a munícia vôbec, patria k najdôležitejším prvkom hry. Nakoľko sa ocitáme vo vojnou zmietanej spoločnosti, slúžia ako platidlo. Nemôžete však platiť hocičím, obchodníci predávajúci na rôznych trhoviskách berú iba zlaté strelivo, ktoré odlíšite už len kvôli jeho lesku. Zaň si smiete dokúpiť muníciu, hádzacie nožíky potrebné na zdolanie stealth pasáží a hlavne nové zbrane. Tými sa to v Metre len tak hemží. Vyskúšame si streľbu z podomácky vyrobených kúskov fungujúcich na princípe stlačeného vzduchu, ale taktiež aj z modernejších skvostov. V prípade obchodovania ale narazíme na ďalší problém. Keďže sú náboje cenné na dvoch frontoch naraz (v boji a pri kupovaní novej výbavy), ostáva otázka, komu dáte prednosť? Streliva je totiž málo a pri akciách sa míňa neuveriteľne rýchlo.

Okrem prechádzok po tuneloch a staniciach nazrieme aj na povrch. Hoci je len zopár rokov od apokalypsy a prostredie sa už zrejme nikdy nenavráti do svojej niekdajšej podoby, máte kyslíkové masky a o problém sčasti postarané. Pokým ich nosíte, musíte dávať pozor na ich výdrž, čo nesledujete prostredníctvom interfacu, ale cez hodinky na Arťomovej ruke. Keď budú masky príliš opotrebované, príde na rad výmena filtru. Oči na stopkách treba mať aj pri nepriateľoch, ktorí vám ju môžu rozstrieľať. Spomínané hodinky nie sú jedinou náhradou bežných ukazovateľov, hra totiž vôbec neobsahuje interface. Metro 2033 je príkladom realistickej akcie, dokonca aj smer, ktorým sa máte vydať za najbližším cieľom, si musíte vopred prezrieť na kompase. Ten uvádza takisto aktuálnu misiu. Lampa alebo nejaké to svetlo nemáte vždy po ruke, zapaľovač ich ale hravo nahradí.



Jednou z hlavných predností Metra 2033 je vizuálne spracovanie. Päťročná tvorba sa viditeľne odzrkadlila a autori si dali sakramentsky záležať. Priestranstvá plné postáv sú preplnené detailmi, vidieť môžete hrajúce sa deti, rozhovory pri fľaške s vodkou alebo si vypočuť vcelku podarenú hru na gitare. Svetelné efekty sú prekrásne, niektoré herné scenérie šliapu na päty aj takému Crysis. 4A Games vycucalo z Path Enginu úplné maximum, čo dá PC poriadne zabrať (hráči s priemernými zostavami, majte sa na pozore). Metro 2033 je však prvým titulom tvoreným pre novinku na poli grafických kariet, GeForce GTX480, ktorá sa na trhu objavila len prednedávnom. Už len kvôli spracovaniu sa po Metre oplatí siahnuť, lepšie spracovaný „tunel“ som ešte veru nevidel. Čo sa týka zvukovej stránky, niektoré sekvencie, v ktorých by mala hudba gradovať, sú často nevýrazne ozvučené. K dabingu niet čo veľmi povedať, do úlohy dabingových hercov ruskej verzie boli obsadení profesionáli a pre čo najrealistickejší dojem vám odporúčam hrať práve v ruskom jazyku.

A ako znie finálny verdikt, ktorým by som v stručnosti zhrnul moje dojmy z Metra 2033? Nadpriemerná lineárna akcia s prvkami hororu a okúzlujúcim spracovaním, na druhej strane so slabšou AI a celkovým pôžitkom z akčných pasáží. Na prvú hru od doposiaľ neznámeho ukrajinského štúdia 4A Games je to však veľmi slušný výsledok. Klobúk dole!