Peniaze nie sú tam, kde sa skrýva hĺbka

Aspoň tak sa nám to niekedy zdá. Zdanie je totiž veľmi klamlivé a nespoľahlivé. Pokiaľ sa pohybujete v komunite ľudí s podobným „cítením“ a vkusom, potom sa vám zdá, že je všetko úplne inak, než v skutočnosti je. Poznám množstvo ľudí, ktorí vývoj herného odvetvia vidia podobne ako ja – pomaly hnijúca, tlejúca kôpka, ktorá čoskoro bude musieť naraziť na druhé dne, druhý veľký videoherný krach. Áno, trochu preháňam, ale nie moc. Hry sú také a onaké. Biele a čierne, modré so žltozeleným nádychom. Skrátka, sú. A ľudia ich naďalej kupujú. Tu prihodia nejaký dolárik, tu nejaké euro. Tam zase pár desiatok. Peniaze sa sypú a veľkým herným spoločnostiam sa to vypláca. Všetko to zlé na čo tak často nadávame. Pretože, aj keď si myslíme, že nás je v našej názorovej skupine mnoho, oproti platiacej väčšine je nás až žalostne málo. Kým sa bude herným spoločnostiam vyplácať tvoriť klasický spotrebný, konzumný tovar, dovtedy nám ho budú predávať. Nechcem ďalšie Call of Duty, nuž tak si ho nekúpim, aj keby to v očiach mojich hrajúcich kamarátov zaváňalo padaním na hlavičku. Bum. Nepáči sa mi, že do mojej novej hry zase prihodili hneď v prvý deň vydania DLC? Nekúpim si ho. Nechcem ho...aj keby ma mohlo zaujímať. Nakoniec, či by som si v prvom rade mal takú hru kupovať? Prezentuje spoločnosť svoju hru ako hru s kopou DLC? V tom prípade mi tu čosi smrdí a o takú hru nemám záujem. Budem trpieť – ak je to potencionálne zaujímavá hra, ale nič iné mi neostáva. Nechajte si svoje nekompletné hry! Staré-dobré časy mali svoje výhody. Digitálna doba je im iba pre škodu. Paradoxne.

Problém je, že i neoriginálna, tuctová hra s plnou náručou DLC môže byť pre mnohých tou jedinou zábavou, o ktorú im ide. Masa si nevyberá. Vlastne, to bola smrť, ale na to predsa príliš nezáleží. S hrami je to ťažké. Sú mnohoraké, mnohoznačné a nie jednoducho uchopiteľné. A začínať tu základným poznatok, o tom čo je vlastne hra, ani príliš nemá zmysel. Hra je činnosť, zábava, odreagovanie, únik, médium a produkt. Tovar v mašinérií neúprosného trhu. Každá je iná, každá sa tvári inak...a je určená pre iného človeka. S iným prístupom a vnímaniu veci. Activision, EA, Blizzard, všetko spotrebný tovar na jedno použitie. Na strane druhej Amanita Design, Tale of Tales – možno... Inak, iné hry. Otázkou ostáva, či i pre iné publikum. Iného hráča. Veľké spoločnosti, malé spoločnosti. Jablká a hrušky. Kompóty. Ale momentík, nie sú to predsa všetko len hry? Hra maková, hra lekvárová, bio-hra. Chutí a materiálov máme dostatok. Len si vybrať. Máme možnosť si vybrať a volíme svojimi peňaženkami. I autori hier musia z niečoho žiť. Biznis. Avšak, už zo spomenutých príkladov je jasné, že medzi týmito hrami je rozdiel. Nielen v množstve peňazí, ktoré sa okolo nich točia. Ale i v prístupe autorov k hre samotnej. Na jednej strane je len snaha zarobiť, na strane druhej aj niečo hráčovi odovzdať. Niečo viac, než čistú zábavu. Zábava je fajn. Nespútaná a prázdna tiež. Problém je, že jedného dňa sa niektorí jedinci podobnej prázdnej zábavy prejedia. A potom? Je tu predsa veľa iných vecí ako hry. Hry sú len prázdna zábava.

Ja dúfam, a verím, že nie sú. Za ten čas, čo sa nimi zaoberám som narazil na množstvo takých, nad ktorými ich tvorcovia rozmýšľali a skrze ne nútili rozmýšľať aj svojich hráčov. Aspoň trochu, aby to ešte stále bola zábava, ale zároveň vám ten nádherný únik priniesol aj čosi viac. Mnohovrstevnú mozaiku pocitov, zážitkov a možno i nových znalostí. Nie na podnose, ale cez svoju vlastnú formu – formu hry.

Na hry padá váha trhu, ako na všetko ostatné. Avšak, keď chceme hrať dobré hry, hry s dušou a výraznou autorskou linkou, potom sa musíme i my správať trhovo. Dávať peniaze tam, kam chceme aby hry smerovali. A ak nás je náhodou málo, príliš málo, potom si už musíme len veľmi dobre vyberať. Ostatne, plakať môžeme stále. Však ako hovorí klasik, zlatý komunisti... Uhm alebo to radšej nie!

Ale aby som nekončil príliš negatívne. Treba si uvedomiť, že všetko je hypotetické. Ak sa pokúšate rozdeliť nejakú entitu, teoreticky ju opísať, vždy narazíte na problém, že v skutočnosti nič nie je tak jasné a jednoznačné, akoby ste to potrebovali dať na papier. Všetky prvky sa vám zlievajú, prekrývajú. Samé o sebe možno vyznievajú negatívne, ale v skutočnosti tvoria jeden zaujímavý celok. Celok, ktorý nie je ani čisto konzumný, ani čisto umelecký a z neho si vyberáme ako sa budeme baviť. Hrami, filmom, hudbou, literatúrou, či divadlom – všade nájdeme nejakú časť z konzumného i nekonzumného. Len, ja mám občas pocit, že pri hrách je z toho konzumného v poslednej dobe podstatne viac. :-)