BioShock 2

Úspech prvého BioShocku bol okamžitý. Nadšené reakcie kritiky, veľmi vrelé prijatie u hráčov a druhý diel bol oznámený skôr, než si väčšina stihla poriadne vychutnať jednotku. Určité obavy boli na mieste – ako sa bude značka vyvíjať? Dostanú autori dostatok času, aby pripravili kvalitné pokračovanie? Všetky pochybnosti sú zbytočné, dvojka svojmu predchodcovi hanbu v žiadnom prípade nerobí. S trochou nadsádzky by sa mohla dvojka pokojne charakterizovať ako „datadisk prvého BioShocku“, to by sme však boli na tvorcov príliš kritickí. Samozrejme, množstvo totožných prvkov nemožno spochybniť, ale nechceli hráči práve TO?! Nehovoriac o tom, že máloktorý datadisk FPS titulu ponúkne cca 12 hodinovú kampaň pre jedného hráča a prihodí k tomu aj kompletne nový multiplayer. V jednej veci je však BioShock 2 datadisku veľmi podobný – cena. Minimálne v prípade PC verzie je 28,99€ (viď. náš online shop) skutočne lákavá suma, za ktorú sa obvykle predávajú nové datadisky a nie AAA novinky. Argument, že oproti prvému dielu je kampaň v dvojke prakticky polovičná sa prijíma... v porovnaní s aktuálnymi FPS titulmi sa však stále radí do kategórie „plnohodnotný titul“.

BioShock 2 je svojou „datadiskovou“ náturou prenasledovaný celú dobu. Samozrejme, záleží aj od samotného hráča, nakoľko je kritický a či mu podobnosť s jednotkou vadí, alebo naopak vyhovuje. Príbeh druhého dielu nás oblečie do kostýmu samotného Big Daddyho, ktorý je hneď na začiatku konfrontovaný s novým šéfom podmorského mesta. Presnejšie povedané – šéfkou. Sofia Lamb sa hráčovi nepredstaví práve v najlepšom svetle, i keď sadisti budú určite slintať blahom. Hlaveň pištole pri hlave hrdinovu púť našťastie neukončí a tatík sa po 10 rokoch preberá opäť k životu. Za spomínaný časový interval sa toho v Rapture veľa nezmenilo a úvodná prechádzka podmorskou krajinou pôsobí neskutočne upokojujúco – vodotesnosť patrí medzi jednu z výhod špeciálneho Big Daddy skafandru. Subject Delta, ako je hráčov avatar nazývaný, nie je iba nejaký rádový tatík, ktorých si všetci veľmi dobre pamätáme z prvého dielu. Delta je špeciálna vzorka, prototyp ostatných ochrancov malých sestričiek, čo so sebou prináša aj určitú nevýhodu v podobe nedokonalej ochrany a celkovo oveľa nižšej životnosti. Prvé stretnutie s „moderným“ Daddym vysvetlí moju predchádzajúcu vetu jednoducho a účelne. V skratke povedané – síce hráč na pohľad v zrkadle vyzerá neskutočne drsne, ide iba o kozmetický klam. Reálne nie je o nič silnejší ako hrdina z prvého dielu. Deltu taktiež čaká viac-menej totožná úloha a to vyriešiť si nezhody s novou šéfkou. Samotná náplň kampane, ako už vyplýva z predchádzajúcich viet, sa nesie presne v duchu jednotky.



Nečakajte žiadnu frenetickú strelnicu, v BioShock 2 sa striedajú pokojnejšie pasáže s tými akčnejšími, pričom výslednému mixu nemožno uprieť punc jedinečnosti. Úlohou Rapture nie je predstavovať iba sterilnú kulisu, rádové prostredie, kde sa odohráva akcia. Práve naopak. Podmorské mesto žije svojim vlastným životom a jeho preskúmavanie a spoznávanie možno považovať za rovnocennú zložku samotnej FPS časti. Či sú to rôzne nápisy, skryté odkazy alebo roztrúsené zvukové nahrávky, všetky tieto indície napovedajú veľa vecí o živote pod morskou hladinou. Práve ich zbieranie môže zabrať určitú časť hrania. Rozhodnutie je na samotnom hráčovi, ignorácia tejto zložky však značne ochudobní celkový zážitok a degraduje BioShock 2 ako funkčný celok. Verte, že život pod morom v žiadnom prípade nepredstavuje takú idylku, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Hustota psychopatov na meter štvorcový je privysoká... Aj napriek svojej zvrátenosti má Rapture špecifickú krásu, ktorú jednoducho nemožno danému miestu uprieť. V prípade prvého dielu sa mnohokrát spomínala umeleckosť BioShocku a táto pozitívna vlastnosť sa, ako v podstate všetky, objavuje aj v pokračovaní. Architektúra mesta, podmorské prechádzky, atmosféra, to všetko posúva celkový herný zážitok na vyššiu úroveň a vynára otázky ohľadom toho, či sú hry umenie alebo nie. Sériu BioShock však za (veľmi špecifické) umenie rozhodne považovať možno.

Pre tých, ktorí zatiaľ nemali tú česť sa s BioShockom stretnúť – samotná hrateľnosť je na vyššej úrovni ako v prípade klasických FPS titulov. Veľký dôraz majú okrem samotných zbraní aj tzv. plazmidy, ktoré dávajú ich vlastníkom špeciálne schopnosti. V slangu RPG hier by sa pokojne mohli nazývať kúzla, nakoľko je k ich používaniu potrebná modrá substancia, nie nepodobná mane a dokážu zapaľovať, zmrazovať, elektrizovať nepriateľov, alebo poskytnúť krátkodobú výhody hráčovi. Hlavnú postavu je naďalej možné vylepšovať pomocou rôznych špeciálnych „tonikov“ (pridávajú rozličné stále bonusy) a aby toho nebolo málo, po jednotlivých úrovniach sú roztrúsené kamery a útočné vežičky, ktoré je možné hackovať a používať vo svoj prospech. Suma sumárum jednotlivé prvky krásne do seba zapadajú a umožňujú pri postupe levelmi využívať rôzne taktické postupy. Zatiaľ čo v prípade klasických nepriateľov nie je taktika až tak dôležitá, pri prípadnom (a že bude časté!) stretnutí s iným (moderným) Big Daddym alebo s Big Sister dokáže funkčný plán značne uľahčiť život. Prakticky by sa dalo povedať, že celá akčná zložka sa opiera o taktické využívanie prostredia a jednotlivých schopností – hráčova postava nie je žiaden Rambo a v prípade čelenia presile (čo i len klasickým protivníkom) môže ísť ukazateľ života veľmi rýchlo dole.... pokiaľ neuvážene postupuje. BioShock totiž používa „zastaraný“ manažment zdravia, ktorý je prezentovaný konkrétnou hodnotou a vyžaduje lekárničky k uzdravovaniu sa.

Hlavnou novinkou a vylepšením oproti prvému dielu je pridanie multiplayeru. Ten sa, podobne ako v prípade Modern Warfare 2, spúšťa vo forme samostatnej aplikácie s vlastnými nastaveniami grafiky atd. Jednotlivé herné módy sú predstavené v priloženom videu z hrania (stačí si ho pozastaviť a prečítať si popisy k nim), vo všeobecnosti však ide o klasickú schému sólových a tímových módov. Deathmatch, team deathmatch, upravený capture the flag... ponuka je bohatá a prispôsobená tematike života v Rapture – pripravte sa na malé sestričky aj Veľkých Tatíkov. Samotná hrateľnosť je prekvapujúco veľmi dobrá a kombinácia schopností a zbraní nielenže výborne funguje aj vo vzájomnej konfrontácii hráčov, ale aj značne oživuje už pomaly stereotypnú hladinu všemožných Call of Duty a Battlefieldov. Autori celú zložku pre viacerých hráčov oživili levelovaním a s ním spojenými rôznymi odomykaniami a špeciálnymi výzvami – opäť odkážem na gameplay video, robiť tu ešte väčší telefónny zoznam je úplne zbytočné. Prípadné otázky smerujte do diskusie k článku. K multiplayeru iba jedna kritická poznámka – aplikovanie nového patchu pridalo do hry aj špeciálnu novinku – lagy, ktoré samozrejme negatívne ovplyvňujú hranie. Snáď ďalšia oprava na seba nenechá dlho čakať. Z pohľadu technickej stránky sa toho veľa nezmenilo – grafika, štýl, dizajn, hudobná zložka, to všetko je viac-menej na rovnakej úrovni ako pred 2,5 rokom. Počítajte však s väčšími HW nárokmi, najmä na RAMku. BioShock 2 vyžaduje 2GB, hrať sa dá aj s 1GB, hoci za cenu znížených detailov (viď. gameplay videá).

Druhý výlet do podmorského mesta Rapture dopadol presne podľa našich predstáv. BioShock 2 si zachováva svoju typickú tvár, ktorá síce nie je dokonalá, ale v spoločnosti ostatných FPS svieti ako jasná hviezda. Pre všetkých jedincov - znudených alebo otrávených mnohými vojenskými strieľačkami – liek na vaše problémy je tu! Druhý BioShock (z pohľadu hráča jednotky) výborne predlžuje zážitok singleplayerovej kampane, ktorý je navyše umocnený vydareným a zábavným multiplayerom. Čo viac chcieť?