Kingdoms of Amalur: Reckoning - prvé dojmy z hrania

Prečo? Tak predovšetkým preto, lebo čo do objemu vám dokončenie tejto hrateľnej ukážky zaberie minimálne dve hodiny, pričom druhú polovicu demo-verzie si môžete vďaka otvorenému svetu a štedrému časovému limitu (40-minút) hrať doslova ako sa vám zachce. Tzn. môžete sa vydať plniť vedľajšie questy, môžete navštíviť niektorý z okolitých dungeonov, môžete sa venovať prieskumu rozsiahleho herného sveta.. skrátka, užívať si demo tak, ako keby bolo full-verziou. Práve takáto veľkorysosť zo strany vývojárov býva neraz dvojsečnou zbraňou, keďže ponúknutie nesprávneho contentu môže zákazníka skôr odradiť, než navnadiť. Našťastie, to nie je prípad Kráľovstiev Amalúru, keďže ich demo je zrejme tým najlepším, čo sa v oblasti "krátko-metrážnych" ochutnávok vôbec kedy urodilo.

Samotná úroveň prezentácie hry pritom nemusí ihneď vyraziť dych - pestrofarebný svet svojim vizuálom totižto evokuje spomienky na hry ako Fable či Torchlight, takže pokiaľ čakáte od titulu grafické orgie, rozhodne ich musíte hľadať niekde inde. Široká paleta farieb, použitá v rámci dizajnu lokácií, má ale svoje jednoznačne pozitívum - každý dungeon, každý lesík či každá jaskyňa má svoju vlastnú identitu, vďaka čomu sa vám nestane, žeby ste v hre nejakým spôsobom blúdili či sústavne narážali na to isté, len pod iným uhlom (touto cestou pozdravujem Bethesdu). Orientácia je pritom aj prostredníctvom prehľadnej mapy absolútne bezproblémovou, takže nemáte problém rýchlo identifikovať presne to, čo práve hľadáte. Z hľadiska užívateľského rozhrania a jednotlivých menu položiek je hra vo veľkej miere inšpirovaná ako Skyrimom, tak aj neslávne priemerným LOTR: War in the North, čo v praxi znamená, že ako questy, tak aj inventár sú zoradené textovo (čiže žiadne "okienka", ako ich poznáte z takého Diabla). Verná tradíciám žánra akčných RPG ostala aj spodná lišta so špeciálnymi schopnosťami (dopĺňa ju iba kruhové quick-item menu), takže z hľadiska interfacu nečakajte žiadne zásadné novinky či zmeny. Má to ale jedno obzvlášť dôležité pozitívum - do hry preniknete bez toho, aby ste sa museli učiť novým pravidlám či mechanizmom.

Koncepčne je Kingdoms of Amalur tradičnou RPG sekačkou typu Fable či LOTR, akurát že zasadenou do nepomerne otvorenejšieho prostredia. Z toho dôvodu vás preto istotne neprekvapí, že gro hrateľnosti tvorí dobrodružný prieskum rozsiahlych lokácií, tu a tam ale prerušovaný i keď jednoduchými, ale fantasticky zábavnými súbojmi, u ktorých naplno vynikne variabilita jednotlivých povolaní. Hra už klasicky ponúka na výber z troch odlišných zameraní (bojovník, mág, rogue), pričom ale vďaka možnosti sa behom sekundy "prepnúť" z obojručáku na dual-wield dýky, vytvára až prekvapivo variabilný a nápaditý bojový systém.  Navyše, ak si do toho pridáte mágiu, vznikne vám síce guláš, ale tak výborne namiešaný, že kombinovanie jednotlivých typov útokov vám rázom prejde do krvi. Svoje pritom zohráva aj bohatá nádielka lootu, ktorý vás sústavne ženie dopredu, keďže vidina lepšieho a krajšieho meča neraz prekoná aj strach z neznáma. Motivácia vydávať sa na nebezpečné výpravy je preto zásadným hnacím motorom celkovej hrateľnosti a možno aj práve vďaka tomu som demu odpustil občasné problémy s doskakovaním textúr a objektov, objavujúce sa najmä v husto obývaných či frekventovaných zónach.

Inak, čo sa týka systému levelovania, je Kingdoms of Amalur v tejto oblasti nadmieru konzervatívnym - spomínaná trojica smerov je hráčovi prístupná bez akejkoľvek nutnosti sa jednému z nich monogamne zaviazať, takže kľudne si môžete vytvoriť hybridný charakter, schopný ako po stránke boja, tak aj po stránke mágie. Hrateľná ukážka z toho pohľadu ponúkla prakticky neobmedzenú (teda, obmedzenú len časomierou) možnosť vývoja postavy, takže pokiaľ ste ostali verní dajme tomu mágii, mohli ste si časom otestovať aj niektoré z pokročilejších talentov a skillov. Azda jedinou významnejšou novinkou v oblasti levelingu sú tzv. destiny karty, ktoré vám po ich aktivovaní zvýšia určité atribúty - sluší sa dodať, že odomknutie týchto kariet je dané počtom bodov v určitých talentových stromoch, takže akonáhle sa rozhodnete ísť striktne cestou bojovníka, destiny karty určené pre mága čí rogue hráča vám ostanú neprístupné. No a ešte aby som nezabudol - dosiahnutím nového levelu dostávate možnosť si zvýšiť aj niektorú z craftingových či social abilít (blacksmithing, alchemy a pod.), ktoré vám v neskorších fázach hry umožnia vyrábať nie len mocné predmety a artefakty, ale aj objavovať tajné miestnosti a poklady, pre bežné oko normálne neviditeľné.

Čo som ešte nespomenul a istotne stojí za zmienku, sú questy a ich variabilita - už len prvá dedina ktorú v deme navštívite, vám ponúka toľko rozmanitých a krajne zábavných úloh, že jej 100 percentné "splnenie" vám vo full verzii istotne zaberie aspoň 2 hodinky čistého hrania. A to je pritom len jedna malá dedina hneď v úvode hry! Keď si pozorne pozriete mapu celého sveta Amalur, istotne sa neubránite miernemu úžasu  - úžasu nad tým, že autori o masívnom open-worlde naozaj nekecali a v deň vydania titulu nám skutočne predostrú fantasy svet, ktorý len tak skoro neprešmejdíme. Otázne samozrejme ostáva, či bude hra rovnako zábavná aj po celú dĺžku hernej doby, keďže jednoduchý súbojový systém a tradičná formulka questovania nemusia baviť nekonečne. Osobne sa ale stereotypu príliš neobávam - súdiac podľa skvelej náplne zverejnenej hrateľnej ukážky sa totižto môžeme tešiť nie len na vynikajúci "treasure hunting" či desiatky rozmanitých dungeonov, ale aj na zaujímavú a netradičnú fantasy story, vďaka ktorej dostane všetko to questenie hneď o čosi atraktívnejší podtón. Ak sa teda autorom podarí udržať kvalitatívnu laťku hry na rovnakej úrovni, na akej sa nám predviedlo demo, čaká nás bez diskusií jedno z najlepších akčných RPG, aké sa tento rok urodia!