Súhrn dojmov z prezentovaného "materiálu" - Part 3

Rayman Origins

Očakávať od nového Raymana niečo menej než kúzelnú grafiku a návykovú hrateľnosť by bolo nadmieru pošetilé a tak som k stánku s jeho PS3 verziou prichádzal len s tými najvyššími očakávaniami. A verte neverte, aj tie boli prekonané! Nový diel tejto legendárnej plošinkovky totižto nemal na celom šírom výstavisku ako po stránke malebného technického spracovania, tak aj po stránke zábavnosti, žiadnu vážnejšiu konkurenciu. Aspoň teda, z toho všetkého čo som mal možnosť testovať viem Raymana bez diskusií zaradiť medzi hry, od ktorých by ma v prípade, že nemám žurnalistické povinnosti, nedokázali odtrhnúť ani párom volov.

Titul sa skrátka hrá rovnako dobre, ako svojho času prvý diel, ibaže v tomto prípade sú levely ešte o niekoľko tried hravejšie a nápaditejšie, takže všetko to hopsanie, lietanie, zbieranie rozličných collectibles či len také priateľské fackovanie, je maximálne pohodovým herným zážitkom. V podstate, Rayman Origins nemá prakticky žiadne slabšie stránky a aj keď bude pre niektorých vyššia obtiažnosť neskorších úrovní pripadať frustrujúcou, vďaka miliarde drobných detailov, ktorými je hra doslova preplnená, im tento subjektívny nedostatok nepríde až tak hrozivým, ako je tomu u iných konkurentov. Skrátka, ideálna hra pre kohokoľvek!

Prototype 2

Aj napriek tomu, že prvý Prototype sa potýkal s mnohými problémami počas svojho vývoja, v závere to nebol až taký prepadák ako sa očakávalo a aj vďaka brutalite a originálnym schopnostiam hlavného hrdinu istotne zaujal každého fanúšika urbanistických sand-boxoviek. V prípade dvojky už ale autori nemôžu postaviť úspech titulu na osobitnom koncepte mutácií tak, ako tomu bolo v prípade jednotky a preto zákonite bude dvojka skôr upgradom jednotky, než nejakým super inovatívnym pokračovaním. Z tohto dôvodu preto prezentovaná ukážka odhalila presne to, čo som od Prototypu 2 očakával - tzn. výrazne krajšiu grafiku a frame-rate, variabilnejšie skilly hlavnej postavy či plynulejšiu akciu, vďaka čomu bolo nutkanie si tento titul vyskúšať na vlastné ruky naozaj vysoké. Čo sa týka samotných vylepšení herných mechanizmov, mojej pozornosti jednoznačne neunikla možnosť používať tentokrát hneď dvojicu schopností (bez nutnosti si medzi nimi zložito prepínať), takže hráči konečne nebudú nútení ostať verní len jednej, ako tomu bolo u predchodcu.

Druhým znateľným upgradom skillov sú potom ich atribúty, určujúce, na čo sa tá ktorá schopnosť hodí. Už teraz je preto jasné, že "čepeľovité" mutácie vašich rúk budú účinnejšie na živé hmoty (mutanti, vojaci a pod.), zatiaľ čo tie "kladivové" naopak na predmety neživej podstaty (tanky a spol.). Samozrejme, nebude chýbať ani schopnosť riadiť rozmanité dopravné prostriedky a predovšetkým v deme odprezentovaná "jazda" vrtuľníkom jasne naznačila, že aj v tejto oblasti autori spravili výrazný krok vpred. Prototype 2 preto rozhodne nesklamal a už teraz sľubuje kvalitnú akciu, ktorá sa nie lenže svojmu predchodcovi vyrovná, ale na 100 percent ho aj prekoná.

Neverdead

Podivnosť. Asi tak by sa v skratke dali zhrnúť moje dojmy z hrateľnou ukážkou hry, až kŕčovito sa snažiacej vyniknúť z davu. Ako som sa mal možnosť presvedčiť, snaha byť za každú cenu inovatívny môže v konečnom súčte byť nepríjemne kontraproduktívnou. Neverdead je totižto k uzúfaniu nudná 3rd person akčná adventúra, ktorá sa síce snaží hráčovi nanútiť svoje "revolučné" herné mechanizmy, avšak ako celok to vôbec nefunguje. Áno, máte možnosť si doslovne povedané odtrhnúť ruku so zbraňou, hodiť ju niekam a následne z danej končatiny "diaľkovo" páliť. Áno, máte možnosť urvať si hlavu a hodiť ju do neprebádaných miest len preto, aby ste si omrkli, čo vás čaká za rohom. A áno, ste nesmrteľní, takže keď vás protivníci-démoni "oberú" o údy, musíte po leveli skackať, resp. sa kotúľať.

Fajn. Chápem, že dnes, v dobe kedy je herný trh doslova preplnený 3rd person akciami, sa snaha prísť s niečim novým a originálnym veľmi cení, avšak až do takýchto krajností by to naozaj nemuselo byť. Samozrejme, je možné, že v neskorších fázach hry budú spomínané schopnosti hlavného hrdinu lepšie využité, avšak v poskytnutom deme bolo o mnoho jednoduchšie len behať okolo, skrývať sa a strieľať hlava nehlava, teda správať sa ÚPLNE rovnako, ako v ktoromkoľvek inom zástupcovi tohto žánra. Ono, neberte ma zle - Neverdead bude istotne pre mnohých zábavným titulom, avšak z mojej strany klesla úroveň očakávania na nepríjemný bod mrazu.

Ace Combat: Assault Horizon

Mnohými označovaný za Call of Duty vo sfére leteckých simulátorov, nový Ace Combat má istotne mnoho spoločného s FPS akciu, rovnako milovanou ako aj nenávidenou. Sám osobne sa za príliš veľkého fanúšika leteckých "vecí" nepovažujem, avšak keďže séria Ace Combatov bola takmer vždy skôr arkádovým simulátorom než hard-core, akosi som jej po čase prepadol. Z toho dôvodu som si preto nenechal ujsť ani možnosť si na vlastnej koži otestovať leteckú sekciu z hry, ktorá bola počas GamesComu dostupná naozaj každému. A moje dojmy? Je to skutočne Call of Duty vo vzduchu! Arkádové pilotovanie stíhačky sa mi dostalo pod kožu prakticky okamžite a ja som si tak mohol do sýta užiť adrenalínové letecké súboje, také, aké my ešte žiaden iný diel tejto série neponúkol. Dôvod môjho uchvátenia dogfightami je ale prozaický - efektnosť. Autori skrátka dobre pochopili, čo účinkuje na masy a tak nám do hry zakomponovali hneď dvojicu na efektoch založených noviniek. Prvá z nich, tzv. "Close Range Assault", vám v momente locknutia vášho protivníka poskytne pohľad akokeby nad "kapotou" lietadla, z ktorého následne budete dotyčného nešťastníka svojimi zbraňovými systémami trhať na kusy.

Azda nemusím dodávať, že z hľadiska vizuálneho je tento pohľad na boj maximálne sugestívnym a v drvivej väčšine prípadov ho budete žrať aj s navijákom. Druhá efektná newska sa potom volá "steel carnage" a tá vám predstaví deštrukciu lietadiel približne v takej postupnosti, v akej by sa diala v reáli. Tzn. žiaden izolovaný výbuch ale postupné rozpadávanie sa lietadla s poletujúcimi úlomkami, až v závere zavŕšené fantastickou explóziu. Po stránke audio-vizuálneho spracovania je Ace Combat: Assault Horizon teda titulom, ktorého sa len tak skoro nenabažíte a otázne teda len ostáva, či to bude samo o sebe stačiť k tomu, aby ste sa u hry bavili rovnako dlho, ako vám vydrží radosť zo sledovania tej bombastickej vizuálnej hostiny. Uvidíme.

Našim partnerom na GamesCom 2011 bola spoločnosť TOSHIBA.