Blackguards - prvé dojmy z hrania

Daedalic Entertainment sa špecializujú predovšetkým na adventúry, na zaujímavé, dobré hry tohto žánru. Pomerne nedávno sa dokonca dotkli populárnej nemeckej RPG série, keď v tomto svete vytvorili dve výborné adventúry - Chains of Satinav a Memoriu. Do sveta Das Schwarze Auge sa vracajú opäť, tentoraz v hre menom Blackguards.

Blackguards je ťahové RPG, ktoré vás usadí do úlohy štvanca. Daedalic už od začiatku propagujú hru, ako niečo trochu iné, kde váš hrdina nie je tak úplne hrdinom v jasnej zbroji. Obvinený zo zločinu, ktorý (možno) nespáchal sa stretáva pri úteku z väzenia s rovnako „postihnutými“ spolubojovníkmi. Tí, nemajúc nič lepšie na práci, tak sa k nášmu hrdinovi pridávajú na ceste za nečakaným dobrodružstvom, ktoré bude plné rozhodnutí, ale hlavne ťahových súbojov. Blackguards totiž nie je vaše každodenné RPG – s relatívne voľným pohybom po krajine. Nie, Blackguards je viac zviazaný s existenciou mapy a prísne ťahovými súbojmi. Mestá a dedinky často tvorí jedna (až dve obrazovky), na ktorých sa nachádzajú príslušné ustanovizne – krčma, nejaký ten obchod, kováč, majstri, ktorí vás dokážu naučiť novým veciam a napokon kde-tu postavy zadávajúce vedľajšie úlohy. I keď je hra založená najmä na súbojoch, to ešte neznamená, že nebudete musieť robiť menšie, či väčšie rozhodnutia, zrejme i s príslušnými následkami. Z prvej kapitoly sa síce dá ťažko odhadnúť, či budú mať väčší dopad, ale už len fakt ich prítomnosti je príjemným zistením.

Celá hra je postavená na už spomenutých ťahových súbojoch. Na začiatku hry si upravíte svojho hrdinu z obmedzeného počtu možností – na rozdiel od takého Drakensangu, tu máme na výber len z troch povolaní a žiaden druhový výber. Buď bude vaša postava bojovník, mág alebo lovec (a samozrejme ich ženské varianty), zadáte meno a už vás hra hodí priamo do príbehových udalostí. Blackguards stavia na posledných pravidlách Das Schwarze Auge, ale v Blackguards je väčší dôraz kladený na bojové schopnosti ako na sociálne, ktoré sú tu obmedzené na niekoľko základných. Postavy potom získavajú body skúseností, ktoré môžete okamžite investovať do zlepšovania vlastností. Schopnosti, ktoré postava nemá sa môže naučiť (za rovnaké body) od už spomenutých trénerov. Vďaka zameraniu na súboje sa hra odohráva výhradne na bojových obrazovkách, ktoré tvoria priestory hry. Každá obrazovka je unikátne vystavaná bojová aréna. Niektoré oblasti sa potom môžu skladať z viacerých takýchto máp – na mnohých sa odohrávajú súboje, v prípade niektorých sa posúva príbeh cez dialógy. Často má hráč na výber a nemusí navštíviť všetky lokality jednej úrovne, avšak pripraví tak svoje postavy o cenné body skúseností a vedľajší obsah.

Postavy sa v aréne pohybujú po hexoch a vo svojej podstate sa držia trendu, ktorý dnes (ako veľmi populárny) reprezentuje vo svete počítačových hier séria XCOM. Postava sa môže vo svojom ťahu pohnúť a vykonať jednu akciu. V prípade, že sa chcete s postavou pohnúť ešte ďalej – tak tento pohyb navyše sa počíta ako ďalšia akcia. Čo však hru ozvláštňuje je prítomnosť aktívnych prvkov na mnohých mapách – aktívne prvky nie sú súčasťou každej mapy, avšak väčšina máp ich má. Hráč ich tak v boji môže použiť vo svoj prospech, zároveň však tieto prvky môžu byť využité i opačne. Postava zaseknutá v hlbokom močiari umrie rýchlejšie než by sa vám páčilo. Na druhej strane, také horľavé a nebezpečné močiarne plyny môžu uľahčiť vašu situáciu – ak ich zapálite v správny čas. A to je len malý príklad za všetky. Dokonca nastanú situácie, kedy nie je potrebné vyhrať boj tak, že zabijete všetkých protivníkov. Niekedy budete ochraňovať rybárov, či stavebníkov na hradbách pred nájazdmi jašteričích ľudí, inokedy sa budete snažiť v obmedzenom časovom rámci zachrániť dámu pred obesením a tak ďalej. Skrátka, z tohto pohľadu sa zdá, že sa so svojim systémom Daedalic dostatočne vyhral. V samotných arénach/mapách síce nemôžete kameru otáčať – na čo si treba zvykať, avšak dá sa oddialiť až na „pohľad zvrchu“ – na určitých mapách je to trochu nutnosť, pretože inak je bojisko trochu neprehľadné.

V čom Daedalic opäť boduje je však tá správna „Das Schwarze Auge“ atmosféra. Rovnako ako v ich predchádzajúcich dielach z tohto prostredia i tu sa im podarilo zachytiť akúsi špecifickú auru tohto nemeckého RPG systému a sveta. Svojim dielom k tomu prispieva i príjemný hudobný sprievod. Čo by som však, napríklad, privítal by bola možnosť nechať si anglickým titulkom zapnutý nemecký dabing. Pretože ten býva akosi lepší, sadnúci na tento svet oveľa prirodzenejšie ako dabing anglický, ktorý je i v tejto nedokončenej verzii akýsi mdlý až zabudnuteľný. Niektorým postavám to celkom ide, inokedy vyznieva až do prázdna. Napríklad keď jedna z postáv zavelí na ústup, je to také mimochodom akoby sa nikde ani nebojovalo. Skrátka, poďme za hradby, pretože je to dobrý nápad. Chýba tomu náboj a obávam sa, že to nebude len „dočasný anglický dabing“ preview verzie. Je to škoda, pretože postavy majú medzi sebou často zábavné dialógy, ktoré posúvajú ich pochybný charakter vo vzťahu k vašej postave ďalej. Vaši spoločníci síce nie sú žiadni anjeli, ale - aspoň zatiaľ - sa javia ako sympatický gauneri. Poznáte to, á la Han Solo. Avšak, jeden nikdy nevie čo si pre nás autori pripravia v ďalších kapitolách hry, ktorých má byť päť. A teda celková hrateľná doba by sa mohla pohybovať okolo 40 hodín herného času. Za predpokladu, že herný čas všetkých ostatných kapitol bude približne rovnako dlhý ako tej prvej – teda cca 8 hodín.

V januári tak môžeme očakávať ďalšie potencionálne zaujímavé ťahové RPG, z nových, neznámych končín sveta Aventurie. Zdá sa, že budúci rok bude priať ťahovým, takmer tradičným RPG hrám. Dúfajme, že v konečnom dôsledku vydareným.