Hmota stratila význam

Keby sa za tým všetkým aspoň skrývala dobrá a odladená hra... niečo by sme im aj mohli odpustiť. Bohužiaľ pravda je taká, že ani tá hra nie je dotiahnutá k úplnej spokojnosti hráča. Na druhej strane, za to, že to nefungovalo mi dajú zadarmo hru! Jaj! Nuž, ako myslíš milý hráč, ak sa necháš opiť hrou zadarmo, potom ti už skutočne nie je pomoci. Samozrejme, reč je už od začiatku o EA, Maxise a novom SimCity, ktoré sa stalo posledným výstrelkom a živým dôkazom toho, čo je všetko zlé na DRM, digitálnej distribúcii a plnej kontrole vydavateľa nad vašou hrou.

Vždy je mi ľúto ak niekto vníma hru ako službu. Obzvlášť tragické to je, ak sa toho ujmú manažéri spoločností, ktorý rozhodujú o živote, či smrti nejakého titulu. Je to služba, platíme si iba za službu... Služba verejnosti, služba vlasti... produkt. Ak na celý problém nahliadneme z ľahkého filozofična, tak tu máme nádhernú ilustráciu života a existencie konzumnej spoločnosti. Spotrebuj, zahoď a zabudni. A znova to opakuj. Pri odstránení akejkoľvek hmotnej podstaty konzumného objektu prichádzame o zahoď a ostáva nám len spotrebuj, spotrebuj, spotrebuj... a ak sa už nespotrebováva dostatočne – zabudni. V preklade do reči hier, by to znelo asi nasledovne: poskytneme ti hernú službu, ty za ňu budeš platiť, budeš sa hrať. V prípade, že vás už nebude mať dostatočný počet o hru záujem, vypneme servery – zabudni. Presunieme sa k inej hernej službe, ktorá ťa opäť bude chvíľu ždímať. Naša herná služba, náš produkt, nemá vyvolávať nič špecifické, netýka sa ničoho konkrétneho – skrátka je vykonštruovaný tak, aby istý čas bavil – šli z neho peniaze – a potom sa na neho zabudlo. Veď, kto to kedy počul, aby sa ľudia vracali k dobrým, starým hrám? Veď to je nezmysel! Ak hra skončí svoje služobné obdobie je nevyhnutne odsúdená na zánik. Viem, že mŕtve kalkulačky idú do kremíkového neba. Kam idú mŕtve hry, to netuším. Ale zrejme im onedlho budeme na pamiatku zapaľovať sviečky. A potom sa pomaly, ale isto, vytratia z pamäte ľudí. Navždy. Produkt. Jednorázový.

Zdá sa vám to absurdné? Tak sa preberte, pretože tak to dnes funguje. Slepé konzumovanie vecí prevláda nad ich skutočným užitím si. Nakoniec, ono si ani nie je čo poriadne užiť. Väčšina z hier v hlavnom prúde je... prinajmenšom plytká, prázdna a nezaujímavá. Česť výnimkám. Ale prečo by aj mali byť iné? Dôležité je, aby si ich človek spotreboval rýchlo a opakovane. Hry na jeden spôsob v rôznych odtieňoch šedej. Farebná hĺbka je neprípustná, akákoľvek sekundárna, či terciárna myšlienka je zakázaná. Česť výnimkám.

SimCity je tak trochu simulácia. Nepotrebuje posolstvá, stačí aby správne fungovala a najlepšie čo najdlhšie. To posledné vám neviem zaručiť a poznajúc EA, pravdepodobne nebude mať SimCity príliš dlhého trvania – kiež by som sa mýlil. A to prvé – aby správne fungovala, to by mali zabezpečiť ľudia z Maxisu. Lenže ona nefunguje. No nič, tak sa vrátim – k SimCity 4, tá bola výborná a existuje pre ňu kopec nádherných modov, budov a iných prídavkov. Prípadne si zahrám SimCity 2000, tá mala svoje kúzlo a spolu so SimCopterom som sa mohol po svojom meste aj pekne preletieť. Ak som chcel. Nakoniec, dnes celkom pekne funguje aj absolútny originál, teda pôvodné SimCity Willa Wrighta. Chce to síce starý počítač alebo minimálne dosbox, ale hra vám bude šliapať ako za starých – dobrých čias. Prvotný nápad, simulácia urbánneho plánovania, v ktorej vám pod rukami vyrastá obrovské veľkomesto. 24 rokov. Koľkí z vás zdieľajú s hrou tento vek? Funguje a je rovnako zábavná ako pred dvoma desaťročiami.

SimCity nové, na druhej strane, nefunguje poriadne pár dni po vydaní. Jej systém je rozsypaný na kusy a bez internetu si ani nezahráte. A za 24 rokov? Aj keby dnes stihli všetko opraviť, tak aby to fungovalo ako bolo zamýšľané, tak hru nespustíte. Čo z toho, že náhodou máte doma DVD, na ktorom sa hra predávala. To bude tak dobré na strašenie holubov na balkóne. Prípadne pod pivo. Čo z toho, že máte v počítači najnovší emulátor Windows 7, ktorý 100% podporuje všetky jeho funkcie. Nič vám to nepomôže. Jedine, že by sa ešte niekde váľal nejaký ten hack na offline hranie. Ak by niekto vyriešil ukladanie mesta. Možno vtedy...nejako by sa vám podarilo zaspomínať si na časy, kedy to celé začalo. Digitálna doba. Doba, kedy sa z diela stala služba.

Hmota stratila na význame. Nie je potrebná k tomu, aby sme dokázali oceniť... zaplatiť za nejakú službu, prípadne neexistujúcu vec. Objekt z jedničiek a núl má rovnakú hodnotu ako objekt z atómov zložený. Nič nie je nemožné a my s radosťou platíme s imaginárnou menou za imaginárne objekty. Objekty, ktoré sa stávajú službami rýchlej konzumácie diela.