Deus Ex: Human Revolution

Pretvoriť, reštartovať, premodulovať tak, aby to vyhovovalo dnešnému publiku. Značka bude žiť ďalej a prinesie nám nové zisky. Obvyklý postup. V prípade Deus Ex: Human Revolution je toto len nemiestnym strašením. V Eidos Montreal majú buď veľmi kreatívnych a premýšľavých ľudí na všetkých pozíciách alebo sa jednoducho stal zázrak. Human Revolution je totiž do najmenšieho detailu premyslený projekt (aspoň tak pôsobí), ktorý dokáže ponúknuť uspokojenie nie len nenáročnému hráčovi, ale i tomu premýšľavému. A pre tú druhú skupinu to bude opäť raz herná lahôdka, ktorá snáď neostane zabudnutá. Ale to trochu predbiehame tok udalostí.

Deus Ex Human Revolution je príbehom Adama Jensena, ktorý má na svedomí ochranu spoločnosti Sarif Industries, zaoberajúcou sa výrobou a výskumom na poli ľudských vylepšení alebo keď chcete augmentácií. Tie neslúžia len ako náhrada amputovaných (či inak poškodených) ľudských orgánov, ale i ako plnohodnotné zlepšenie fyzickej stránky človeka. Samozrejme, každá minca má svoje dve strany. Sarif Industries prepadne dobre organizované komando a pozabíja všetkých vedcov pracujúcich na niektorých projektoch. Pri tomto incidente umiera i Adam Jensen. Svojim spôsobom, aby sa mohol zrodiť ako plne augmentovaná bytosť.

Svet Human Revolution nielenže ctí odkaz svojich predchodcov, je vybudovaný na pevných základoch Deus Ex a pritom má slobodu priniesť čosi iné, čo sa odohrávalo pár generácií pred prvou hrou. Svet s reálnymi kontúrami, rozvinutými myšlienkami a dávkou žmurknutí na znalcov predchádzajúcich hier. A hlavne, hlavne so slobodou riešenia problémov aká sa v dnešných hrách málo vidí. Kvalitný príbeh, sloboda jednania, to sú základné prvky, ktoré by sme mohli pripísať žánru RPG, avšak systém a spôsob boja ukazujú na FPS. Autori z Eidos Montreal tu však dokázali, že oba prvky idú zjednotiť tak, že nad žánrom vlastne nerozmýšľate. Pokojne by sme totiž mohli hru označiť aj ako „stealth“ a tiež to bude pravda. Human Revolution nielenže kĺby rôzne spôsoby hrania, on plne necháva na hráčovej voľbe akým spôsobom sa s prostredím hry vysporiada. K tomu je samozrejme prispôsobený i dizajn prostredia, ktorý umožňuje rôznorodé riešenie problémov. Cez celú hru je možné prebehnúť strieľaním vpred, avšak obávam sa, že v tom prípade hra stratí pre hrajúceho veľké množstvo svojho kúzla. Hra vás dokonca za prehľadávanie okolia a nových ciest i odmeňuje, takže to tým menej chápavým trochu uľahčuje – dáva im odmenu za prieskum a teda i zmysel poznať svoje okolie. Dobre sa rozhliadnuť, analyzovať prostredie a nakoniec sa rozhodnúť pre správny (pre váš štýl hrania) postup. Mnohokrát neexistujú len dve možné cesty, niekedy sú to tri, štyri, skrátka kam až hráčova fantázia siaha.

Ako hráč sa snažím hrať tak, ako mi to situácia dovoľuje. Vyhýbať sa zbytočnému konfliktu a nezabíjať pokiaľ je to možné. Avšak ak sa niečo pokazí, nesiahnem po všemocnej funkcii „load“, ale musím sa vysporiadať s aktuálnou situáciou. Pritom (ako naznačuje jeden z achievmentov) sa dá hra prejsť bez jediného zabitia, či spustenia poplachu. Chce to však oveľa opatrnejší prístup a dobrú znalosť svojho okolia. Ruka v ruke so spracovaním „stealth“ mechaniky hry, ide aj minihra vo forme hackovania terminálov, zámkov a počítačov. Na prvý pohľad vyzerá jednoducho, avšak má v sebe istú dávku sofistikovanosti a (svojim spôsobom) rýchlej logickej hry.

Human Revolution sa snaží odlíšiť i po vizuálnej stránke, ktorá je niekde medzi reálnou uveriteľnosťou a (občas) vedeckou fikciou – či už v zmysle humanitných alebo technických vied. I použitá paleta je odlišná, kým jej predchodcovia sa norili do odtieňov modrej a šedej, tretí Deus Ex je odetý do odtieňov žltej (zlatej) a oranžovej, čo dodáva svetu okolo vás opäť veľmi špecifický nádych a atmosféru sveta blízkej budúcnosti.

Tak ako jeho legendárny predchodca, ani Human Revolution nie je v žiadnom ohľade dokonalá hra. Má svoje malé nedokonalosti, ktoré však nebránia tomu, aby sa celok plne presadil. Iste, umelá inteligencia protivníkov je horšia ako by sa dalo čakať, bežia okamžite, bez ohľadu na situáciu, k svojmu padnutému kolegovi, aby tak padli rovno do rany čakajúceho Adama Jensena. Boje s bossmi, tiež nie sú riešené práve najšťastnejšie, avšak i v tomto prípade existuje spôsob, ako sa s nimi vysporiadať, pokiaľ je vaša postava orientovaná nebojovo. Bohužiaľ, sú všetky podobné boje povinné a neexistuje rozumný spôsob ako sa im vyhnúť. V ich prípade vám autori odoberajú voľnú ruku, ktorú inak po celú dobu hrania máte, a musíte sa prispôsobiť vôli scenáristu. Rovnako táto sloboda jednania prináša toľko úsmevných situácií ako je „šmejdenie“ po cudzom majetku, prehrabávanie sa v osobných veciach prítomných zamestnancov, či obyvateľov bytu a to všetko takmer beztrestne. To samozrejme nie je žiadna kritika, len úsmevné konštatovanie, ktoré sa týka väčšiny hier tohto žánru.

Jedinci citliví na grafické spracovanie, by mohli poznamenať, že posledný Deus Ex v tejto kategórií zaostáva. Pravda, v porovnaní s konkurenciou pôsobia postavy inak, menej detailnejšie. Čo sa týka mimiky tváre, určite sa nemôže porovnávať s hrami ako Mass Effect, či Alpha Protocol. Na druhej strane, sú dialógy vedené z vlastných očí postavy dynamické a NPC, s ktorými sa hráč rozpráva, nestoja na mieste. Pohybujú sa, gestikulujú, či využívajú svoje bezprostredné okolie. Ak to situácia dovoľuje. Postavy v hre sú skôr štylizované, nesnažia sa pôsobiť absolútne realisticky, čo je v konečnom dôsledku len dobre. Autori sa nepodriadili ilúzií reality, ale vybrali sa vlastným smerom, smerom štylizácie, ktorá dokáže lepšie upevniť atmosféru ako otrocké kopírovanie reality, ktoré nemôže byť v simulovanom svete nikdy stopercentné.

Nakoniec, malú zmienku by si istotne zaslúžila i PC konverzia samotná. Vieme ako to dnes s vývojom hier chodí a množstvo z nich sa tak potom i ovláda. Deus Ex: Human Revolution však pôsobí ako plne PC záležitosť, využívajúca komfortného ovládania kombinácie myš a klávesnica, ktorá je plne prispôsobiteľná hráčskym požiadavkám a štandardu PC platformy. Dokonca by som povedal, že lepšie ako striktne PC Zaklínač 2.

V mnohých ohľadoch je (čo do systému a využiteľnosti) Human Revolution jednoduchšou hrou ako prvý Deus Ex. Avšak autori dokázali citlivo preniesť náladu i hrateľnosť do súčasnosti, bez toho aby nejako poškodili výsledný dojem z hry. Dokázali sa vyvarovať problémov Invisible Wars a pritom svet Deus Ex priblížiť ako náročnejšiemu (hard-core), tak i širšiemu casual publiku. 

Ale hlavne je Deus Ex: Human Revolution opäť hra, ktorá padne do noty i premýšľavejším hráčom. Ponúka množstvo myšlienok, ktoré stoja za preskúmanie a ukazuje, že počítačová hra naozaj nemusí byť len bezmyšlienkovitá zábava. Inteligentná zábava existuje a nám ostáva len dúfať, že sa autorom z Eidos Montreal vyplatí. A ich snaha a nadšenie, ktoré vložili do jej tvorby, bude pokračovať i v ich ďalších tituloch. Do tej doby bude posledný Deus Ex čnieť nad súčasnou hernou produkciou ako monolit pripomínajúci, že to ide aj inak.