UFO Enemy Unknown

V roku 1947 v púšti neďaleko Roswellu bol zostrelený neznámy lietajúci objekt. Pôvodná správa hovorila o troch bytostiach, ktoré sa nachádzali v tomto objekte – neskôr sa začalo bežne používať označenie „UFO“ (Unidentified Flying Object). Jeden pasažier pád prežil, ďalší dvaja umreli do konca dňa. Vláda však okamžite reagovala, a snažila sa celú záležitosť ututlať. Oficiálna správa znela, že toto tzv. „UFO“ bol len meteorologický balón.

Je rok 1997, za posledných 50 rokov sa stále viac množili prípady ľudí, ktorý prehlasovali, že boli unesení mimozemšťanmi. Svet však tieto „správy“ nebral vážne, a radšej sa zaoberal „dôležitejšími“ vecami, ktorého ho trápili. Avšak, na 50. výročie od havárie v Roswelle, akoby sa niečo stalo. Pozorovaní UFO začalo pribúdať, dokonca i tí, čo v UFO nikdy neverili, sa začali priraďovať k „veriacim“. Najobľúbenejším titulkom novín bolo „Nie sme sami!“ I keď sa o tom veľa rozprávalo, tvorili sa rôzne teórie, nikdy neexistovali žiadne ďalšie dôkazy. Až doteraz...

#pic1#

V 1998 roku sa začali množiť únosy, až tak, že to už príslušné orgány nemohli ignorovať. Únosy mali podobný vzorec – obete pochádzali z vidieckych oblastí z nízkou hustotou obyvateľstva. Bol naviazaný kontakt, ale ostal bez odozvy. Ako únosy pokračovali, rozhodli sa vojenské kruhy ochraňovať svojich obyvateľov. Prvé sa tejto úlohy chopilo Japonsko. So svojím typickým zápalom pre vec, slepou odvahou, sformovali jednotky zvané 'Kiryu-Kai'. Boli vyzbrojený najmodernejšou japonskou technológiou, a najlepšími z najlepších v Japonskom cisárstve, ale za 5 mesiacov bola táto jednotka nútená ukončiť svoju činnosť, bez toho aby sa im podarilo dostať čo i len jedno UFO.

11. decembra 1998 sa na zasadnutí v Ženeve zišla Rada Bezpečnosti OSN. Dohodli sa na spoločnej spolupráci medzi národmi sveta, lebo jedine tak sa bude môcť Zem účinne brániť proti mimozemšťanom. Bola založená medzinárodná vojenská jednotka, ktorá mala vyšetrovať útoky mimozemšťanov a zistiť aké nebezpečenstvo predstavujú. Táto organizácia bola známa ako X-INV. Avšak po niekoľkých mesiacoch jej pôsobenia, sa konečne zámery mimozemšťanov plne odhalili, a boli oficiálne uznaní ako nebezpečný pre Zem. A tak sa z X-INV stáva X-COM — eXtraterrestrial Combat Unit.

#pic2#

Invázia na monitory počítačov sa ale začala už v roku 1994, kedy MicroProse vydala prvú hru zo série UFO: Enemy Unknown. Za sériou stáli bratia Gollopovci, ktorí majú na svedomí také hry hernej histórie, akými sú Rebelstar, či Lasesquad. V hre sa im podarilo skåbiť prvky ťahovej bojovej stratégie, spolu s budovateľsko-ekonomickými prvkami do jedného funkčného a najmä zábavného celku.

Hráč dostáva pod kontrolu správu X-COMu a jeho úlohou je ochraňovať zem pred systematickými útokmi mimozemšťanov a zároveň zistiť miesto hlavnej základne a nadobro neutralizovať mimozemskú hrozbu. K tomu mu slúži široká paleta zbraní a množstvo vojakov, ktorý sa verbujú po celom svete. Samozrejme nie je to len tak, hospodárenie a úspechy X-COMu pozorne sleduje každá vláda, ktorá sa podieľa na financovaní projektu. A tak ak ste úspešný, vlády sú šťastné a navyšujú vám kapitál. Naopak ak spokojné nie sú, peniaze ubúdajú a najhoršie čo sa môže stať je, že nakoniec usúdia, že bude predsa len lepšie uzavrieť pakt z mimozemšťanmi. V tom prípade prichádzate o financovanie daným štátom.

Pozornejší už isto pochopili (a pamätníci vedia :)), že hra sa skladá z dvoch častí. Na glóbuse sveta sa riešia problémy s financovaním, výstavbou základne, jednoducho všetky veci súvisiace s plynulým chodom vašich základní. Treba najať nováčikov, či chýbajú vedecké kapacity, v základni nie je sú ubytovacie priestory? Všetko sa rieši v tejto časti mapy. Okrem toho, na nej sledujeme pohyb UFO, a vysielame stíhače do boja s ním. UFO bolo zostrelené, konečne je na rade X-COM komando. Ešte skontrolovať, či je na palube transportéru dostatok zbraní a misia sa môže začať.

Bojisko je zobrazené izometrickým pohľadom. Vojaci vidia len to na čo sa pozerajú. Je treba nájsť havarované UFO, pretože to býva miesto, kde sa najčastejšie zdržujú mimozemšťania (teda ak prídeme k UFU včas, hneď po zostrelení). Celý boj prebieha na ťahy. Začína hráč, pohne všetkými svojimi vojakmi a prenecháva kolo počítaču. Každá jednotka ma určitý počet „časových jednotiek“, ktoré môže použiť na pohyb, alebo útok. Ďalšie štatistiky potom určujú jeho presnosť, výdrž, životy a morálku. A nemali by sme zabúdať ani na psionické schopnosti, ktoré sa stali kľúčovými v neskoršej fáze hry. Nie je nič nepríjemnejšie, ako keď je celá vaša jednotka pod kontrolou mimozemšťanov.

Množstvo zbraní, atmosférické nočné bitky, vyvážená strategická a ekonomická časť a možno i tie pitvy mimozemšťanov :), robia z tejto hry jednu z najlepších aké sa objavili na monitoroch počítačov. Preto sa niet čomu čudovať, že pokračovania nenechali na seba dlho čakať.

O úspechu UFA a jeho pokračovaní svedčí i fakt, že neskôr boli tieto hry prispôsobené novému systému a vydané ako „Collectors Edition“ pre Win9x.

#pic3#

X-COM ako séria

Po zničení základne mimozemšťanov sa zdalo, že Zem zvíťazila, a už ju nič nemôže ohroziť. Vojaci X-COMu už neboli potrebný, ale jedného dňa, mimozemšťania sa opäť vrátili. A tentoraz neútočili zo vzduchu, ale z vody.

X-COM: Terror from the Deep vznikal bez prispenia bratov Gollopovcov, ktorí už medzitým pracovali na X-COM Apocalypse. MicroProse dal dokopy tím ľudí, ktorý behom roka vydali TFTD. Výborné, miestami dosť ťažké, občas až frustrujúce, pokračovanie, ktoré sa nieslo úplne v duchu svojho predchodcu. Frustrujúce boli niektoré „teror misie“. Najmä napadnutá loď, alebo ničenie mimozemskej základne stáli za to. Mapy boli väčšie a rozsiahlejšie, a už spomínane misie sa skladali z dvoch, či troch ďalších máp. Ak si človek nedal pozor, mohlo sa stať, že do záverečnej fázy misie sa dostal len s jedným vojakom.

Pokračovanie, ktoré sa nám tentoraz trošku zmenilo. V X-COM Apocalypse už nemáme na starosti celú planétu, ale len jedno megapolis – mesto (Mega Primus), ktoré sa za tie roky vyvinulo z viacerých pozemských miest. Do hry tentoraz nezasahujú štáty, ale jednotlivé korporácie pôsobiace na území mesta. Dokonca i grafické spracovanie sa nám zmenilo. K horšiemu, či lepšiemu, na to existuje veľa rôznych názorov. Môj je ten, že aj k horšiemu aj k lepšiemu. Čo sa však tejto hre nedá uprieť je výtvarné riešenie hry, čo bolo akési dizajnové retro (neskôr adaptované i hrou X-COM Interceptor). K tradičnej možnosti bojov na ťahy pribudla i možnosť realtime-súbojov, kedy sa celá hra odohrávali simultánne. Samozrejme existoval možnosť i v tejto forme hru pozastaviť a rozdať svojim vojakom nové rozkazy.

#pic4#

Týmto dielom sa vlastne končí história bojových strategických (a vydaných) hier X-COM. Ale nekončí sa ešte história samotnej značky, ktorá začala skåzavať niekam, kde zrejme nemala čo hľadať.

X-COM Interceptor je tak trochu kontroverzné pokračovanie. Vesmírny simulátor, kombinovaný s manažérskou časťou, známou z predchádzajúcich titulov. Pre mňa jednoznačne dobrá hra. Čo však na nej bolo to zlé? Nuž kto čakal ďalšiu taktickú akciu musel byť zákonite sklamaný. Predstavte si X-WING, namiesto Impéria nahoďte mimozemšťanov, znížte variabilitu misií na minimum (jeden veľký zápor) a pridajte dosť veľkú chybovosť hry (druhý veľký zápor) a máte asi predstavu prečo nebola hra veľmi pozitívne prijímaná.

Na druhej strane, stále si myslím, že je to hra zábavná. Človek si mohol pomenovať pilotov a potom svojich známych posielať na nebezpečné misie. Až kým sa nezačal malinko nudiť (tak isto ako sa to dalo v celej sérií, čo však jeho nasledovatelia nerobia a ja im to vyčítam. I keď v UFO Aftermath išiel aspoň zmeniť nick postavy, ale aj tak... som sklamaný :) ) A samozrejme ten príjemný retro dizajn prevzatý s Apokalypsy tu je tiež prítomný. Istá stereotypnosť misií bola predsa i v pôvodnom X-COMe, a keď to človek hral spôsobom – prestane ma to baviť, na nejaký čas to nechám tak a potom sa k tomu vrátim, tak hra vôbec nenudí.

Najväčším krokom vedľa je však X-COM Enforcer. Ovládali ste špeciálneho robota-vojaka tzv. „Enforcera“, ktorý bol vytvorený ako tajný projekt. Akčná hra z „3rd person“ pohľadu, postavená na Unreal engine, nie je ničím zaujímavá. Istotne mala svoje svetlé momenty, ale z celkového pohľadu je to len obyčajná arkáda, ktorá nedokáže na dlho zaujať.

X-COM – Genesis, Alliance a tí druhí

X-COM je màtvy zdá sa. Kedysi dávno mal mať ešte pokračovania. Jedno regulérne – Genesis – teda skôr ako pokračovanie to mal byť skoro remake. Hra sa mala odohrávať v období Prvej Mimozemskej Vojny, ale príbeh mal odhaliť ďalšie detaily, ktoré sme pri hraní prvého UFA nepoznali.

Alliance mala byť first person takticko-akčná hra, kde mal mať hráč k dispozícii tým vojakov, ktorý by počas misie ovládal. Výhľad zdobili i malé obrazovky, ktoré zobrazovali výhľad každého z vojakov (čiže niečo na spôsob Hired Guns alebo Space Hulk).

Hasbro Interactive, ktoré na hrách pracovalo skrachovalo. Licencia sa dostala do rúk Atari a odvtedy sa nič nedeje. Oficiálne. Zdá sa, že X-COM je definitívne màtvy, ale zázraky sa dejú a jedného dňa...

#pic5#

Nakoniec, máme tu duchovných nasledovníkov UFA, ktorý však nedosahujú jeho kvalít a snažia sa všemožnými spôsobmi zjednoduhšovať jeho bojový systém, čí manažment základní (UFO: Aftermath a Aftershock).

Na neoficiálnom poli, existujú pokusy vytvoriť hru, ktorá by bola verná princípom pôvodného UFA, ale keďže sú to projekty nadšenecké býva pri nich malá pravdepodobnosť dokončenia. UFO: Alien Invasion, sa zdá byť v tomto momente položené k ľadu, je tu online verzia nazvaná UFO 2000, ktorá je stále vyvíjaná a upravovaná a nakoniec (z tých najzaujímavejších projektov) Project Xenocide.

#tab#