Statické vody online svetov bijú na poplach!

Istotne to mnohí z vás veľmi dobre poznajú - je sedem hodín večerných a spolu s deviatkou ďalších vyvolených sa vydávate po -xtý raz do Naxxramasu, aby ste si opäť trošku obrúsili vaše mocné meče a prípadne si prišli aj na pár kvalitných itemov, opäť vás o čosi viac približujúcich k ďalším, nepomerne ťažším dungeonom. Rutina, ktorá dominuje end-game obsahu onlinovky World of Warcraft, má pre milióny hráčov naozaj neopakovateľné kúzlo. Desiatky anonymných ľudských bytostí, bojujúcich za dobro len niekoľkých jednotlivcov, to sa skrátka len tak v hocijakom žánri nevidí a možno aj práve preto, že v spoločnosti ostatných raidujúcich hráčov sa človek cíti ako súčasť niečoho naozaj väčšieho, mu ani tak nevadí, keď po zdolaní finálneho bossa odíde tak povediac na prázdno. Tento funkčný koncept, postavený na progresívnom zdolávaní čoraz obtiažnejších raidov, je pre hry zo škatuľky "MMORPG" rovnako typickým, ako platenie istej formy poplatkov a preto by sa mohlo zdať, že vážnejších zmien sa v dohľadnej dobe len tak skoro nedočká. Rozhodne by ale mal!

Sám som hráčom WoWka prakticky od prvého dňa jeho oficiálneho spustenia a za ten čas som si stihol počas vývoja tejto svetovo najrožírenejšej MMORPG prejsť hneď niekoľkými štádiami nadšenia či protichodných rozpakov. V jednej veci som si ale istý už od okamihu, kedy som s mojim verným priestom Otcom po prvý kráť dosiahol maximálny level - repetitívne raidovanie ma nebaví. Možno si teraz hovoríte, že zrejme nepatrím do cieleného publika, avšak musím vám ihneď oponovať. Pokiaľ som totižto mal motiváciu v podobe postupne sprístupňovaných levelov, schopností, talentov, zón či dungeonov, relatívne stereotypná podstata hernej náplne (či už questov alebo dungeonov) mi nevadila. Nevadila, lebo som mal vždy vytýčený nejaký cieľ, ktorý ma skrátka popoháňal sústavne v pred. V okamihu dosiahnutia "maximálky" sa mi ale náhle zrútil celý svet - návštevy raidov len kvôli pár predmetom (14+ healing k tomu dosavadnému? Kvôli tomu som mal zabiť v dungeone dobre že nie pol dňa??), ktoré som aj tak nemusel v rollovaní vyhrať, ma veľmi rýchlo prestali baviť a tak som po "obehaní" všetkého dôležitého uložil svoje konto do zimného spánku a prebral ho k životu naozaj len na krátko, a to v dobách, kedy svet Warcraftu opäť vďaka novým prídavkom na krátko ožil.

Z toho dôvodu sa mi preto nemôžete čudovať, že práve end-game content je to, čo ma v prípade blížiaceho sa Star Wars: The Old Republic desí zďaleka najviac. Ja jednoducho nevidím hlbší význam v tom, že dvadsať ľudí ide zabiť nejakých bossov len preto, aby mali "niečo nové na seba". Sľubované materské vesmírne plavidlá, ktoré si bude môcť do budúcnosti každá gilda tejto onlinovky zakúpiť, síce na papieri pôsobia ako nadmieru motivujúci prvok k tomu, aby gilda pracovala užšie spolu, avšak čo potom? Vzájomné vesmírne bitky medzi gildami môžu byť eventuálne epickými, ale čo ďalej? Opäť len repetitívna grindovačka bez akéhokoľvek dôležitejšieho kolektívneho významu. Apropo, azda jediným naozaj progresívnym online svetom, ktorý kašle na tradičné dungeony a podobné prvky a donedávna sa mu to naozaj vyplatilo, je vesmírna hard-core vec zvaná Eve Online. Korporácie zoskupujúce ľudí do veľkých obchodných subjektov, biznis s množstvom vzácnych materiálov, sústavné učenie sa novým schopnostiam, vlastné vesmírne stanice, stovky a stovky odlišných planetárnych sústav  - ta hra je doslova OZRUTNÁ a pokiaľ máte naozaj DOSTATOK času, kľudne sa časom vypracujete na skúseného obchodníka, ktorý nákupom komodít v jednom systéme a ich predajom v druhom zarobí toľko, že nebude musieť ani cvakať za pobyt v hre. Treba si ale uvedomiť jednu  vec - Eve Online nie je pre casual hráčov. Tí sú aj naďalej odkázaní na hry typu WoW a práve preto je naozaj potrebné, aby si ich vedeli naplno užívať aj potom, ako sa dostanú na ich "koniec".

Aby som teda dlho nechodil okolo horúcej kaše,  dám vám teraz príklad, ako by sa také WoWko v rámci svojho end-game obsahu mohlo stať atraktívnym aj pre mňa - integráciou niektorých prvkov žánra RTS, najmä teda aspektu výstavby "základne". Inými slovami, každá gilda, ktorá by dosiahla určitý počet členov, by si mohla v určitých zónach založiť usadlosť (výstavba čohokoľvek by si vyžiadala určité množstvo konkrétnych materiálov). Tá by sa rozrastala a zlepšovala podľa viacerých faktorov - napr. podľa spomínaného počtu ľudí v gilde, podľa splnených úloh zadaných kráľovským dvorom (dajme tomu), podľa bohatstva gildy, podľa počtu víťazstiev v kráľovských PVP hrách a pod. Aby teda hráči mohli zväčšovať a zlepšovať svoje mesto, museli by plniť nie len úlohy a questy vypísané kráľovstvom (napr. v zóne xy sa objavil nejaký boss, treba ho zabiť; z raidu xy mi dones ten a ten predmet; z bane xy mi vyťaž toľko a toľko rudy; vyrob toľko a toľko zbroje a pod.), ale taktiež by si museli dávať pozor aj na ostatné gildy, ktoré sa rovnako ako oni, uchádzajú o kráľovu priazeň. Tzn. že vzájomné súťaženie by nútilo jednotlivé gildy pracovať tímovo tak, aby splnili zadané požiadavky čo možno najskôr. Samozrejme, tento kompetitívny aspekt by skôr či neskôr viedol aj k obliehaniu miest, pričom ale tie slabšie by mohli uzavretím dohody alebo aliancie požiadať o pomoc tie silnejšie. Tie silnejšie by potom na oplátku mohli žiadať od svojich "dlžníkov" rozličné protislužby ako zabezpečenie ochrany nejakej "farmárskej" zóny, podporu v raidoch a pod.

Plnenie úloh pre kráľovský dvor by malo pre tú ktorú gildu (a teda aj jej sídlo) mnoho výhod - možnosť "objednať" si kráľovskú gardu na obranu sídla, možnosť budovať pokročilejšie stavby (umožňujúce prístup k novým vzácnym predmetom a mountom), pravidelný týždenný príjem do mestskej kasy či dokonca výsadu hostiť po určitú dobu samotného kráľa a prísť si tak k "prestige" bodom, pridávajúcim gilde atraktívne pasívne skilly. Teda v kocke, každá gilda by bojovala s tými ostatnými o priazeň ich kinga, pričom k dosiahnutiu svojho cieľa by kľudne mohla využívať rozličné diplomatické i ne-diplomatické praktiky. Tento model by -už tradične- nepodporoval podlý ganking a teda navzájom bojovať medzi sebou by mohli len mestá adekvátneho postavenia - ak by nejaké silné zaútočilo na nejaké slabé, kráľ by tomu slabému poslal na pomoc svoju armádu. V kocke mi preto pre lepšie predstavenie si tohto end-game modelu stačí uviesť len jedno - Game of Thrones mixnutý Settlersami, avšak stále si zachovávajúci tradičné prvky žánra MMORPG.

Asi tak nejak by som si vedel predstaviť end-game náplň, v rámci ktorej by som naozaj cítil motiváciu a potrebu zapájať sa do kolektívnych výprav, keďže tým by neprosperovalo len niekoľko jedincov, ale rovno celá gilda. A nie len nejakou textovou formou ale pekne viditeľne - novými stavbami, pozornosťou zo strany kráľa, prestížnymi bonusmi a pod. Je jasné, že táto mnou načrtnutá vízia má mnoho problematických bodov a zádrhelov, takže je naozaj nepravdepodobné, žeby sme sa s niečim podobným vôbec vo svete Warcraftu stretli. Každopádne ale, práve v orientácii na užšiu vzájomnú interakciu medzi hráčmi, resp. skupinami hráčov, vidím budúcnosť tohto žánra a preto -aj keď s obavami- ale predsa s veľkou nádejou očakávam príchod onlinovky Star Wars: The Old Republic, ktorá by mohla žánru MMORG vdýchnuť naozaj nový život. A ak nebodaj nie, tak stále je tu osvedčený Blizzard, ktorého novinka s krycím názvom Titan bude istotne rovnako revolučnou, ako svojho času WoWko. Na to stavím naozaj nemalú sumičku... ehm, 2 Evri :).