From Dust

Hra From Dust je uvádzaná ako originálny koncept hry na boha. Podobne ako bol uvádzaný Black & White. Faktom však je, že táto hra neobsahuje príliš veľa nových nápadov, prinajmenšom vo svojom základnom koncepte. Ono to totižto je v skutočnosti trochu inak prerobený Populous. Ale s dôrazom na detaily. Aj zabudnutá relatívna maličkosť dokáže spôsobiť kataklyzmu biblických rozmerov.

Dostávame sa do role boha. Nie, nemáme žiadneho avatara, nemáme ľudskú podobu, sme jednoducho mocná bytosť, ktorú tie maličké humanoidné veci na zemi nazývajú Dych. Máme možnosť nabrať vodu, piesok alebo lávu a umiestniť ju niekam inam ako pôvodne bola. Okrem toho, ak bytostiam pomôžeme založiť dediny pri totemoch, dostaneme k dispozícii ich silu (tých totemov). Napríklad vyparovanie vody, zahasenie ohňa, zmeniť všetku vodu na želatínu a podobne. Jednoduchý koncept, jednoduché ovládanie, a dajú sa s ním robiť veľké veci.

Úžasným prvkom v tejto hre je totižto fyzika. Všetko reaguje so všetkým. Keď niekde vylejeme veľa vody, tá sa postupne preženie krajinou až kým nestečie do mora. Ak cestou narazí na oheň, zahasí ho. Ak na lávu, tak sa začne odparovať, ale súčasne začne láva tuhnúť na kameň. Voda spôsobuje aj eróziu a vniká prach, ktorým pre zmenu môžeme pokryť  holú skalu, aby na nej mohli vyrásť stromy a tráva. Tieto sa pre zmenu môžu chytiť horieť od okolo tečúcej lávy. Pokiaľ nezastavíme požiar vodou, alebo vykopaním nejakého jarku, zhorí nám postupne všetko. Jednoducho tento svet je spracovaný naozaj detailne a jednotlivé elementy sa navzájom ovplyvňujú.

Na to, aby sme nemuseli naozaj stále striehnuť na celú mapku nám tvorcovia dali k dispozícii rastliny. Máme rastlinku, ktorá v sebe kumuluje vodu a pri náznaku ohňa ju zo seba vypustí. Máme stromy, ktoré po narastení horia a ak k nim dotečie voda (a nie je jej príliš veľa), tak sa vyparí. No a máme malé guľaté rastlinky, ktoré pri styku s ohňom, alebo lávou vybuchujú. Tieto sú nenahraditeľné, pokiaľ chceme vytvoriť koryto pre vodu alebo lávu v tvrdej skale. Okrem samotných levelov, ktorých prejdenie nám zaberie asi tak 12 – 18 hodín čistého času si autori pripravili „challenges“, kde sme postavení pred nejakú úlohu a máme ju splniť za čo najkraší čas.

Ovládanie je veľmi jednoduché. Vystačíme si s myškou, tlačítkami 1 – 4 a medzerníkom. Ľavým myšítkom elementy naberáme (vytvára sa obrovská guľa, či už prachu, vody alebo lávy), pravým zase púšťame na zem. 1 – 4 slúžia na aktivovanie sily totemov a medzerníkom dávame povel humanoidom, aby šli obsadiť iný totem, zabrať nejaké ochranné kúzlo, či obsadiť prechod do ďalšieho levelu.

Vizuálne prostredie hry je nádherné. Celý čas máme akýsi čiastočne snový pocit. U mňa to posilnilo vžitie sa do bytosti, ktorá je natoľko iná ako ľudkovia na zemi a tak nekonečne mocná, že pre ňu to je jednoducho iba akési formovanie predstavy, alebo budovanie sna. Hudbu v hre prezentujú sami humanoidi a pripomína najviac hudbu austrálskych Aborigénov, alebo domorodcov v pralesoch, ktorí ešte neboli poškvrnení civilizáciou. Pasuje do prostredia, ale vzhľadom na nízky počet motívov sa pomerne rýchlo opočúva. Ešte že domorodci hudbu používajú ako ochranný prostriedok proti vode alebo ohňu, takže ju nie je počuť stále.

Fyzikálny engine je ako som už písal skvelý. Čo mi na hre prekážalo bolo správanie humanoidov. Je tam úplne strašný pathfinding, takže veľakrát šli po úplne nemožnej ceste. A akonáhle sa niekde zjavila prekážka, jednoducho zastavili a volali po mojej pomoci, aj keď sa na nich rútilo tsunami. Úprimne, byť naozaj bohom, tak to celé škrtnem a začnem znovu s inou civilizáciou. K tomuto by som pridal podobnú zlú skúsenosť so samotným kódom hry. Hru sme na účely recenzie stiahli cez steam. Po spustení nabehla klasická obrazovka od steamu, oznamujúca mi, že by som mohol potrebovať sériové číslo. Na základe skúseností so steamom, klikám na cancel. Ok. Hra sa však chce pripojiť na U-play, službu od Ubisoft. Keďže bez toho to nejde, pripájam sa na U-play, nechám si resetnúť heslo, vyplním údaje v launcheri a dostávam sa KONEČNE ďalej. Hra odomňa pýta sériové číslo pre U-play. Už dosť rozmrzelý vypínam hru, spúšťam znovu, klikám na tlačítko copy to clipboard, aby som sériové číslo mal, spúšťa sa launcher hry a... A vypisuje mi, že servery U-play sú nedostupné a mám to skúsiť neskôr znovu. Trvalo ďalšiu pol hodinu kým som sa dostal k hraniu.

Druhý naozaj „zábavný“ problém mi priniesol tiež launcher.  Idem konečne nahrať video na recenzovanie, klikám na From Dust a príde chyba, že launcher je poškodený a treba to reinštalovať. Mažem teda cez steam celý obsah hry, inštalujem nanovo a pri spustení... To isté. Až po chvíli googlenia som sa dopracoval k riešeniu, ktoré spočívalo v zmazaní samotného launcheru, jeho downloadu zo stránok ubisoftu (kde link samozrejme nie je viditeľne umiestnený a treba po ňom naozaj pátrať), a následovnej inštalácii. To našťastie pomohlo, inak neviem kde by skončila táto recenzia.

Aby som to nejako zhrnul dokopy. Hra je pomerne zábavná, má ten správny supeň obtiažnosti, takže nie je ani príliš ľahká ani priliš ťažká. Graficky je pekne spracovaná a zvukovo nenahnevá. Nahnevá však odfláknutá práca programátorov na samotných ľuďoch a technické problémy launcheru alebo Ubisoftu. Konečné hodnotenie však nereflektuje problémy s Ubisoftom, pretože by to z môjho pohľadu bolo nefér voči tvorcom hry. A mimochodom, hra pre Xbox 360 je podľa toho čo som čítal dosť odlišná, niektoré levely na PC sú podstatne ťažšie a bez správneho načasovania hneď na začiatku je nemožné ich prejsť.