Čo je to objektívna recenzia?

Istotne sa vám to už neraz stalo - s radosťou sa pustíte do čítania recenzie na nejaký vami dlho očakávaný titul, len aby ste v jej závere v ústach pocítili nepríjemne trpkú pachuť akéhosi bližšie nešpecifikovaného podrazu. "To snáď nemyslí vážne!" napadne mnohých z vás potom ako zistíte, že recenzent danú hru vonkoncom nešetril a udelil jej potupné skóre, neraz vyjadrujúce úplný protipól toho, čo si o nej myslíte vy. Nasledujúca vlna vašich myšlienok potom jednoznačne zacieli do oblastí urážok, osočovania a nadávok, keďže brániť si svojho "millášeka" predsa nejako musíte. A práve diskusie k článkom, ktoré nekorešpondujú s vašim názorom, najčastejšie vedú k otázke, či je daná recenzia objektívnym zhodnotením skutočných kvalít hry, alebo či sa recenzent nenechal uniesť len svojimi čiste subjektívnymi dojmami, nechávajúc tak spomínanú objektivitu kdesi v zabudnutí. Keďže problematika koncepčného vymedzenia formátu recenzie ako žánra kritiky digitálneho diela (teda ľudovo povedané, hry) je dnes rovnako diskutovanou témou, ako dajme tomu budúcnosť hernej scény v oblasti osobných počítačov, nebude od veci, ak si ju priblížime aj my v rámci dnešného zamyslenia sa.

Najprv teda niekoľko oficiálnych faktov. Recenzia podľa vševediacej Wikipédie je kritickým rozborom umeleckého diela, odborného diela alebo vedeckého diela, ktorý obsahuje jeho odôvodnené hodnotenie. Samozrejme, mnohí môžu namietať, že spomínaný portál je nadmieru pofidérnym zdrojom informácií a preto uvediem aj offiko definíciu recenzie tak, ako ju možno nájsť v Slovníku slovenského jazyka: recenzia je písomným posudkom vedeckého alebo umeleckého diela. Čiže, v podstate to isté, len ovenčené väčšou mierou dôveryhodnosti. Obe výklady onoho výrazu však v sebe nezahŕňajú dvojicu kľúčových charakteristík recenzie, a síce objektivitu a subjektivitu. Dokonca ani tie najobšírnejšie popisy tohto publicistického žánra (kľudne si ich vygooglite, je ich na nete mnoho) nespomínajú nič o tom, do akej miery má byť recenzia objektívnou, resp. subjektívnou. Čo z toho vyplýva, je snáď nad slnko jasné  - tento formát je vo svojich základoch maximálne flexibilným na to, aby umožnil autorom publikovať zhodnotenia toho ktorého diela bez zbytočných obmedzení na formu či obsah. Jasne, nejaké základné mantinely, definované predovšetkým špecifikami recenzie tam sú, avšak po stránke náplne textu má pisateľ prakticky neobmedzené možnosti v tom, ako s týmto formátom naložiť. A práve tá sloboda vo formulovaní obsahu recenzie je dôvodom, prečo niektorí ľudia nevedia pochopiť skutočnosť, že recenzia nikdy nemôže byť čiste objektívnou, alebo len čiste subjektívnou.

Aby sme si teda ozrejmili uvedenú dvojicu pojmov, nebude od veci ak si každý z nich osobitne priblížime. Subjektívny pohľad JE základným stavebným kameňom kvalitne napísanej recenzie. O tom skrátka niet pochýb. Ak má totižto niekto zhodnotiť určité dielo, musí predsa vychádzať zo svojich subjektívnych pocitov a dojmov, ktoré v ňom dané dielo zanechalo. Pri analýze kvalitatívnych parametrov predmetnej hry je preto nevyhnuté, aby mal recenzent danú hru prejdenú čo možno najpodrobnejšie. Ak je recenzent hráčom povrchným, rovnako povrchné sú aj jeho články. Z toho dôvodu je aj celková kvalita recenzií vo veľkej miere závislá od toho, koľko času recenzent titulu venoval a ako do hĺbky obsah hry študoval. Je preto logickým, že mnoho exkluzívnych recenzií zahraničných portálov, ktoré sa objavia v éteri s niekoľko dňovým či až týždňovým predstihom, je po stránke obsahu tak chudobnými, že nejaké konkrétnejšie detaily o hernej náplni a mechanizmoch sa z nich čitateľ naozaj nedozvie. Vrátim sa ešte na moment ale k subjektívnej časti recenzií - ak je tento publicistický formát definovaný ako kritický rozbor, táto kritika musí vychádzať z argumentov, ktoré recenzent nadobudne počas hrania hry. Tzn. žiadna inšpirácia z iných článkov, v iných dojmov, v iných promo materiálov - ak má recenzia spĺňať svoju úlohu a napĺňať svoj význam, musí JEDNOZNAČNE vychádzať zo subjektívnych dojmov recenzujúcej osoby.

Mnoho z hráčov si však spomínanú subjektivitu neprávom zamieňa so zaujatosťou. No a to je priestor, kedy na scénu prichádza faktor objektívnosti. Nie takej, ktorá by ovplyvnila subjektívny úsudok recenzenta, ale takej, ktorá zhodnotí hru z hľadiska toho-ktorého žánra, teda z hľadiska konkurencie. Inými slovami, objektivita má za úlohu dokázať aj tým najväčším pochybovačom, že dotyčný titul je po porovnaní s ostatnými žánrovými kolegami skutočne tak dobrý / zlý, že všetky tie subjektívne argumenty majú naozaj logické opodstatnenie. Objektívnosť teda nemá zasahovať do konkrétneho hodnotenia kvality hry - má iba poukázať na fakt, že recenzent je znalý problematiky a v danom obore vie recenzovaný titul ako celok na základe jeho kvalít zaradiť tam, kam patrí. Veď predsa, recenzia je (ako tu už po x-tý krát budem opakovať) kritickým zhodnotením diela a pokiaľ objektivita ovplyvní subjektívny úsudok recenzenta (a s tým aj jeho vlastný pohľad na hru samotnú), je výsledná recenzia zavádzajúcou a koncepčne zlou.

Aby sme si to teda nejako v kocke zhrnuli - recenzent v žiadnom prípade nesmie brať ohľad na to, ako sa o danej hre vyjadrujú kolegovia či iné portály. Nesmie brať do úvahy ani žiadne poľahčujúce okolnosti (typu je to od známeho štúdia takže to má plusové body, je to podobné ako CoD a preto je to dobré atď.), nakoľko sa daný titul predáva za plnú cenu a ako taký by mal byť suverénnym kusom softvéru. Recenzent však môže objektívne zhodnotiť, či sa titul ako celok bude určitej skupine hráčov páčiť viac, ako inej, resp. kde sa svojimi kvalitami v rebríčku podobných hier nachádza. Samozrejme, nakoľko sú pravidlá tohto publicistického formátu vo veľkej miere vecou subjektívnych preferencií, bol by som naozaj rád, keby ste sa k tejto problematike vyjadrili aj vy, čitatelia. Môj názor už viete - aký je ten váš?