FEZ

Nuž, nie je a veľkú úlohu v tom zohráva práve ono technické spracovanie. Samozrejme, uvedené "nie je" automaticky neznamená, že by hra bola zlá - je len proste o čosi horšia, než sa vám snažia renomované a prestížne zahraničné portály nahovoriť. Jasné, nasledujúcich pár riadkov je čiste len vecou krajne subjektívnych dojmov, avšak pokiaľ máte zdravý rozum a radi ho v živote používate, určite mi skôr či neskôr dáte za pravdu. Ok, dosť bolo vágnej argumentácie - je na čase vybaliť exaktné fakty!

Asi najjednoduchšie bude možné základný koncept FEZu vyjadriť pojmom logická plošinkovka. Titul ako taký síce nemá žiaden príbeh, avšak existujú v nom určité pravidlá a zákonitosti, ktoré evokujú pocit, že daný svet naozaj dýcha svojim vlastným životom. Pýtate sa, ak to nemá story, tak čo má akože hráča hnať dopredu? Odpoveď je jednoduchá - collectibles. V titule totižto máte za úlohu pozbierať 32 cubes a rovnaký počet anti-cubes, pričom niektoré nachádzate v celku, iné roztrúsené na menšie kocôčky. Ako už asi tušíte, normálne cubes sa dajú získať relatívne ľahko, ich anti-verzie naopak - veľmi ťažko. Na tomto mieste sa sluší poznamenať, že hlavný hrdina hry, Gomez, dostane v úvode hry do vienka unikátnu schopnosť otáčať štandardný, 2D projektovaný svet o 90 stupňov okolo osi Y, čím sa automaticky dostáva hráč k hádankám a rébusom, založeným práve na tejto pseudo-3D fičúre. Prakticky každý jeden level je preto tvorený zmesou viac či menej zložitých puzzles, ktoré vás nútia "otáčať" úrovňou tak, aby ste sa dostali nie len ku všetkým kockám ale aj k dverám, vedúcim do ďalších levelov.

Dizajn globálnej hernej mapy, v rámci ktorej vidíte, čo všetko ste si už otvorili, čo všetko ste zdarne prešli a čo všetko vás ešte len čaká, je ale pri najlepšom rozporuplný. Nakoľko vás prakticky každý jeden level pošle prostredníctvom dvoch, troch či neraz aj štyroch prítomných dverí do hneď niekoľkých ďalších úrovní (a tie samozrejme ďalej a ďalej), veľmi rýchlo stratíte prehľad o tom, kde ste a ako sa vrátiť naspäť. Pýtate sa, prečo by ste to mali robiť? Vracať sa do už prejdetých úrovní? Dôvod tu už bol spomenutý - kvôli dverám, vedúcim do ďalších sekcií, skrývajúcich ďalšie a ďalšie cubes a anticubes. Zdá sa vám, že to slovíčko "ďalšie" používam až nezdravo často? Nuž, môže za to štruktúra hry, ktorá síce na radosť mnohých postráda linearitu, ale vďaka neexistencii kvalitnej mapy a nemožnosti jednoduchého teleportu medzi dôležitými "hubmi" (pár portálov sa síce nájde, ale je ich zúfalo málo), je zdĺhavý backtracking v snahe dopátrať sa dverí, ktoré som zabudol kdesi pred hodinou v nejakej XYZ lokácii, naozaj kontraproduktívnym dizajnérskym riešením.

Príliš oslnivo nepôsobí ani architektúra jednotlivých levelov. Síce sa v hre nachádza niekoľko graficky odlišných tematík ako dedinka, china-town, kanály či cintorín, avšak po zdolaní cca prvej desiatky miestností sa vám všetky nasledujúce jednoducho začnú navzájom až nebezpečne podobať. Dôvod? Väčšina úrovní je stavaná vertikálne, takže až na odlišne zafarbené pixely budete drvivú väčšinu času robiť stále len jedno a to isté - driapať sa nahor. Samozrejme, mnoho úrovní v sebe ukrýva viac či menej záludné logické rébusy a preto nebude od veci, ak vám tu tento aspekt hry aspoň trošičku priblížim. V podstate je možné in-game puzzles rozdeliť do troch kategórií - primitívne, ťažké a neľudsky ťažké. Prvé dve kategórie dokáže zdolať pravdepodobne väčšina čo i len priemerne inteligentných hráčov, nakoľko ich rozlúsknutie je vecou len dobrej priestorovej predstavivosti, ľahko suplovateľnej známou metódou pokus-omyl.

Posledná kategória hádaniek je však vec, ktorá podľa môjho skromného názoru do takejto casual plošinkovky jednoducho nepatrí. Proste, keď musíte lúskať in-game abecedu(!) a podivné číslice(!) len preto, aby ste vôbec získali šajn o tom, čo od vás autori v danej miestnosti chcú, je niečo naozaj zle. A to sme prosím pekne len u abecedy! Mnoho hard-core puzzles si totižto od vás vyžiada nie len hard-core rozbor tu a tam nachádzaných a krajne abstraktných máp ale aj následný hard-core googling, keďže bez IQ 150 a vyššie to proste nebudete mať šancu vyriešiť. Verte mi - mám za sebou mnoho úspešne vyriešených perplex city kariet (vrátane tých najťažších), takže slobodne a bez hanby vám potvrdzujem, že niektoré logické rébusy tejto hry nemajú žiaden základ v logike, nakoľko sú výplodom síce geniálnej, ale z môjho pohľadu aj značne prechoretej mysle. Riešenie takýchto mind-fuck rébusov skrátka nie je zábavným.

Ok, puzzles sú ťažké, ale rozhodne nie sú jedinou zaujímavou aktivitou, ktorú je možné v titule vykonávať. S Gomezom totižto môžete v leveloch nie len hopsať a šplhať, ale aj hádzať objekty či manipulovať s pákami tak, aby sa v priestore otáčali len niektoré časti levelu. Dokonca môžete aj... aj.... aj....  aj si skočiť s kamoššmi na pivko, pretože to je asi tak všetko, čo vám z hľadiska gameplayu tento titul ponúkne. Žiadne súboje s protivníkmi, žiadni bossovia, žiadne postihy za smrť pádom, žiadne nové skilly, žiaden challenge... proste nič, čo by vás motivovalo k tomu, aby ste hrou prešli tak povediac na jeden záťah. Po stránke hernej náplne mi Fez skrátka príde ako zúfalo prázdny a nudný svet, ktorý je síce spočiatku originálny a krásny, ale veľmi rýchlo sa opozerá a jediné, čo vám ostane, bude repetitívna hrateľnosť. Je to skrátka stále o tom istom - vojdete do úrovne, vyštveráte sa na vrchol, cestou pozbierate žlté kocky, vrátite sa k zavretým dverám, vojdete dnu a repete. Žiadne spestrenie v podobe nejakých ino-žánrových vložiek tu nie je. Iba jedna formulka, opakovaná do aleluja.

Nepopieram, že FEZ ma v úvode bavil tak, ako kedysi legendárny Mario. Kameň úrazu tejto hry sa však naplno prejavil až v momente, kedy sa to bezosporu skvelé audio-vizuálne pozlátko stalo všedným a kontrolu nad mojou pozornosťou prevzal samotný gameplay. Titul je skrátka príliš prázdny a bezduchý na to, ako komplexne a predovšetkým objemne navonok pôsobí. Je to síce hromada levelov a desiatky hádaniek, avšak titulu chýba tá povestná "šťava", ktorá by ma donútila ho hrať, aj keď mám chuť na niečo iné. Samozrejme, v malých, cca pol-hodinových dávkach je FEZ naozaj výbornou zábavou, avšak pokiaľ hľadáte niečo naozaj nezabudnuteľné, určite si ako plošinkovku vyberte niečo iné. Napr. takého Raymana Origins.