Stojí tá PS Vita vôbec za to?

22. februára som do svojej domácnosti privítal nového člena rodiny - najprv sme sa nesmelo objali, avšak po krátkom obchytkávaní som bol presvedčený o tom, že som sa opäť zamiloval. Nie, nebavíme sa teraz o nejakých prasačinkách, ani o vlhkých fantáziách nejakého pubertálneho nadržanca. Nie. Reč je v tomto prípade o novom handhelde z dielne Sony, PS Vite, ktorý samozrejme neunikol ani mojej pozornosti a tak som si ho ako správny hard-core gamer musel v deň uvedenia na trh zadovážiť. Nuž a ako už asi tušíte, svoju investíciu vonkoncom neľutujem a PS Vitu môžem bez diskusií označiť za skutočný next-gen handheld. Samozrejme, nakoľko sme tu už recenziu na tento high-tech gadget mali, rozhodol som sa v rámci pondelňajšieho zamyslenia sa pozrieť tejto mašinke na zúbok z pohľadu bežného užívateľa. Čím ma teda Vita prekvapila, čím sklamala? Ako sa mi na nej hrá? Ako na nej fungujú PSPčkové hry? Ako je to manažmentom konta a celkovou prítulnosťou užívateľského rozhrania? Tak na tieto a mnoho ďalších otázok nájdete odpoveď práve v rámci tejto témy.

A začnime hneď z ostra - otvorením krabičky s PS Vitou ma čakalo prvé menšie sklamanie. Narozdiel od štandardného balenia PSPčka (minimálne teda v jeho prvých verziách) totižto krabica s Vitou neobsahuje žiadne ochranné púzdro. Tzn. že ak si chcete svoju novú hračku chrániť, musíte si holt, ochranný case dodatočne dokúpiť. Jasné, možností je mnoho a ebay z tohto hľadiska ponúka široký sortiment ako drahých, tak aj lacnejších alternatív, avšak v základnej výbave aspoň tá povestná "ponožka" predsa len mohla byť. Druhým veľkým sklamaním - ako už podotkol DanKanFan v jeho review - je veľkosť napájacieho kábla. Je MARHA obrovský a absolútne nekorešponduje s podstatou PS Vity ako "ľahko prenosného herného zariadenia". Má to ale svoje výhody - nabíjanie handheldu je veľmi rýchle a od totálneho vyšťavenia až po "fully recharged" stav vám to nepotrvá viac ako hodinku-hodinku a pol. Vo veci nabíjania som sa ale stretol s nadmieru zaujímavým javom - totižto, Vita si niektoré nastavenia pamätá, iné nie. Často krát sa mi tak stáva, že vypnutý blue-tooth a wifi sa mi po plnom nabití záhadne objavia ako aktívne. Je to samozrejme záležitosť firmwaru ale nakoľko obe sieťové rozhrania dosť brutálne "cicajú" batériu, je otravným nutnosť ich v pravidelných intervaloch pracne vypínať - obzvlášť ak ich k hraniu nepotrebujete.

Vo veci nastavení ešte na chvíľku ostanem - v rámci užívateľského rozhrania handheldu nie je možnosť sa priamo pripojiť k svojmu PSN účtu, ale musíte to robiť (NAOZAJ KRKOLOMNE A ZDĹHAVO) cez spomínané options. Taktiež nie je možné úplne vypnúť úsporný režim, čo síce nie je na škodu, ale ja osobne vždy uprednostňujem manuálne "vypínanie" pred automatickým, pretože to automatické mi zvyčajne vypne zariadenie presne v momente, kedy sa k nemu vrátim. Ďalším veľkým mínuskom je dobre známe uzamknutie handheldu len pre jeden PSN účet. Ak nebodaj zadáte ako prvé konto, ktoré nemáte v úmysle plnohodnotne využívať, smola. Môžete si ísť pískať - pri prihlásení sa do iného účtu vám totižto Vita zahlási, že sa máte prihlásiť do toho, ktorý je s ňou spätý. Snažil som sa nájsť nejaké riešenie, ako zmeniť svoj primárny účet, avšak do dnešných dní sa mi to nepodarilo. Ok, vyjdime teraz z options a pozrime sa na užívateľské rozhranie ako celok - a tu sa už páni dizajnéri Sony predsa len viac pochlapili. Interface je svižný, dobre čitateľný, intuitívny a v podstate, preniknete doň behom pár sekúnd s konzolkou. Vo veci pred-inštalovaných aplikácií nečakajte nič prevratné, takže aj keď video či audio-player fungujú, nejaké oslnivé výsledky v kvalite prehrávaného materiálu určite nečakajte. Jo a nutnosť spúšťať kvôli trofejám separátnu appku mi rozhodne nepríde ako riešenie hodné next-gen handheldu.

Prejdime teraz ale k hrám samotným. Nakoľko som osobne zvolil skôr cestu digitálnej distribúcie (nechce sa mi zo sebou ťahať tie drobunké game-karty, ktoré sa dajú ľahko stratiť), väčšinu testovaných hier -až na Uncharted- som stiahol z PS Store. Veľkosťou sa hry pohybujú v rozmedzí 1 GB až 1.5GB (Rayman Origins = 927 MB, Lumines = 741 MB, Reality Fighters = 764 MB, Everybody´s Golf = 1294 MB a pod.), výnimku tvoria veci obsahovo masívnejšie, ako napríklad už spomínaný Uncharted či Ninja Gaiden Sigma Plus (okolo 2 GB). 16 gigová pamäťovka pritom po vrazení do PS Vity ukazuje len 14 giga, takže rátajte s tým, že časť kapacity memory karty si handheld rezervuje pre svoje súbory. Už teraz je však možné očakávať, že tituly budúcnosti zaberú na pamäťovkách nepomerne viac miesta a preto berte tých 16GB len ako dočasné riešenie, ktoré vám vystačí maximálne tak na rok. Inak, vo veci ovládania hier sa do bližších detailov púšťať nebudem (recenzie sú už na ceste), iba poznamenám, že momentálna várka titulov v prevažnej miere využíva hlavne dotykový displej a zadný panel, pričom len v ojedinelých prípadoch sa ku slovu dostane zabudovaný akcelerometer a gyroskop. Nedá mi ale nespomenúť jednu parádnu výnimkou, ktorou sa blysol Uncharted - v jednom okamihu máte na obrazovke akýsi starý papier a vašou úlohou je odhaliť text, ktorý je na ňom načmáraný. Aby ste to teda docielili, musíte namieriť prednú kameru PS Vity smerom k zdroju svetla, čím sa na obrazovke objaví vodotlač. Super nápad, super "augmented reality" feeling a jasný dôkaz toho, že z hľadiska ovládania skrýva PS Vita obrovský potenciál.

Ďalšou dôležitou vlastnosťou nového handheldu z dielne Sony je bezosporu v prvých mesiacoch jeho existencie nadmieru dôležitá spätná kompatibilita. Aby som ju teda mohol vyhodnotiť, k tomuto účelu som sa rozhodol otestovať trio PSPčkových hitov - Patapon 3, Little Big Planet a samozrejme, God of War. Prvé, čo silne odporúčam si pri spustení PSP titulov nastaviť, je bilineárne filtrovanie (menu sa vám otvorí po dlhšom "sltačení" obrazovky) - nakoľko boli hry pre PSP robene v SD rozlíšení, sú na HD displeji PS Vity dosť zubatými. Spomínané filtrovanie vám tú kockatosť vcelku elegantne minimalizuje a aj keď sa jej nezbavíte úplne, obraz je po zaškrtnutí tejto položky predsa len "hladší". Ďalšou dôležitou fičúrou je možnosť pre hranie použiť druhý analóg - nakoľko ho ale ani jedna z mnou skúšaných hier nevyužívala, nemal som možnosť túto funkciu otestovať. Ak ale niekto z vás skúšal GTA: Liberty City, resp. Vice City Stories, budem rád, ak sa tu s nami podelí o skúsenosti. Inak samozrejme, hry bežia svižne a aj napriek slabšiemu rozlíšeniu stále vyzerajú k svetu. Spätná kompatibilita je teda plne funkčná a najmä teraz, kedy portfólio PS Vita hier nie je bohvie ako bohaté, istotne poteší.

No a moje ďalšie postrehy? Kvalita obrazu aj zvuku je o všetkých mnou zakúpených hier špičková, akurát by som možno uvítal ešte o čosi vyššiu hlasitosť audia. Loadingy sú relatívne stráviteľné a rovnako pozitívne môžem zhodnotiť aj výdrž batérie - 5 hodín sústavného hrania zabudovanej baterke nerobí problém, samozrejme ale za predpokladu, že si pred tým povypínate ako modrý zub, tak aj wi-fi. Z hľadiska ergonómie je handheld navrhnutý naozaj výborne a aj keď si budete na maličké analógy chvíľku zvykať, veľmi rýchlo vám prejde ovládanie hier do krvi. Suma sumárum, až na pár drobností nemám tejto sexi mašinke čo vytknúť a vďaka kvalitným launch titulom či skvelo fungujúcej spätnej kompatibilite ponúka tak široké portfólio hier, že nudiť sa v jej spoločnosti naozaj nebudete. PS Vita teda z môjho pohľadu vykročila do sveta tou správnou nohou a pokiaľ sa Sony postará o stabilný prísun herných peciek, jej budúcnosť inak ako ružovú naozaj nevidím. Ak ste teda doteraz boli na vážkach, či do Vity ísť alebo nie, za seba vám môžem s radosťou povedať, že vaše kladné rozhodnutie určite neoľutujete.