The Elder Scrolls Online - prvé dojmy z hrania

Pisateľ recenzie prežil v rôznych kútoch Tamrielu desiatky rokov a má k nemu istý srdcový vzťah. Pisateľ recenzie je vo svojom hlbokom vnútri odporca všetkého čo pred sebou nesie označenie MMO. A napokon pisateľ si plne uvedomuje, že po 30 odohraných hodinách len škrtá po povrchu celej hry. Ak je teda čitateľ ochotný pristúpiť na tieto podmienky... nech sa páči, príbehy z Tamrielu môžu započať.

Udalosti Elder Scrolls Online sa odohrávajú zhruba tisíc rokov pred Skyrimom. Sme teda v hlbokej minulosti sveta, ktorý sa technicky nerozvíja, takže si rozdielu ani nevšimnete. Ale tak už to s mnohými fantastickými svetmi chodí. Udržuje sa akési status quo celého univerza. Pre nových hráčov to však znamená, že prichádzajú do sveta, ktorý nemá voči nim žiadne záväzky. Všetky udalosti, ktoré sa v predchádzajúcich hrách odohrali sa ešte len majú stať, a tak prichádzajú k nepopísanému listu papiera. Neexistuje tu neznalosť prostredia, nemusia sa báť, že by nastupovali do niečoho čo ich viaže k znalostiam o svete, v ktorom sa budú pohybovať. Na strane druhej sú tu fanúšikovia série, príležitostní, či tí najradikálnejší. Tí budú mať s Elder Scrolls Online na niektorých miestach trochu problém. A to ešte stále nepreberáme hrateľnosť hry, ale usporiadanie jej sveta ako takého.

Autori študovali Elder Scrolls históriu polovičato. Niekde trafili klinec po hlavičke, inde robia kompromisy, ktoré by robiť vôbec nemuseli. A samozrejme ich šikovne obchádzajú nástrojmi, ktoré sú im v tomto prípade dané. Džungle Cyrodiilu by mohli rozprávať svoj dlhý a smutný príbeh. A nakoniec sa dozvedáme, pretože to umožnila neschopnosť, či zbabelosť autorov, že vlastne tam nikdy žiadna džungľa nebola. Prečo? Nuž, pretože chyba v preklade. Alebo sa miestami zdá, že Dagonovi prisluhovači navštívili Shivering Isles, aj keď to už nikto skrátka nevysvetlí. Nuž a napokon je tu architektúra, ktorá sa pri Altmeroch až príliš inšpiruje Tolkienom, pričom v dostupných zdrojoch bola popisovaná úplne inak. A tak by som pokojne mohol pokračovať ďalej.

Nemusím. Ako som napísal, to je problém, ktorý bude trápiť zrejme minimum potencionálnych hráčov tohto MMORPG. Zdroj zábavy bude pre nich ležať inde a nie v hrabaní sa vo fiktívnej histórii jeho sveta a „správnosti“ akou autori pristúpili k jeho zobrazeniu.

TESO je MMORPG ako každé iné. Na začiatku si vytvoríte vlastnú postavu, ktorá môže prináležať k jednej z troch strán konfliktu prebiehajúceho celým kontinentom Tamrielu. Aldmeri Dominion, ktorý tvorí aliancia Altmerov, Bosmerov a Kahjiitov. Ebonheart Packt, ktorý je spojenectvom Nordov, Dunmerov a Argonianov a napokon Daggerfall Covenant, ktorý tvoria národy Bertónov, Redguardov a Orkov. Ak náhodou budete hľadať deviaty národ, ktorý je známy predovšetkým vďaka posledným hrám zo série, tak budete hľadať márne. Tieto tri aliancie bojujú o nadvládu nad Cyrodiilom, nad cisárskym trónom a na obyvateľov Cyrodiilu sa tak trochu zabudlo. Prítomní tam sú a budú aj pre vás, ak ste si zakúpili špeciálnu edíciu hry. Avšak obyvatelia Cyrodiilu nemajú svoju vlastnú príbehovú linku, pridajú sa k jednej strane konfliktu.

Tvorba postavy je celkom chudobná. Aspoň som mal ten pocit. Pri posúvaní a tvorení výzoru postavy človek dokáže stráviť celé desiatky minút. Problém tu je, že podľa všetkého tie posuvníky nijak extra nemenia výzor vašej postavy. Tu sa trochu zmení nos, tam trochu ústa, ale celkovo má človek pocit, že tomu príliš unikátnosti nedodal. S takým editorom postáv v Star Treku Online sa to vôbec nedá porovnávať. Čo sa týka výberu povolania tu tiež autori zbabelo ustupujú klasickým princípom MMORPG hier a ešte k tomu ustupujú od známych povolaní, ktoré sú vo svete Elder Scrolls zavedené. Pravda, špecializovať si ich môžete do istej miery podľa vlastného uváženia, otázkou však ostáva nakoľko vás to v neskorších fázach hry nakope do rozkroku. V RPG hrách vždy inklinujem k postavám, ktoré sú založené na archetype mága.

V TES hrách je to však s istým zaujímavým obratom – bojový mág, v ťažkej zbrojí, ktorý ovláda meče. Hry v tejto sérií hrám podobným štýlom už dobrých 20 rokov, nevidím dôvod prečo to meniť. Ale ejhľa. Zdá sa, že Elder Scrolls Online mi bude pod nohy hádzať ťažké drevené kláty. Najviac magicky orientovaná postava z ponúkaných (Templár, Dragonknight, Nightblade a Sorcerer) je práve postava čarodejníka. Moja zostava však rešpektuje v tomto prípade len jeho kúzla a ku zvyšku som sa vybral svojou obvyklou cestou.

Ťažká zbroj a meč. Do tohto momentu sa zdá, že single-player questy nie sú v tejto zostave problémom. I keď už som narazil na prípady, kedy som si kládol otázku, či by som nemal prechod oblasťou jednoduchší, ak by som prijal hru autorov hry a nešiel si tvrdohlavo za svojím. V masovom PvP sa ťažko sleduje rozdiel. Človek je tam ako jedna kvapka v mori. Pokiaľ všetky kvapky fungujú, more zmetie protivníka ani neviete ako.

Ku cti TESO slúži však fakt, že je to prvá MMORPG hra, kde som sa bol ochotný dobrovoľne a bez výčitiek zapojiť do jej masovej PvP časti. Na dobývaní pevností, prípadne ich bránení je niečo zaujímavé. Obzvlášť keď sa takého dobíjania zúčastňuje takmer stovka hráčov. Rozbaľujú sa katapulty, hráči na koňoch prichádzajú na bojisko, aby zaujali svoje miesta. Pomaly to celé začína. Hluk streľby, mágovia na jednej i druhej strane... a steny sa pomaly rúcajú pod tlakom obliehacej techniky. Skrátka je to vynikajúci zážitok. Ak sa k nemu včas dostanete.

Cyrodiil je totiž veľký a ako fakt myslím, že je naozaj veľký. Pokiaľ vás zabije iný hráč, buď čakáte na oživenie jedným z vašich kolegov, spolubojovníkov alebo sa respawnujete do najbližšej bezpečnej pevnosti. Ak nejaký hráč nestihol medzitým rozložiť tábor, ktorý poskytuje vaším bojovníkom obmedzený respawn v jeho mieste. Nuž a naspäť k bojisku to obvykle chvíľu trvá. Predstavte si to nadšenie, keď sa konečne vrátite na bojisko a protivník vás zo zálohy pošle k zemi. Čo to znamená? Rovnako dlhá cesta späť. Takto sa vám to stane tri krát za sebou, prestane vás to za chvíľu baviť. No a napokon, Cyrodiil je rovnaká oblasť ako všetky ostatné, takže i tu nájdete množstvo úloh, dungeonov a starých zrúcanín, ktoré môžete preskúmať – najlepšie však so svojimi kamarátmi, pretože Cyrodiil je akosi stavaný na spoločné hranie.

Napokon je tu i časť, ktorá je poháňaná dopredu príbehom o vašej stratenej duši a pokusu Molag-Bala pritiahnuť Tamriel do svojej ríše. A sekundárne i príbeh vašej vlastnej frakcie, ktorej ste členom. Spolu navzájom súvisia a miestami sa trochu dopĺňajú. Zavedie vás do rôznych kútov Tamrielu. Niektoré miesta sú naozaj nádherné a človek by sa len tak kochal. Zároveň máte relatívne voľnú ruku v tom kam pôjdete. I keď ste obmedzovaný postupom v rámci príbehovej línie. Priestory, ktoré sú vám k dispozícii sú relatívne doširoka otvorené a nabádajú k objavovaniu a skúmaniu sveta. Väčšinu úloh síce dostanete v mestách, ale po celej krajine sú poskrývané ďalšie vedľajšie questy, ktoré treba nájsť. Hľadáte nielen úlohy, ale i špeciálne skyshardy, ktoré vám môžu pridať ďalší bod schopností a to sa vždy zíde. Nehovoriac o knihách s históriou Tamrielu, ktoré sú zas naviazané na postup v cechu Mágov. Alebo, čo je problém, ktorý vám rýchlo vstúpi do budovania vašej postavy, hľadanie zdrojov pre tvorbu predmetov.

Čoskoro sa totiž budete musieť rozhodnúť, či chcete aby vaša postava bola zameraná len a čisto na boj alebo si dokázala aj niečo vytvoriť. V tom prípade však budete musieť obetovať body schopností i na tieto činnosti – kováčstvo, spracovanie dreva, krajčírstvo, očarovanie, alchýmia, varenie. Bez praktikovania týchto schopností sa tieto nerozvíjajú a aby ste v nich mohli byť lepší, potrebujete pri postupe na ďalšiu úroveň do nich i niečo investovať. A treba povedať, že tieto remeselné schopnosti tu nie sú len na okrasu a vytvorené predmety sú naozaj použiteľné!

Zaujímavým aspektom plnenia úloh je i zmena sveta okolo vás. Teda, na rozdiel od väčšiny MMORPG, máte pocit, že vaše činy niečo vo vašom okolí zmenili. Mesto kde sa bojovalo je odrazu mierumilovné. Boje ustanú a vy sa slobodne prechádzate po jeho uliciach. Má to však i svoj háčik. Ak by ste chceli potom pomôcť kamarátovi, ktorý ešte dané mesto neoslobodil, budete mať problém. Aspoň mne sa nepodarilo zistiť, či sa dokážete ku kamarátovi pripojiť. Pretože akonáhle sa priblížite k miestu činu, váš spolubojovník vám zmizne z očí. Doslova. Pretože situácia v jeho dimenzii je iná ako tá vo vašej. Ale ak to má byť daň za to, že sa konečne v MMORPG hrách človek dočká dopadu svojich činov na okolie, tak nech. Je to malá daň za pocit z dobre vykonanej práce. Asi.

Po technickej stránke sa zdá, že väčšinu potvor z bety autori vychytali. Avšak stále sa občas stane, že sa niekde objaví nejaký zlý chrobák. Mne osobne sa v posledných dňoch nestalo nič čo by stálo za zmienku. Avšak mám informácie z druhej strany barikády – Ebonheart Pact, že sa tu sem-tam opäť vyskytol známy bug, keď hráč nebol schopný dokončiť quest, pretože nešiel aktivovať posledný predmet. Je to MMORPG hra krátko po spustení, s rôznymi chrobákmi na vašich obrazovkách teda treba stále počítať. To, že sa mne zatiaľ neobjavil žiaden bug neznamená, že sa neobjaví hneď po dopísaní tohto článku. Ale to je skrátka osud tohto typu hier. Nemôžete prejsť všetko, nemôžete naraziť na všetko, obzvlášť nie v relatívne krátkom čase.

Aké sú teda prvé dojmy z ostrej verzie The Elder Scrolls Online? Opatrne pozitívne. Hra ma zaujala na mnohých miestach natoľko, aby som ju chcel hrať ďalej. Snaží sa vyhýbať nudným a schematickým questom, i keď jej základ stojí na roky overených princípoch iných MMORPG hier. Uvidíme. Najväčšie problémy týchto hier sa totiž objavia v ich druhej polovici a po dosiahnutí maximálnej možnej úrovne. Následne vám tak prinesieme plnohodnotnú recenziu a naše hodnotenie.