Sú hry digitálnou reprezentáciou "fetu"?

Prvý deň bol viac menej bezproblémový – po tom, ako som sa na recepcii dozvedel nemilé správy ohľadom (ne)dostupnosti internetového pripojenia v hoteli, som ako správny dovolenkár zamieril do miestneho „pirate“ baru, s cieľom zahnať smútok z mojej absencie vo sfére herného diania nejakým tým obzvlášť lahodným koktejlom. Mohamed, kamarádsky barman, mi pre tento účel namiešal bolehlav zvaný tequila boom, ktorého som v krátkom časovom slede vypil až 5 kusov, čím som údajne prekonal miestny rekord držaný nejakým rusom, ktorý sa ale po 5 „náleve“ akosi nepríjemne povracal, takže defakto vydržal iba 4 kolá. Ja, ako správny slovák, som ale nepocítil žiadne závažnejšie zmeny v stave hladiny žalúdočných štiav a tak som zbytok dňa strávil síce odtrhnutý od herného sveta, avšak s mierne priblblým úsmevom na tvári.

Už druhý deň ale nastala kríza. Prebratím miliardy sociálno-politických tém s kolegami dovolenkármi som síce zabil približne dve hodiny lehára na pláži, avšak nutkanie pozrieť si niektoré z obľúbených herných stránok či zahrať si niektorú z rozohraných gamesiek, stále silnelo. Nehovoriac ani o tom, že presne v tých dňoch mi bola domov doručená zásielka s Deus Exom, subjektívne najočakávanejšou hrou tohto roka, takže myšlienkové pochody mojej telesnej schránky, grilujúcej sa na pekelne žeravom Egyptskom slnku, boli zákonite smerované len do sféry digitálnej zábavy. Našťastie, ako človek nadmieru prezieravý, som si do privzatého iPhonu naládoval tucet herných hitov typu Bejeweled, Tiny Tower, Settlers, Plants vs Zombies či ArkanoArena, takže s dostatkom chládku nad hlavou (to viete, slnko na čitateľnosti displeja príliš nepridáva) som mohol pokojne pokračovať v hobby, od ktorého som bol tak drasticky odseparovaný.

Abstinenčné príznaky, ktoré v plnej sile udreli už v druhý deň môjho pobytu mimo herného brlohu, samozrejme neustávali ani v nasledujúcich etapách dovolenky, čím som ale zákonite začal uvažovať nad mimoriadne závažnou otázkou – sú hry závislosťou? Mnoho fanúšikov tejto formy zábavy považuje gamesy len za hobby resp. profesiu, avšak odluka od tohto typu „entertainmentu“ sa už ale v spoločnosti akosi nerieši. Odhliadnúc od závislákov na onlinovkách je totižto otázka naviazanosti na hry rovnako pálčivou, ako je tomu v prípade iných závislostí. Sám som totižto mal možnosť neblahé dopady nedostatku prísunu „obľúbeného“ artiklu okúsiť na vlastnej koži a poviem vám, že posledných pár dní pred odletom domov som len ustavične uvažoval nad tým, ktorú z hier si zahrám ako prvú či koľko hodín odvisnem na nete študovaním noviniek a článkov zo sféry herného biznisu. Ak toto nie je dôkaz, že hry sa pre mna stali akousi formou závislosti, tak potom sú všetci alkoholici nefalšovanými abstinentami.

Aby ste si ale nemysleli, že slovíčko závislosť automaticky –ako sa nám snaží spoločnosť vsugerovať- znamená niečo zlé. Aj medicínska definícia popisuje závislosť ako duševný, resp. telesný stav, ktorý je charakterizovaný naliehavou túžbou alebo potrebou vykonávať určitú činnosť (ide o tzv. návykové konanie, ktoré je podkategóriou závislosti), avšak k popisu „javu“ nepoužíva vyslovene negatívne pojmy. Samozrejme, spoločnosť sama už stihla všetkú závislosť hodiť do jedného vreca a tak sa tam zákonite okrem alkoholizmu a drog ocitlo aj gamblerstvo, neprávom používané aj v prípade závislosti na hrách počítačových. A pritom hry ako forma digitálnej zábavy majú nepomerne pozitívnejší dopad na psychiku jedinca, než požívanie návykových látok typu alkoholu či drog. Uvoľnenie stresu a naakumulovanej agresivity, vyčistenie mysľe či dokonca vzdelávací podtón, to všetko nám ponúkajú gamesy v prípade, že sa im rozhodneme venovať svoj čas a možno aj práve vďaka tomu je neférové označovať nadmerný záujem o túto formu zábavy pojmom závislosť. O mnoho trefnejším slovíčkom je preto jednoznačne slovíčko vášeň.

Vášnivý hráč je hráčom, ktorý zbožňuje hry 24/7 a nevadí mu pre nich sem-tam obetovať aj čas na úkor iných, pre žívot signifikantnejších aktivít. Hrá hry, lebo ho bavia v rovnakom duchu, ako niekoho baví čítanie kníh, počúvanie hudby či sledovanie duchaplných telenoviel. Áno, som vášnivým hráčom, ktorý sa ale za svoju závislosť nemusí hanbiť, pretože práve ona mu na rozdiel od alka či drogy sprostredkuváva viac potešenia, než smútku či depresie, teda dvoch stavov, ktoré idú ruka v ruke s tradičnými návykovými látkami. A aj keď sa v úvode spomínané abstinenčné príznaky môžu javiť nepríjemnými, v konečnom dôsledku ma motivovali v tom, aby som si s hutnou dávkou trpezlivosti vážil to, čo ma tak nesmierne na tomto svete baví – a tým nie je nič iné, než hry. Tak teda, konzoly nažhaviť, ide sa gejmiť... pretože je to nepomerne zdravším návykom, než si „šlehať“ sajrajt do žíl.