Ale ono to nie je realistické!

Sú to najmä, také tie malé veci, nad ktorými sa chvíľu zamyslíte, pousmejete a idete ďalej. V reálnom svete by nedávali veľmi zmysel, ale keďže je to v hre, mávnete rukou a pokračujete v hraní. A nie, nemyslím práve drobnosti ako sú nereálne súboje, tie nie sú totiž reálne ani vo filmoch. Skôr zapálené svetlá v sto rokov opustených kryptách. Čerstvá zelenina všade na stoloch – v rovnako dlho opustených miestach. Či peniaze, ktoré sa tam nemali ako dostať, pretože sú príliš nové, aby boli v nejakej zabudnutej hrobke.

Logicky je to všetko blbosť, ktorá by tam nemala byť. Hrobky a zabudnuté kobky by mali byť temné, bez jediného svetla, lenže v hrách to tak nie je. Ale čo napríklad logika miesta? Existuje množstvo ľudí, ktorí si dobrú hru nedokážu užiť, pretože na každom kroku vidia čosi, čo ide proti realite skutočného sveta. Prečo sú v tomto meste postavené hradby tak zle? Ako by chceli toto miesto obraňovať, veď keby to bolo reálne miesto, nedokázalo by odolávať ani deň! Hlúposti, hovorím. Hry majú svoju vlastnú realitu, svoje vlastné pravidlá, ktoré nemusia odrážať logiku našeho sveta. Iste, niekomu to môže prekážať, avšak pokiaľ hra funguje ako celok, nie je prečo sa sťažovať. Obzvlášť keď nie je založená na historických udalostiach tejto planéty, vtedy sú už podobné postrehy absolútne irelevantné.

Pokiaľ, samozrejme, autori nerobia simuláciu alebo nechcú zachytiť vernú atmosféru nejakej doby, či časti sveta. Vtedy by podobné prehrešky voči logike reality boli skutočne na zamyslenie. Avšak v hrách, ktorých fantázia je absolútne odtrhnutá od reality je niečo podobné len smiešne nadávanie a nútené hľadanie chýb, tam kde nie sú. I ja si z času na čas všimnem podobné „nereálne veci“, na ktoré počas hrania narazím. Skyrim – napríklad - by tiež vedel rozprávať, ale myslím si, že to nejde proti logike žánru, ani proti celkovej atmosfére, ktorú táto hra má. Mávnem nad tým rukou, občas sa trochu pousmejem. Priznám sa, niekedy mozog hľadá aj nejaké to zdôvodnenie, že prečo sa tam nachádzajú veci, ktoré by tam inak neboli. Ale vo všeobecnosti tieto veci neriešim. Je zbytočné si kaziť hru podobnými maličkosťami. Ak je atmosféra dobrá, ak všetko sedí ako má... netreba hľadať čerta tam kde nie je.

Ostatne, kto povedal, že sú hry dokumentárnymi popismi reality. Sú to hry, na ktoré nie je kladené, aby boli spriatelené s realitou. A vôbec, nejakou reálnou logikou. Pravda, už počujem, že ak sa autori snažia tváriť reálne, možno až fotorealisticky, tak by s tým vždy mali hry aspoň čo najviac korešpondovať. Nemali, nemusia. Tvorcovia formujú svoje hry tak, aby ich bola zábava hrať. Nemusia sa podriaďovať konvenciám toho, ako to na podobných miestach vyzerá v skutočnosti. Nemusia brať do úvahy reálnu architektúru, a pokojne sa môžu vykašlať i na zákony fyziky, či taktické poučky. Dôležité je ako všetko funguje v hre a aký dojem za sebou hra zanecháva.

Množstvo ľudí si podobné chybičky – možno lepšie označenie by bolo, výkyvy z reality – uvedomuje, ale sú pre ne nezmyselné a nepozastavujú sa nad nimi. Medzi nich patrím aj ja. Možno, teraz, po prečítaní tohto príspevku, si ich začnete uvedomovať trochu viac. Možno i v tom Skyrime, ale určite pochopíte, že to nič nemení na kvalitách hry ako takej. Je to skrátka hra. Nuž, a ten zvyšok, ktorému podobné veci vadia a strašne ich v hrách iritujú. Tak ten zvyšok si môže... Nie, je mi ich len veľmi ľúto, ak im podobné malichernosti bránia v užívaní si perfektne navrhnutých herných svetov a hier samotných.