Nie je všetko zlato, čo je HD

Svet si žiada ostré textúry a vysoké rozlíšenie a ja sa občas pýtam, na čo je to dobré. Možno to súvisí i s mojim postojom ku grafickému spracovaniu ako takému. Dobrá hra sa zaobíde aj bez špičkovej grafiky, ostrých textúr, vyhladzovania hrán a čo ja viem akých super-extra-grafických srandičiek. Pokojne by som mohol začať menovať rad hier, ktoré nevynikajú špičkovou grafikou, ale svojou hrateľnosťou, esenciou toho čím hra je, strčia do vrecka všetky tie nablýskané AAA tituly.

Odhliadnuc od toho, je tu potom ešte segment remakov. Návratov do minulosti, pretvorenie starých hier do moderného kabáta, tak aby vyhovovali dnešným požiadavkám. Aspoň sa tak z nich väčšina tvári. Jedna strana veci je upravenie herného systému (resp. ovládania) tak aby vyhovoval dnešným užívateľským štandardom. Čo je v poriadku, pretože niektoré staré hry skutočne neboli (z dnešného pohľadu) práve najkamarátskejšie pokiaľ príde na užívateľské rozhranie. Druhá strana sa týka grafického zlepšenia, vyhladenia, skrátka upravenia do vyššieho rozlíšenia a tu už môžeme občas naraziť na problémy. Nieže by bolo niečo zlé na vysokom rozlíšení a krásne vyhladenej 2D grafike. Len niekedy mám pocit, že originálny, starý pixel-art je niekedy oveľa zaujímavejší a k hre sa hodiaci viac ako jeho nový kabát. Iste, poviete si, autori mali v minulosti obmedzené možnosti vtedajších strojov – menej pamäti, menej farieb, ale v tom je možno práve zakopaný ten pes. Obmedzené možnosti nútia improvizovať, nútia hľadať kreatívne riešenia vecí, ktoré potom môžu byť ku prospechu celého diela.

Jeden konkrétny príklad za všetky. Nedávno odhalený remake Dizzyho pre prenosné zariadenia. Pozrite sa na tie porovnávajúce obrázky. Uvidíte pôvodnú hru a hneď vedľa nový, prepracovaný grafický dizajn. V základoch sa síce drží svojej predlohy, avšak vyzerá ako podivná, gýčovitá omalovánka. Zatiaľ čo pôvodná hra je v tomto ohľade akási prirodzenejšia a napriek svojim obmedzeniam, dovolím si povedať, že i krajšia. Menej farieb, nižšie rozlíšenie, jeden by povedal, že je trochu zubatejšia, avšak má svoju videohernú prirodzenosť, ktorú prekreslený remake stráca. Ostatne, že i pixel v nižšom rozlíšení môže mať svoje nezabudnuteľné kúzle – a to i v dnešnej dobe – nás do dnes neustále presviedča celý rád nezávislých titulov. Len tak z brucha mi teraz napadajú vynikajúca plošinovka VVVVVV, či krásna freewarovka Tiny Barbarian. Druhá spomínaná hra je svojim spôsobom jednoduchá a pripomína staré 8bitové časy. A v tomto prípade to nie je len hrateľnosť, ale i oná (z dnešného pohľadu) jednoduchá pixelartová grafika, ktorá dotvára jej celkovú atmosféru.

Netvrdím, že nové super rozlíšenia sú zlé. Technológia napreduje a s ňou samozrejme i grafické stvárnenie hier. Lenže občas je potrebné si vybrať. Vybrať, kedy hra nutne potrebuje omalovánky, ktoré potláčajú ducha hier. Môže to znieť trochu spiatočnícky, ale – podľa mňa – je pixelart jedným z kľúčových a špecifických prvkov herného média. Technologicky už je samozrejme dávno prekonaný, ale vďaka svojim začiatkom, vďaka tomu, čo formovalo hry v minulosti, tvorí jeho súčasť a rámcuje tak špecifickú poetiku hier. Niekedy je vysoké rozlíšenie fajn. Niekedy nie. Pri pretváraní hier do nového kabáta by sa na to malo myslieť. Čo je potrebné zmeniť a čo nie. Vylepšoval by dnes niekto Monu Lízu novými maliarskymi technikami? Viem, nie je to najlepší príklad, ale dostatočne ilustruje moje vnímanie pôvodného grafického stvárnenia hry. Nemusíme ani ostávať pri vajíčku maľovanom, stačí sa pozrieť do nedávnej minulosti, kedy Ubisoft pretvoril klasického Princa z Perzie. Principiálne to už bola úplne iná hra aj keď sa Ubisoft snažil názvom naznačiť, že sa jedná o klasiku.

Grafická strohosť starých hier bola síce z núdze cnosť, avšak dodávala im čosi špecifického, čo ich robilo (a robí) zvláštnym. Iste, možno keby rovnaký autori pracovali dnes na rovnakých hrách, tak by celé vyzerali inak. Lenže to je len možno, čo keby a to sa dnes nepočíta. Fakt je ten, že vysoké rozlíšenie môže pri mnohých remakoch narobiť viac škody ako dobrého. A úprimne, nenapadá mi jediný príklad, kedy sa remake starej hry naozaj podaril po grafickej stránke. Bez výhrad. I v tých lepších prípadoch sa vždy dalo niečo vytýkať grafickej stránke (či zvolenému prístupu k prepracovaniu grafiky).