2012 preč... 2013 vpred!

Áno, na teba sa pozerám Mass Effect 3. Áno, na teba ukazujem Syndicate. Presne, po tebe dupem Borderlands 2. A teba tretie Diablo, teba priam nenávidím! No dobre, tak to trochu preháňam, ale obraz ste si už dúfam urobili. Slabšie tituly sa striedajú so silnejšími. Alebo, jedna generácia umiera a už nedokáže ničím zaujať. V roku 2012 sa však rodí niečo, čo by mohlo znamenať návrat zaujímavých hier na obrazovky našich počítačov. Potenciál, ktorého výsledky sa však dozvieme v najbližších mesiacoch (až rokoch). Kickstarter.

Zaujímavý postreh celého Kickstarter boomu leží v jeho zameraní na pamätníkov. Nie, nehovorím o nejakej retro štylizácií, ktorá je medzi nami už posledných pár rokov. Ale návrat k poctivej, starej hrateľnosti, tak ako si ju pamätajú deti 80-tych rokov. Menšinové žánre, ktoré sú pre veľké, prerastené korporácie príliš nezaujímavé, než aby im venovali čo i len myšlienku. Veď poriadny vesmírny „simulátor“ sme tu už nemali tak dlho, že sa Chrisovi Robertsovi podarilo na jeho projekt vyzbierať takmer 6 miliónov dolárov. Hlad. Hlad po tradičných RPG hrách, kde môže mať hráč pod kontrolou celú družinu. Ťahové súboje. Vesmír. Nekonečný a krutý. Skákačky, návraty do starých-dobrých čias, o ktorých môžeme s istotou povedať, že sú staré, ale s tým dobrým už je to len otázka perspektívy a zlyhávajúcej pamäti. Možno je však všetko inak. Možno sú tieto Kickstarter projekty skutočne odpoveďou na stagnujúci a hnijúci herný priemysel. Na neustále tvorby pokračovaní nudných, nezaujímavých herných sérií. Kedy sa nám veľké korporácie snažia predať x-krát ten istý, rovnaký koncept v inom šate. Chce to tak väčšina platiacej populácie. Áno, populácie, ľudí čo hrajú tie strašné veci budem sotva nazývať hráčmi. Stále dokola, stále to isté. Nič nové pod Slnkom.

Napokon spoločnosť, ktorá sa snažila vytvárať aspoň trochu originálne tituly. Trochu niečo iné, musí vyhlásiť bankrot. THQ je tak výstrahou pre všetky veľké spoločnosti, aby sa nepúšťali do ničoho originálneho, ničoho zaujímavého a radšej sa držali osvedčených konceptov. Úprimne, neviem či to príchod novej generácie konzolí zmení. A je otázkou, či si veľké korporácie môžu dovoliť zmeniť svoj pohľad na hry a herný trh ako taký. Tam ide o veľmi veľké peniaze, ktoré tečú bohovia vedia kam. Občas ten Dan Vávra svojimi postrehmi hernej scény trafí klinec po gebuli. A ja mu nemám dôvod neveriť, keď hovorí o plytvaní peniazmi vo veľkých korporačných tokoch.

Na rozdiel od neho mi však toľko nezáleží na špičkovej 3D grafike, ale stačí mi hra, ktorá je vytvorená srdcom. Jedným – dvoma ľuďmi, či desiatkou, na tom nezáleží. Hlavne, že sa pri nej človek baví. Áno, vysoké produkčné kvality urobia dobrú hru ešte lepším zážitkom. Bez nich však nie je o nič horšia. Hry ako FTL, či Giana Sisters sú príkladom, že by Kickstarter mohol byť skutočne spásou dobrých, kvalitných hier. Len jedna vec ma na celej situácií mrzí – chcelo by to tieto skvosty vydávať aj v krabičkách. Dodalo by im to istú trvácnosť do čias budúcich. Digitálna forma je totiž veľmi zradná a nestála vec.

Rok 2013 by mal byť pokračovaním tohto trendu. Mali by sme mať možnosť okúsiť ďalšie hry, ktoré vyrástli z tohto boomu. Potom uvidíme nakoľko narazíme na sklamania a nespokojnosť s tvorbou poniektorých autorov hier. V prípade Kickstarteru majú totiž jeden zásadný problém – ak sa niečo nepodarí, je to len na ich hlavách. Nebudú existovať výhovorky smerom k vydavateľovi hier. Nikto nad ich hlavami nestojí, nikto im nediktuje čo majú robiť. Ak ich práca nebude stáť za nič, bude to len ich vina. Nezávideniahodná situácia, na druhej strane z nej môžeme všetci profitovať.

Rovnako by sme v tomto roku mali vidieť ako sa bude dariť rôznym adroidím (mini)konzoliam a hraní na mobilných zariadeniach. Záchodové hranie, na nič iné sa mobilné hranie nehodí, ale evidentne sa mu darí viac ako klasickým handheldom. Opäť rozhoduje trh, ktorý je na tej podivnejšej strane hrania. Na druhej strane, nie je sa čomu príliš čudovať – celý svet je stále viac v pohybe. Nie sme toľko viazaní na miesta bydlísk, vďaka internetu a mobilným zariadeniam sme viac rozpohybovaní a viazaní na prenosné zariadenia. Na telefónoch sa možno dnes viac surfuje po internete ako skutočne telefonuje.

Dopad (nielen na) hry je oveľa väčší, než som si ochotný pripustiť. Viem to, vidím to, ale úprimne povedané, nepáči sa mi to. Ľudia hry nedohrávajú, odkladajú, zdajú sa im príliš náročné a trh sa prispôsobuje. Potom príde anomália vo forme Demon's Souls a zdá sa, že to ide aj po starom. Otázkou potom je, či je to skutočne len anomália alebo ľudia túžia po herných výzvach, ktoré sa im za normálnych okolností nedostávajú? Možno by bolo zaujímavé zistiť aká je demografia Demon's Souls, resp. Dark Souls. Či si ju naozaj neužíva len tá staršia generácia hráčov, ktorá si na niečo podobné spomína zo svojich mladých čias. Len taká myšlienka, ničím nepodložená.

Nuž, uvidíme. Rok 2013 sa nám črtá zaujímavo. Či aj tak skončí, to sa dozvieme... o rok. :-)