Gamescom 2012 - dojmy z Assassin´s Creed 3: Liberation

Výstavná hala, v ktorej sa usídlila spoločnosť Sony, nebola v ničom odlišná od všetkých ostatných - menšie či väčšie stánky nasekané vedľa seba, hluk, šíriaci sa zo všetkých strán a k tomu stovky netrpezlivých hráčov, hľadajúcich exkluzívne potešenie v hrách, ktoré sa na trh dostanú až s niekoľko mesačným, či ba priam až ročným oneskorením. Samozrejme, v prvý deň konania festivalu bol prístup do Koelnmesse obmedzený len pre press a preto som neváhal a tento vzácny čas ihneď venoval pre mňa osobne najočakávanejšej PS Vita hre, AC3: Liberation. Na moje prekvapenie však stánok (pardon - stančisko) Sony nebol ani zďaleka tak natrieskaný ako plocha, venovaná Call of Duty či MOH, takže vcelku bez problémov som sa dostal k sekcii určenej PS Vite.

5 kusov handheldov s predinštalovaným beta kódom AC3: Liberation síce bolo solídne okupovaných, ale v momente môjho príchodu bola jedna Vita práve voľná a tak som ju ihneď impulzívne vzal do rúk. Po opýtaní sa jedného z dozorujúcich, reku či poznám sériu Assassins Creed, som mu pohotovo odpovedal, že netuším "wocogo" a tak mi začal vcelku obsiahlo vysvetľovať, ako sa titul ovláda. Samozrejme, chudák chlapec nezachytil môj chabý pokus o humor a tak som ho musel ihneď v tom jeho vysvetľovaní stopnúť, s tým, že predsa veľmi dobre viem, že hlavným hrdinom je princ a že hra je doslova a do bodky bohatá na piesok. Týpek ale ani tentokrát nepochopil, že si z neho uťahujem a tak som ho rovno poslal za očividne neskúseným kolegom predo mňou, ktorý po rozhnevanom odhodení Vity na priľahlý vankúš zjavne potreboval pomoc. Duševnú.

Konečne sám a konečne nerušený som ale konečne zahájil moju gameplay season. Na Vite nainštalovaná demo verzia titulu ponúkala na zahratie hneď dva odlišné herné scenáre - do mesta zasadený Rotten Barracks a v močariskách sa odohrávajúci Faithful Acolyte. Obidve misie mali pritom jeden jediný cieľ - odstrániť určitú osobu (resp. osoby), ktorá bola -ako inak- strážená nemalým počtom vojakov. Ako prvý level som si zahral práve ten druhý menovaný, keďže až doteraz som nemal jasno, či sa bude titul odohrávať len výlučne v meste, alebo nám ponúkne aj nejaký ten exteriér. Chvála Bohu, ponúkne a čo som mal možnosť vidieť na vlastné oči, Uncharted: Golden Abyss má -minimálne čo sa týka famóznosti grafiky- v Liberation viac než solídneho súpera. Misia, zasadená do melancholicky pôsobiacich bažín, totižto predviedla presne ten istý open world, ktorý sa očakáva od konzolového bračeka, takže ako hráč som sa mohol pohybovať skutočne kde sa mi zachcelo a jedinými obmedzeniami boli bariéry Animusu, teda presne tie isté bariéry, ktoré vám v minulých Assassínoch postupne odomykali celú hernú plochu.

Natešený všetkou tou audio-vizuálnou kráskou som ale úplne prehliadol blížiaceho sa aligátora, s ktorým som tak musel zviesť relatívne jednoduchý, ale cez to všetko skvelo zábavný QTE súboj. Holt, zosnulý "Crocodile Hunter" Steve z Discovery by mal zo mňa určite radosť. Následný prieskum terénu a vyhľadanie obetí sa už ale niesol presne v duchu pripravovaného konzolového pokračovania - tzn. free runnig po stromoch, ktorý vynikal o to viac, že práve v oblasti animácií doznala séria očividne najväčšieho pokroku. Likvidácia cieľov, opäť ponúkajúca viac než jednu možnosť (stealth či klasika frontálny útok - inak,zbrane sa volia cez dve radiálne menu, vyvolávané dotykom displeja) ukázala mimoriadne brutálne a efektné finishery, ktoré proste musia ulahodiť každému hráčovi.

Druhý level, odohrávajúci sa v New Orleans 18. storočia, sa už síce držal relatívne ostrieľanej šablóny série, ale opäť mi vďaka skvelým herným reáliám, grafike a po všetkých stránkach vylepšenému gameplayu ponúkol zážitok, v ktorom som chcel pokračovať, až kým by som hru neprešiel celú. Celé mesto totižto žilo životom ako ešte žiadne iné predchádzajúce, pričom vďačiť tomu môže jednak väčšej variabilite NPC tak aj väčšej diverzite animácií, ktorými sa tieto postavy po hernej ploche pohybujú.

Novinkou, ktorú som si síce počas vlastného gameplayu nevyskúšal ale ktorú som si mohol prehliadnuť v rámci uzavretej prezentácie titulu, bol mechanizmus prevlekov, pomocou ktorého bolo možné daný level (Rotten Barracks) prejsť minimálne troma odlišnými spôsobmi. Samozrejme, akčne ladení jedinci by zvolili priamo frontálny útok, avšak tí hravejší z nás by istotne vyskúšali infiltráciu objektu či už v prestrojení za bohatú aristokratku, alebo naopak za lúzu, pracujúcu ako tá najpodradnejšia slúžka v celom šírom okolí. Sluší sa doplniť, že každý prevlek so sebou prinesie svoju špecifickú sadu skillov, takže napr. ako bohatá žena si mohla Aveline najať vojaka-bodyguarda (znižoval podozrievavosť kolegov) či zo svojho fancy dáždnika nepozorovane strieľať otrávené šípy.

Nevýhoda? Vďaka nóbl šatám postava nemohla vykonávať žiadne zložitejšie pohyby, teda nedokázala sa ani štverať po budovách. To však v šatách robotníčky už hrdinka v pohode zvládala, pričom navyše ako "nosič vecí" nemala problém ani s preniknutím do objektu priamo cez hlavný vchod. Skrátka a dobre, táto fičúra už teraz vyzerá na skvelý nový prvok hrateľnosti a pevne dúfam, že vo finálnej verzii hry sa týchto prevlekov objaví rozhodne viac, než spomínaná trojica základných. Assassin´s Creed 3: Liberation ponúkne cca 15-20 hodinový open-world gameplay a už teraz je jasné, že pre majiteľov handheldu PS Vita bude jasnou kúpou.