Übersoldier

Firma Burut sa do histórie zatiaľ zapísala len 3D akciou Kreed, ktorá bola smerovaná na budgetový trh a náležite aj vypadala. Odvtedy akoby sa po firme zem zľahla. Zdanie však klame, pretože Burut už prakticky dokončil svoj ďalší projekt s názvom Übersoldier.

Znova sa jedná o titul, ktorý nemá za cieľ zosadiť z trónu také veličiny ako Half – Life 2 alebo Far Cry (zámerne vynechávam Doom 3), ale je orientovaný na menej náročných zákazníkov. Po zahratí si prakticky kompletnej hry však musím upozorniť, že v tomto prípade musíme dať predsudky stranou a súdiť spravodlivo. Prečo to nepovedať hneď – Ubersoldier je navýsosť zábavná strielačka.

#pic1#

Áno, príbeh nikoho neoslní, ale na to sú tu iné hry a žánre. Každopádne základom je, že budete bojovať proti nadľudsky silným vojakom a to všetko v čase druhej svetovej vojny. O Hitlerovi a jeho tajných projektoch dodnes kolujú mnohé mýty a preto môžeme akceptovať aj pohľad „storymakerov“ v Burute. Tak či onak, hrateľnosť v tomto prípade stojí a padá na iných základoch a jedným z nich je dizajn úrovní. Tu musím autorov pochváliť, pretože sa naozaj vydaril. Je dostatočne rôznorodý, členitý a jednoducho neomrzí. Všetky prostredia sú reálne, žiadne sci-fi si tu neužijete. Zväčša sa jedná o klasické továrne, budovy, dvory, ale navštívite aj povinné stoky a tiež napríklad ponorku. Prostredie je vždy komplexné, napriek tomu nie je mätúce a nebude sa ani treba vracať späť, také nekalé triky si autori našťastie odpustili.

Druhým pilierom skvelej hrateľnosti je fyzika. Verte, či nie, je spracovaná lepšie ako v pecke FEAR. Nejde ani tak o kvalitu fyzikálneho enginu, tie sú v zásade rovnaké. Ide skôr o celkový dojem, ktorý je proste v Ubersoldierovi lepší. V úrovniach je v prvom rade viac objektov, ktoré zastupujú napríklad výbušné sudy, latky, vedrá, regále, plynové bomby, inventár miestností a podobne. Aj reakcie na fyzikálne podnety sú u objektov lepšie, ľudia po zásahu vypadávajú z okien, výbuch granátu všetky objekty krásne vymrští do okolia a vôbec dynamika tečie prúdmi z každého záberu.

#pic2#

Zaujímavé je, že sa autori rozhodli nezačleniť do hry bullet time. Tak vďačná vec ako je bullet time sa od čias Maxa Paynea objavila už v kde akej hre, ale páni z Burutu ho gentlemansky vynechali (i keď napriek jeho sprofanovanosti by som ho v hre určite privítal, dynamika súbojov a hlavne fyzika by vynikla ešte viac) a zaradili do hry akýsi štít. Po zabití nepriateľa sa vám jemne zvýši progress bar, ktorý signalizuje, koľko štítu ešte máte. Ak ho zapnete, nedostane sa k vám žiadna guľka, všetky sa zastavia na periférií štítu. Navyše ak týmito guľkami prejdete cez nepriateľa, zrania ho alebo zabijú. Je to naozaj originálny nápad a čo je dôležité, v praxi naozaj funguje a je príspevkom k hrateľnosti. Navyše, ak sa vám krátko po sebe podaria tri headshoty, štít sa vám trochu dobije. Hra tiež odmeňuje aj používanie noža, traja po sebe zarezaní náckovia vám pridajú bonusy.

Keď už chválim, spomeniem rovno aj grafiku. Holt, technika kráča míľovými krokmi dopredu a už aj v podstate budgetovým titulom sa ujde naozaj kvalitná grafika. Hra ešte nie je celkom optimalizovaná a pri zapnutí PS 2.0 shaderov klesne fps na cca 5 snímkov za sekundu, plná verzia však tento neduh určite napraví. Tak či onak je grafika pekná a takmer sa doťahuje aj na Half Life 2. Ponúka viacero pekných efektov, bumpmapping na všetkých objektoch, dynamické tiene a ďalšie lahôdky. Všetky objekty sú potiahnuté kvalitnými textúrami. Grafici nešetrili ani polygónmi, preto sú postavy naozaj detailné, s normal mapami a realtime tieňovaním.

#pic3#

Jednu z mála výčitiek môžem smerovať na AI súperov. Nie je to žiadna katastrofa, ale istý štandard človek čaká aj na tomto poli, zvlášť po prejdení takých titulov ako Far Cry či FEAR. Poteší, že nepriatelia sa nikde nezasekávajú, ale nepoteší, že sú takmer strojovo presní a takmer vôbec nehľadajú úkryty ani sa nesnažia uskakovať. Hra tento neduh sčasti rieši väčším počtom nepriateľov, ale zlepšenie v tejto oblasti by som v plnej verzií rád videl.

Zbrane sú klasické špuntovky hitlerovej éry, od malých pištoliek cez samopaly, rpg alebo sniperku až po legendárne „Stielhandgranate“. Modely sú pekne spracované, nepriatelia po zásahoch vyskakujú jak zajace strelené brokovnicou a všetko je ako má byť.

Ozvučenie je pekne EAX 7.1, čo nemal ani Doom 3 (nikdy nezabudnem spomenúť 8D). Horšie je, že hlášky nepriateľov sú možno dve a znie to potom naozaj divne. Plná verzia to snáď napraví. Zvyšné zvuky sú obstojné, i keď nevynikajú a ozvučenie zatiaľ hodnotím ako priemerné.

#pic4#

Preview verzia, ktorú som hral, zaberala na disku už celé 4 GB, preto sa dá predpokladať, že sa od review verzie veľmi líšiť nebude. Tak či onak už v tomto stave ma hra výborne bavila. Je urobená naozaj poctivo a nie je dôvod, prečo by si ju fanúšikovia FPS nemali aspoň vyskúšať...