Ridge Racer Unbounded

Vo svete závodných arkád dnes dominujú značky ako Need for Speed, Burnout či Flatout. Človek by si myslel, že na starú dobrú sériu Ridge Racer, pôvodom z Playstation, sa už zabudlo. Spoločnosť Namco však túto značku nechcela pustiť k vode, a tak ponúkla tvorbu ďalšieho pokračovania ostrieľaným vývojárom z Bugbear Enterainment, ktorí majú na svedomí spomínaný Flatout a ich rukopis je z Unbounded veľmi citeľný. Nový Ridge Racer je totiž mierne odlišný od svojich predchodcov a zapadá skôr do kategórie hier spomenutých v úvode.

Singleplayer ponúka klasickú sériu výziev, pozostávajúcich z trochu menej klasických módov. Ocitnete sa vo fiktívnom meste Shatter Bay, kde si razíte cestu pretekmi a otvárate nové výzvy, neskôr celé dištrikty mesta. Ako prvý sa vám predvedie mód domination race, kde si okrem pretekania užijete aj dostatok deštrukcie. Vaše auto totiž disponuje akousi extra spevnenou konštrukciou, ktorá mu dovoľuje búrať malé tehlové múriky, pouličné osvetlenie, benzínky... V prípade, že sa vám ukazovateľ Power dostane na maximum, je auto schopné demolovať aj celé steny a prerážať si cestu cez obchodné domy, múzeá a podobne. Najzaujímavejším atribútom týchto pretekov je však možnosť likvidácie vašich oponentov, opojný pocit, ktorý sa dostaví vždy, keď vrak súperiaceho auta v kotrmelcoch likviduje okolie dráhy, je na nezaplatenie. Musíme však podotknúť, že nám trochu prekáža nepresvedčivá fyzika, autá končia v podivných saltách aj keď sa čelne zrazia so stenou. Pôvodný zámer bol pravdepodobne vytvoriť efektné animácie zrážok, čo sa nie vždy darí. Tento mód celkom podarene kombinuje princípy známe z racingu Split Second, či zo série Burnout. Dôjde samozrejme aj na obvyklé preteky, kde sa na deštrukciu nemôžete spoliehať a všetko závisí len na vašich vodičských schopnostiach.

Nasleduje v sérii známy drift mód, kde je úlohou čo najdlhšie sa udržať v riadenom šmyku (i keď vo výsledku sa hra tejto definícii priam vysmieva, ale o tom až neskôr) a v časovom limite získať potrebný počet bodov. Driftovanie prebieha pomocou stlačenia jedného tlačidla a auto sa začne na povel šmýkať po vozovke. Zaujímavo vyzerá mód Frag run, kde ovládate obrovský kamión a snažíte sa ním zlikvidovať čo najviac policajných áut, takisto máte obmedzený čas. Dalo by sa povedať, že tento mód je zdrojom takmer instantnej zábavy, ale to by tu nemohla byť istá nepríjemná vlastnosť, ktorá hranie hneď od začiatku znemožní dosť početnej skupine hráčov.

Ide o veľmi vysokú náročnosť všetkých pretekov, bez ohľadu na ich druh. To, čo od hráča autori požadujú samo o sebe nie je jednoduché a ešte k tomu sa k nemu správajú vrcholne neférovo. Po celé hranie vás budú sužovať otázky typu: „Prečo sú protivníci schopní pridávať nitro aj pred 90 stupňovou zákrutou a potom ju hravo zvládnu? Prečo tak často svieti virtuálne slnko alebo rôzne odlesky hráčovi priamo do tváre a on si kvôli tomu nemôže všimnúť protiľahlú stenu, ktorou dizajnéri tak uvedomele zúžili cestu? Aká je pravdepodobnosť, že skoro vždy vás pred cieľom niekto predbehne alebo rovno zlikviduje a vy sa ocitnete na posledných priečkach?“ a mnohé iné. Umelá inteligencia je nekompromisná ku všetkým chybám a to nielen v prípade vašich kolízii, ale aj keď len mierne uberiete plyn, aby ste zvládli zákrutu. Protivníci si neustále držia optimálnu stopu a okrem toho, že sa občas navzájom vyraďujú, nepostrehnete u nich prakticky žiadne zaváhanie. Dostať sa na čelo pelotónu je náročné a udržať sa tam dvojnásobne. Dokonca to často vyzerá tak, že je nevhodné sa dostať na vedúce posty skôr, ako pri konci pretekov, pretože čím skôr sa tam prebojujete, tým väčšiu máte šancu, že vás niekto vyradí a druhýkrát sa vám už túto pozíciu získať nepodarí. V prípade driftovania je zo začiatku veľmi ťažké odhadnúť vhodný moment a dĺžku šmyku, aby ste neskončili v protiľahlých zvodidlách. Keď sa to už ale naučíte hra vás dusí stále vyššími bodovými obnosmi, ktoré musíte získať. Podobne Frag run je zabitý nutnosťou získať veľký počet bodov. Samozrejme, všetky tieto výhrady by sa dali ľahko zavrhnúť s tým, že „recenzent je proste lama“, ale pre istotu hru preskúšali ešte dvaja ďalší hráči, s dostatočnými skúsenosťami s xboxovým racingom. Obaja skonštatovali, že vysoká obtiažnosť, ktorá sa nikde nedá zmeniť, je od autorov „prvotriedne svinstvo“.

Zdalo by sa, že sa vám hra snaží vyjsť v ústrety aspoň tým, že nie je nutnosťou každý pretek vyhrať, stačí sa umiestniť „len“ tretí, ale takisto čoskoro zistíte, že je to ilúzia. Za každú udalosť totiž získavate určitý počet bodov, za deštrukciu okolia, počet vyradených áut a hlavne umiestnenie. Keby ste však neustále končili s minimálnym bodovým ziskom nutným na úspešné prejdenie pretekov, stále by ste nemali dostatočný počet na sprístupnenie nasledujúcich. A to otvára nový kolobeh nekonečných opakovaní jedného preteku, v snahe získať ďalšie body (a to nebola reč o tom, koľkokrát musíte opakovať, aby ste ho vôbec úspešne ukončili). Toto všetko robí z hry namiesto hardcore adrenalínovej arkády, nekompromisnú drezúru, ktorá sa nedá klasifikovať ako zábavná. Na druhej strane, pocit v momente úspešného dokončenia výzvy je skutočne oslobodzujúci. Treba si však uvedomiť, že každé víťazstvo vedie k ešte náročnejším a frustrujúcejším pretekom.

Nebyť tohto fatálneho neduhu, bola by Ridge Racer: Unbounded špičková hra. Jej vizuál je, okrem vyššie spomenutých nepríjemností, veľmi príťažlivý. Grafici si dali záležať a modely áut sú prepracované a aj keď nejde o reálne licencované vozy (ktoré však občas okato pripomínajú), určite si niektoré z nich zamilujete. Takisto trate sú prepracované, rôzne časti mesta dýchajú unikátnou atmosférou a je radosť sa raz za čas pri jazde pokochať (aj keď to veľmi neodporúčame, rýchlo totiž skončíte s nepojazdným vrakom). Máte možnosť vypnúť HUD a sledovať štatistiky ktoré sa štýlovo premietajú na rôzne časti trate.

Veľmi príjemnou súčasťou je aj editor tratí. Počas hrania sa otvárajú nové „súčiastky“ v podobe ciest, diaľnic, častí mesta, ktoré skladáte ako puzzle a tvoríte si vlastnú pretekársku dráhu. Tú môžete ďalej opravovať pridaním niektorých prekážok, skokanských dráh a podobných vymožeností podľa svojej fantázie. Aj keď v tejto fáze je editor trochu ťažko ovládateľný, kreatívni jedinci si isto prídu na svoje. Trate potom môžete zdieľať na internete a čakať, či sa ujmú.

Nový Ridge Racer nie je hrou pre masy, vlastne je určený asi len pre úzku skupinu hráčov s oceľovými nervami. Stačilo by pridať výber obtiažnosti a mohol z neho byť jednoznačný hit. Takto mu hrozí, že ho nikto nebude mať rád a to je veľká škoda.