Sniper Elite V2

V období druhej svetovej vojny, do ktorého je zasadená aj aktuálne recenzovaná novinka s názvom Sniper Elite V2, však povolanie snajpera nebolo ani zďaleka tak "bezpečným", akým je dnes - ba práve naopak! Ostreľovači danej éry totižto nemali k dispozícii ani tlmiče, ani pomocných spotterov, ani high-tech pušky, schopné trafiť holuba z kilometrovej vzdialenosti a tak sa museli spoliehať na svoj inštinkt a schopnosť improvizovať. V podstate, pre ostreľovačov druhej svetovej neexistoval žiaden safe-spot, pretože v okamihu stlačenia spúste bola ich pozícia ihneď odhalená. Nie čudo, že ono remeslo dokázali efektívne vykonávať naozaj len tí najlepší z najlepších - bez kvalitného prieskumu okolia a schopnosti byť "neviditeľným" totižto väčšina adeptov začínala a súčasne aj končila u svojej prvej úlohy. Je preto naozaj veľká škoda, že druhý diel Sniper Elite nešiel v stopách svojho hard-core predchodcu ale namiesto toho sa vydal cestou mainstreamu, ktorý mu nielenže nepomohol, ale naopak, výrazne uškodil.

Pritom samotný príbeh, ktorý sa nám tím Rebellion snaží v rámci singleplayerového ťaženia prevyprávať, rozhodne nemožno označiť za zlý či klišéovitý. Blíži sa koniec druhej svetovej vojny a keďže spojenecké armády, obsadzujúce Berlín z oboch strán, už prakticky nemajú s kým bojovať, veľmi rýchlo nachádzajú svoj ďalší dôležitý objekt záujmu - brilantné vedecké mozgy, zodpovedné za dizajn ničivých rakiet typu V2. Aby sa teda tieto vysoko cenené osoby nedostali do rúk Rusov, vy ako sniper v službách OSS sa vydávate do spomínaného mesta v rámci tajnej misie, majúcej iba jeden jediný cieľ - bud vedcov naverbovať, alebo odstrániť. Samozrejme, relatívne jednoduchý job sa veľmi rýchlo skomplikuje a tak vám neostane nič iné, než sa vrhnúť do nebezpečnej operácie, ktorej výsledok rozhodne o osude celého sveta. Sorry za spoiler.

Veru tak - čítate správne. Síce to v úvode nebude zrejmé, avšak Rusi opäť preukážu svoju vychcanosť a možno aj práve preto, aké nepríjemné skúsenosti naša krajina s nimi má, mi prišla príbehová línia zaujímavou a naozaj hodnou sledovania. Pozor! Nečakajte od hry žiadne siahodlhé dialógy či naskriptované animácie - dej je rozprávaný v drvivej väčšine prípadov len prostredníctvom mission briefingov, ktoré ale nebalamutia zbytočným pátosom, takže upútajú aj bez toho, aby vám ohlušujúcimi a omračujúcimi efektami museli "vypáliť" zrak, sluch či mozog. Teda, vzhľadom na to, ako príjemne ma story prekvapila, som preto zákonite očakával, že na obdobne vysokej úrovni bude aj gameplay samotný. Žiaľ, moje očakávanie titul ani z polovice nenaplnil.

Ako ste si už istotne z dostupných video-materiálov (alebo z nedávno vydaného dema) stihli všimnúť, Sniper Elite V2 je v základoch 3rd person akciou, orientovanou predovšetkým na ostreľovanie cieľov z väčšej či menšej diaľky. K tomuto účelu dostanete do rúk trojicu dobových pušiek, navzájom sa odlišujúcich ako kadenciou, tak aj rýchlosťou prebíjania či počtom nábojov v zásobníku. Sluší sa ale doplniť, že tieto rozdiely sú naozaj len kozmetickými, keďže som nepostrehol, žeby niektorá z pušiek bola účinnejšia a teda aj lepšia než tie ostatné (no.. možno ten Gewehr mal trošku navrch...). Samozrejme, so snajpingom súvisí aj toľko propagovaný kill-cam, teda efektný bullet-time záber na guľku a následné rontgenové trhanie vnútorností zasiahnutého nebožtíka, ktorý sa síce začne veľmi rýchlo opakovať, avšak svojim prevedením len tak skoro neunudí.

Prvý náznak, že hra akosi nevie, čím chce byť, však objavíte v momente, kedy sa začnete vo svojej výzbroji hlbšie prehrabávať. Míny a nástražné výbušniny by som ešte prekusol, rovnako tak aj pištoľ s tlmičom, avšak samopal či granáty mi rozhodne ako bežná výbava snajpera neprišli. Ved predsa, ostreľovač sa má snažiť ostať čo najdlhšie neodhalený a preto mi bolo divné, prečo sa tieto hlučné hračky ocitli v mojom vrecku/batohu. Odpoveď sa však dostavila hneď v druhom leveli, ktorý bol z 3/4 zasadený do tesných interiérov a teda neumožňoval efektívne využitie pušky ako hlavnej zbrane. Ok, povedal som si.. jeden level ešte prežijem.. avšak keď sa takéto interiérové misie objavili prakticky po každej jednej exteriérovej, ostal som zo štruktúry kampane mimoriadne rozčarovaný. To Rebellion naozaj musel do hry vložiť tieto čistokrvné akčné sekvencie? Veď predsa keď chcem priamočiaru 3rd person záležitosť, tak si kúpim Gearsov či Army of Two.  Ako sniper totižto nemám záujem hrať niečo, čo do mojej profesie nezapadá! Nuž, tvorcovia si to ale urobili po svojom a výsledkom je trpké rozčarovanie nad tým, ako ne-snipersky celá tá kampaň vo výsledku pôsobí.

Druhým fatálnym nedostatkom levelov je potom dnes už prakticky všadeprítomná linearita - aj napriek tomu, že sa prostredie tvári byť otvoreným, zvyčajne nemáte inú možnosť, než ísť na dopredu vytýčené miesto a odtiaľ naštartovať nejaký skript, ktorý vás popoženie k ďalšiemu bodu. Žiadne hľadanie najlepšieho sniping spotu, žiadna rekognoskácia terénu, žiadne plánovanie útoku... až na možnosť využiť okolitý hluk na stlmenie zvuku výstrelov prakticky nemáte žiaden priestor na taktizovanie. Jednoducho musíte hrať dizajnérmi navrhnutú hru a basta. Nasratý som potom samozrejme ostal aj z už spomínaných naskriptovaných "prekvapení", ktoré úplne negovali moju predošlú sniperskú prácu - jednoducho som z diaľky vyčistil určitú zónu, ktorá sa však po mojom priblížení opäť naplnila vojakmi a tak som bol násilne donútený bojovať štýlom, ktorý k sniperovi rozhodne nesedí.

Klinec všetkej tej rozporuplnosti potom bez diskusií nasadzuje AI. Vojaci sú totižto bud tupí, alebo neférovo podvádzajú. Žiadna zlatá stredná cesta neexistuje. Buď totálne ignorujú dianie navôkol (mŕtvoly), alebo naopak registrujú váš pohyb aj cez steny. Záhadná je taktiež koordinácia a muška nepriateľských vojakov - akonáhle jedného z nich zabijete, všetci automaticky vedia, kde ste. Nič, že ležíte v tieni, v suti a v nejakom polo-rozpadnutom dome. Proste, jeden výstrel a už si to k vám smeruje celá rota, kľudne roztrúsená po celej hernej ploche. Pokiaľ sa však k vám len rozbehnú, ste ešte v suchu - čo ale v prípade, že niektorý z nich, kľudne aj ten, čo je od vás vzdialený 300 metrov, siahne po svojej zbrani? Nuž, ste v prdeli. Nech je dajme tomu MP40, teda samopal väčšiny nemeckých vojakov, akokoľvek nepresný, v rukách týchto soldátov sa mení na smrteľnú sniperku, ktorá vás vie hravo "dať dole" na dva či tri výstrely. Nie, nerobím si srandu - vy musíte pri strieľaní z pušky bojovať s gravitáciou a poveternostnými podmienkami, vaši oponenti niečo podobné neriešia. Jednoducho vystrelia z konca mapy a tá guľka si vás už nejako "náhodne" nájde. Holt, vojna nikdy nebola fér, ale až do takýchto krajností to autori naozaj vyháňať nemuseli.

Ok, aby som ale len stále nekritizoval - doplnkový singleplayerový mód zvaný Kill Tally, ktorý svojim konceptom odkazuje na gearsácku hordu, ma vďaka otvoreným mapám neskutočne bavil, čo je zrejme dané tým, že v týchto script-free challenges som mohol konečne naplno využiť svoje snajperské skillz. Potešilo ma aj grafické spracovanie zdevastovaného Berlína či skvelé audio, výborne dotvárajúce dobovú atmosféru. No a ruku na srdce - minimálne štyri misie z kampane ma donútili si ju dať opätovne, takže nejaké tie kvality hra v oblasti singleplayeru predsa len má. A čo v momente, keď si dáte ponúkaný co-op či niektorý z dostupným MP modov? Nuž, istotne sa dobre zabavíte. Je preto naozaj veľká škoda, že autori si svoj pôvodný koncept neustrážili a s vidinou zapáčenia sa všetkým hre uškodili viac, než by sme boli ochotní tolerovať. Tak teda, možno nabudúce!