The Longest journey

Po prebudení sa zo sna začína aj normálne adventúrenie. Od vašej domácej sa dozviete, základné informácie o meste Newport, v ktorom žijete a tak isto miestne klebety. Zdá sa, že starý čudák Cortéz vie o vašich snoch omnoho viac než ste si mysleli, a tak sa ho vydáte vyspovedať. Tu sa stretnete aj s prvým zádrhelom, a síce chudobou študentov, ktorá vás bude sprevádzať celou prvou kapitolou príbehu. Preto je vašim prvoradým cieľom vyžobrať od svojho šéfa v kaviarni peniaze na lístok na metro. A tak sa hra pomaly zamotáva a príbeh na seba nabaluje množstvo na prvý pohľad zbytočných udalostí a informácií. Demo samozrejme končí v najlepšom, a tak nám nezostáva nič iné, než odcestovať na západ a hru si niekde ukradnúť. (Toto neberte ako návod. Ale keď ste to tak zobrali a vaša výprava skončila vo väzaní, kľudne zažalujte MACHERa alebo mňa (najlepšia oboch a ešte aj EDA)).

Príbeh však nie je jedinou devízou tohto sqostu. Ak by som sa mal držať pri zemi, tak by som napísal, že grafika ujde. Lenže ja sa pri zemi neudržím, a preto grafika nikam neujde, lebo ešte nič také pekné ako ona nevidela. Určite ste už videli renderované pozadie a možno že aj nejaké polygónové postavy pokryté textúrami, ale som si istý, že prvý pohľad na TLJ len tak ľahko nevydýchate. Asi by som musel veľmi dlho rozmýšľať, kým by som vo svojej pamäti našiel hru, ktorá lepšie vystihuje pojem grafika v počítačových hrách. Oddworld mal síce pekné pozadie, ale s TLJ sa nedá ani porovnať. A to som ešte nespomenul plynulé otáčanie kamery, alebo posúvanie sa celého pozadia (scrolling :). Trošku horšie sú zvládnuté polygónové postavy. Neviem, ako to je v plnej verzii, ale v tomto, mimochodom dosť odfláknutom deme, boli zubaté a kazili celkový dojem z inak vynikajúcej grafiky. Samozrejme toto môže vyriešiť antialiasing, a preto sa posunieme ďalej, k animáciám. Nezistil som, či boli pohyby postáv nasnímané motion capturingom alebo nie, ale je to vlastne úplne jedno, lebo chôdza, beh a vôbec všetky činnosti sú veľmi presvedčivé, a tak odpadá aj to večné "kåzanie" sa postáv. Okrem toho sa v pozadí vášho hrania stále niečo deje, svet okolo vás sa mení. Napríklad ráno, keď prídete do parku, je tam iba prespávajúci bezdomovec, maliar a pár ľudí. Na obed celý park ožíva, všade posedávajú mladé páriky alebo skupinky ľudí. To dodáva hre ešte presvedčivejší nádych reality a vaše hranie je zase o niečo radostnejšie.

Bez popisku: Len vychutnávajte grafiku. (Shu)

Samostatnou kapitolou je ozvučenie hry. Už dlho premýšľam nad tým, či má vôbec cenu hodnotiť hudbu a zvuky, a či nie je lepšie túto stránku hry z recenzie vypustiť. Veď ktorá dnešná hra nemá dobrú zvukovú alebo hudobnú kulisu? Ale TLJ sa musí odlišovať aj v tomto aspekte. Som zvyknutý na dobre nahovorené hry, ale to, čo predviedla táto adventúrka, ma vtlačilo ešte hlbšie do mojej otáčacej stoličky so sivým poťahom a čiernym umelohmtným rámom. Dokonale dievčenský hlas April má svoju intonáciu a sfarbenie, celé nahovorenie sa vyrovná filmovému dabovaniu a medzi hrami určite nemá konkurenciu. Žiaľ, ako som už vyššie naznačil, demo na tom, čo sa týka technickej stránky, nie je najlepšie, a preto mi zvuk v druhej polovici hrania vypadol a zavládlo hrobové ticho na niektorých miestach prerušované jemnými tónami podmanivej hudby.

Čo dodať? Demo určite stojí za vyskúšanie aj napriek pár chybkám v grafike renderovaných filmíkov a občasným výpadkom zvuku a aj hudby. Na čo ešte čakáte, užaj si ho bežte zahrať!