Papier náš old-schoolový

Je to len pár dní, čo som konečne dokončil veľké jarné upratovanie, zamerané predovšetkým na kategorizáciu a vhodné uskladnenie stoviek časopisov, ktoré sa mi za posledných cca 20 rokov nahromadili. V súvislosti s týmto bezosporu náročným questom som samozrejme neodolal lákavej vôni nostalgie a tak som do starých čísiel dobre známych herných magazínov ustavične nahliadal. Ako už asi tušíte, takéto nevinné "listovanie" nakoniec spôsobilo natiahnutie onoho upratovania až na dobu niekoľkých mesiacov, čo ma v závere tejto nepopulárnej aktivity priviedlo k myšlienke, prečo sa aj napriek informatizácii spoločnosti stále veľmi rád začítam do niečo tak kruto analógového, akými papierové "plátky" nesporne sú.

Dokonca aj dnes, v čase písania tohto článku, som na krátko navštívil jeden nemenovaný zahraničný portál a po krátkom uvažovaní hodil do nákupného koša predplatné EDGEu, magazínu, ktorý je už pekných pár rokov synonymom "nepodplatiteľnosti" a najvyššej kvality. Aj napriek tomu, že mnoho informácií z onoho magu je na internete dostupných so značným predstihom, jednoducho som neodolal a papierovú verziu časopisu som si MUSEL objednať. Možno si teraz niektorí poviete "asi má veľa peňazí a nevie čo s nimi", avšak pravda je kdesi úplne inde. Nebude teda od veci, ak si v rámci nového pondelňajšieho zamyslenia sa nerozoberieme fakty, ktoré držia svet tlačených médií stále nad vodou.

A začnem hneď tým zďaleka najtriviálnejším - tradíciou. Každý odrastenejší gamer musí veľmi dobre poznať magazíny ako Excalibur, Riki, Score, Level, Amiga Mag či novší Gamestar. Casopisy, ktoré v našich krajinách šírili osvetu z oblasti digitálnej zábavy, boli v časoch svojej najväčšej slávy (teda v časoch zárodku internetu) natoľko rozšírenými periodikami, že ich poznali aj ľudia, touto formou zábavy dovtedy nedotknutí. Práve skutočnosť, že tieto magy defakto rozšírili hry medzi bežných "plebs", spôsobil, že aj napriek nástupu internetu mnoho hráčov ostalo verných tomu, čo ich k digitálnej zábave pritiahlo. Dnes, kedy svetu informácii vládne už spomínaný internet, je ale investovanie do českých plátkov, naozaj zbytočným mrhaním financií.

Pýtate sa, prečo práve do tých českých? Nuž, nechcem pôsobiť ako škrob, ale platiť za zbytočné DVD 15 EUR bez toho, aby som mal možnosť výberu, je podľa mňa rovnakou buzeráciou, akou je napríklad "nutnosť" platiť dan za psa (úvodzovky preto, lebo ja som túto dan platiť odmietol - dpc, ako mi štát prispeje na môjho psa? Nijako!). Proste, nevidím dôvod, prečo by som mal vyhadzovať naozaj šialené cash za niečo, čo je v pohode dostupné na internete. Aj práve preto som sa stal fanúšikom spomínaného EDGEu - nakoľko mi angličtina nerobí problém, veľmi rád si zaplatím za magazín, ktorý je založený na kvalitných článkoch a nie na hovadinách, ktoré nájdem na priloženom disku. Je preto veľká škoda, že práve časopisy zo susedného Česka, ktoré s kvalitou obsahu naozaj nikdy nemali problém, museli ísť cestou hrubej komercie. Holt, viniť za to môžeme ale predovšetkým ich vydavateľské domy.

Druhým faktom, ktorý hrá papierovým magazínom do kariet, je exkluzivita obsahu. Ako už dobre viete, na internete sa naozaj nič neutají a pokiaľ sa niečo niekde šuškne, behom krátkeho okamihu je to na každej jednej významnejšej stránke. V prípade časopisov však stále existuje istá miera exkluzívneho obsahu, ku ktorému sa dostanete jedine tak, že si príslušný časák kúpite. Samozrejme, v okamihu jeho vydania sa onen materiál doslova behom sekúnd ocitne aj na webe, avšak obrovské množstvo nedočkavcov jednoducho nevydrží a najnovšie vydanie časopisu si ihneď zaobstará. Z tohto pohľadu vyniká predovšetkým uznávaný plátok menom Gameinformer, ktorý sa bez pravidelného prísunu exkluzívnych noviniek a informácií prakticky už ani nezaobíde a aj preto sa právom radí medzi najpredávanejšie herné magazíny, aké sú na dnešnom trhu dostupné.

Tým najväčším tromfom tlačených médií však nie je ani tradícia, ani exkluzivita, ale niečo úplne triviálne - prenosnosť. Nakoľko žijeme v krajine, v ktorej úroveň informatizácie ani z kilometra nedosahuje úrovne takého Japonska, musíme sa po väčšinu času mimo nášho domova chtiac nechtiac zaobísť bez internetu. No a práve v takýchto okamihoch, kedy sa presúvame do školy, za prácou, do miesta prechodného bydliska či sa jednoducho nachádzame mimo dosahu wi-fi sietí, musíme dať zavďak práve papierovým časopisom. Smrk, s láskou napríklad spomínam na cestovanie do školy, kedy som čítajúc mini-Level ani len nevnímal, ako mi ten čas v tej preplnenej brike ubieha. A čo napríklad v momente, kedy potrebujete... ehm.. navštíviť toaletu za účelom.. ehm..  ved viete čoho? Ani v takto "vypätých" situáciách nedáte na váš výtlačok dopustiť. Teda, výtlačok časopisu, samozrejme :). Skrátka, pre mňa osobne ako človeka, ktorý toho týždenne naozaj veľa nabehá, je možnosť čítať o hrách aj tam, kde to nie je z dôvodu nedostupnosti internetu možné, jedným z kľúčových argumentov, prečo vlastne papierové magazíny  aj napriek veci zvanej "web" stále kupujem.

Samozrejme, dnes je možné si časopisy do iPadov či iných tabletov stiahnuť aj v podobe e-bookov, avšak z vlastnej skúsenosti viem povedať, že to už skrátka nie je ono. Síce máte offline verziu svojho obľúbeného magazínu, avšak jeho digitálna podoba vás automaticky ukracuje o rituál, ktorý zažívate, keď si v nom po prvý krát listujete. Áno, dámy a páni - ja osobne na papier nedám dopustiť a či už sa jedná o spomínané časáky alebo knihy, vždy budem pred digitálnou verziou uprednostňovať tradičný tlačený formát. Možno to je na dnešné pomery skostnatelým a zastaralým uvažovaním, avšak podľa môjho skromného názoru niektorým veciam modernizácia rozhodne nesluší. A teraz ak dovolíte, idem dočítať posledné číslo EDGEu, ktoré mi leží na stole...