Zvedavé otázky

Marbh Maidin News: Tento rozhovor so mnou spravil Frenky z denníka Korzár - a je vhodnou ukážkou, kam až človeka môže zaviesť "sláva". Poznámka: Takéto slová a výrazy skutočne v bežnom živote nepoužívam ;-) Ďalej už pokračuje Frenky: Slovenský syndikát autorov fantastiky vyhlasuje každý rok literárnu súťaž o Cenu Gustáva Reussa. Za rok 2000, v desiatom ročníku tejto súťaže zvíťazila poviedka Alexandry Pavelkovej Súkromná záležitosť, pred Osudom vo vlastných rukách Rastislava Webera a Hudbou Števa Huslicu. O Cene Gustáva Reussa, ako aj o literárnych žánroch sci-fi a fantasy sme sa pozhovárali s oceneným Prešovčanom Rastislavom Weberom.

Koľko autorov sa zúčastnilo súťaže? Očakávali ste tento úspech?

- Správy o výsledkoch sú zatiaľ dosť strohé, no podľa všetkého sa ani v tomto, jubilejnom, ročníku súťaže veľa nezmenilo. Autorov bolo okolo 50 až 60, a súťažilo asi sto, stodvadsať poviedok z celého Slovenska. A očakávania? Súťaž je anonymná a korešpondenčná - teda nikto nemôže vedieť dopredu, akých má súperov a aké zbrane použili. Z radov porotcov síce zaznel hlas, že "už bolo načase", ale to nemožno brať vážne. Som rád, že som sa po rokoch potuliek okolo ocenených miest - dvakrát zemiaková medaila - dostal na stupeň víťazov...

Používate pseudonym Marbh Maidin, aj keď pri ocenenej poviedke bolo vaše meno. Kedy používate svoj pseudonym, ako vznikol a čo znamená?

- Marbh Maidin? To je írsky Màtve Ráno. Gramaticky to nie je celkom O.K., ale hádam sa Íri neurazia. To meno mi dala jedna známa, tiež spisovateľka, ale oveľa úspešnejšia) a ujalo sa. Sedí mi, lebo strašne nerád vstávam skoro ráno. Používam ho však výhradne na internete - ako šéfredaktor a správca denníka o fantastike (knihách, filmoch, poviedkach, akciách a podobne) Marbh (číta sa to Maab) je prijateľnejší aj pre mojich zahraničných priateľov - je to lepšie ako Rastislav, na tom si lámu jazyk.

O čom je vaša poviedka Osud vo vlastných rukách, ktorá získala ocenenie?

- Pokúsil som sa pohrať s mytológiou - perzskou, kananejskou a obzvlášť s príbehmi opísanými v biblii. Je to môj pohľad na Lilith. Snažil som sa ohladiť jej povesť démonky. Príbeh sa odohráva pri jazere Gihon, ktoré sa nachádza neďaleko biblického Edenu a je to príbeh o láske Desmonda mab Riordain, vyvoleného Bohom a Lilith. Do deja vstúpi Baal Zebub, perzský boh zla Ahríman a mnoho ďalších postavičiek. Ak by som sa chcel škatuľkovať, tak je to typická rozprávka teraz takej populárnej postmoderny. Neberte ma však vážne, ani ja neznášam tieto intelektuálske slová.

Koľko poviedok máte na svojom konte a ktoré z nich boli publikované, prípadne ocenené?

- Poviedok je pomerne dosť, ale nepočítal som ich. Nepíšem veľa, za desať rokov sú to v priemere dve poviedky ročne. Všetky sa pohybovali okolo ocenených miest v Cene Gustáva Reussa, no cenu som získal až v tomto ročníku. Poviedky boli publikované v zborníkoch Krutohlav (zbierky z finálových poviedok v tejto cene), malonákladových časopisoch (takzvaných fanzinoch) a na internete - na www.fandom.sk a tiež na najväčšom českom internetovom denníku Neviditelný pes (pes.internet.cz/scifi), ktorého autorom je mimochodom tiež "scifista", pán Ondřej Neff.

Sci-fi a fantasy nie sú masové žánre, avšak v istých kruhoch sú doslova kultom. Ako ste sa k týmto žánrom dostali a prečo práve k nim?

- Toto je na dlhší rozhovor. Predovšetkým je potrebné podotknúť, že malonákladovosť fantastiky je typická iba pre Slovensko, čo je následok totálnej prohibície z "červených" čias. Cenzúra roky striktne zamietala preklad zahraničnej fantastickej literatúry a ani domáci autori nemali ustlaté na ružiach. Fantastika sa uchýlila do disidentu, z ktorého sa akosi nemôže dostať ani dnes. Pritom je to literatúra ako každá iná, má svoje veľké diela aj brak, je jednoducho o ľuďoch a pre ľudí. Nie nadarmo v ankete vo Veľkej Británii vyhlásili za najlepšiu knihu 20. storočia fantasy trilógiu J. R. R. Tolkiena Pán Prsteňov a až za ním sa ocitli spisovatelia ako Joseph Heller alebo James Joyce. A aj kniha, o ktorej sa v súčasnosti veľa hovorí - Harry Potter pani Rowlingovej - je fantasy. Jednoducho, fantastika tu vždy bola, sú to príbehy, ktoré sa rozprávali už pri táborových ohňoch, ktoré musel zapáliť blesk. A ja som mal fantastické príbehy odjakživa v krvi, len musel dozrieť čas.