Súhrn dojmov z prezentovaného "materiálu" - Part 2

Dark Souls

Zvyčajne je pravidlom, že to najlepšie sa necháva na koniec, avšak ja tentokrát spravím výnimku a to úplne naj vám ponúknem hneď v úvode. Áno, podstupujem tým riziko, že o ďalšie dojmy už neprejavíte záujem, ale čert to vem. Dark Souls sú totižto minimálne po stránke zábavnosti a atmosféry pre mňa jedným z najkvalitnejších titulov aktuálneho Gamescomu (samozrejme, hneď po Raymanovi, ale o tom až v ďalšom dieli ;)) a pokiaľ to myslíte s hraním vážne, rozhodne by ste ich nemali vynechať. A to ani za cenu, že pri tom skapete hádam milión krát, než sa dostanete do ďalšej miestnosti, kde skapete opäť. Skapete, ale nie preto, žeby hra podvádzala, ale preto, lebo ste newbs, n00bs, lamy a neviem čo ešte a nedokázali ste využiť veľkorysý súbojový systém vo svoj prospech ako ste mali a tak ste žiaľ Bohu, utreli ústa.

Dark Souls je totižto nekompromisne obtiažne HARD CORE RPG, ktoré si od vás vyžiada dokonalé zvládnutie ako všetkých dostupných zbraní a kúziel, tak aj schopnosť odhadnúť nasledujúce kroky protivníka, ktoré vám odhalia jeho slabiny. Tak drastické požiadavky na casual publikum samozrejme narážajú na tuhý odpor a znechutenie i v radoch mladších redaktorov, vďaka čomu som počas mojej hernej seanse pozoroval znechutené ksichty väčšiny okolostojacich, prevažne pubertálnych publicistov, ktorí ani nie po minúte pokladali gamepady s hrozivým ponížením na stol, istotne si mysliac, že čo do P. robí taká hra v našej konzumnej ére. Holt, newbs. Ja ako ostrieľaný veterán som ale zažíval doslovné hráčske orgie a mojich 30 minút u príslušného stánku pre okolo stojacich zástupcov štúdia From Software značilo, že predsa len tá ich hra má aj svoje fanúšikovské publikum. No a čo že mi ponúknutá ochutnávka Dark Soulsu umožnila?

Tak predovšetkým open world štruktúru hry, vďaka ktorej som mohol v rámci prezentovaného zámku chodiť kde sa mi zachcelo a robiť čo sa mi zachcelo. Už v prvých okamihoch s hrou som si ale uvedomil jedno - Dark Souls sú jednoznačným následovníkom Demonu, PS3 exkluzivity, ktorá defakto umiestnila jej developerov na mapu herného sveta. Ovládanie, súboje, blokovanie, úskoky, skilly, inventár, animácie, pohyb, povestné prechody cez "hmly" či fantasticky temná atmosféra a vizuál... to všetko je totižto priam "ripnuté" z Demons Souls, až na to, že to funguje nepomerne lepšie a plynulejšie a samozrejme, že je to všetko open world, takže kľudne si môžete chodiť kde sa vám zachce bez toho, aby vás autori do niečoho nútili. Osobne som si tak vyskúšal sekciu hry v akomsi temnom kaštieli, kde som si zabojoval nie len proti horde kostlivcov, ale taktiež aj proti ozrutnej svini či dvojici ohnivých démonov, svojim konceptom až nápadne pripomínajúcich bitku proti dvom maneaterom z Demonsu. Tak či onak, samotná hrateľnosť je rovnako návyková ako minule a preto už teraz môžem spokojne konštatovať, že Dark Souls budú pre HC hráčov jednoznačným a must have.

Prey 2

Nehrateľná, viac ako 20-minútová ukážka z tejto Sci-Fi záležitosti mi v podstate povedala dve veci - Blade Runner v digitálnej podobe má gule rovnako ako ten filmový a pokiaľ ste tužili po sci-fi/noire hernom zážitku, Prey 2 vám ho bez problémov sprostredkuje. Samotná in-game ukážka pritom začala vcelku familiárne - ocitli ste sa na vesmírnej lodi plachtiacej po orbite našej planéty, teda mieste, v ktorom vyčíňal indián Tommy, predstaviteľ prvého dielu. Vaše prevažne akčné putovanie naprieč graficky krásnymi lokáciami ale netrvá dlho a tak ste po vašom zajatí transportovaní v priestore a čase do budúcnosti na mimozemskú planétu, kde sa preberáte ako uznávaný bounty hunter a na svoje prežitie si zarábate lovením rozmanitej alienskej chamrade.

A práve prvé okamihy v tomto sci-fi prostredí ma posadili na zadok - temné dizajny ala Blade Runner dávali onomu miestu priam neopakovateľnú noirovskú atmosféru a keď sa k tomu navyše pridali aj originálne spracovaní domorodci, bol môj dojem z Preyu 2 ihneď v rovinách nadšenia. Príjemne ma taktiež prekvapila absencia akéhokoľvek hudu či schovaná zbraň, ktorá tak nešpatila pohľad na úchvatné scenérie, ktorými dané miesto prekypovalo. Samozrejme, statické obzeranie si herného sveta by mohlo u nedočkavcov spôsobiť nepríjemné nutkanie niekam vypadnúť a tak našej skupinke autori v krátkom okamihu predviedli niektoré zo základných prvkov gameplayu. Ku slovu sa tak dostal prvý gadget vašej postavy v podobe akéhosi futuristického skenera, pomocou ktorého bolo možné detekovať u obyvateľov planéty ich status - ako sa volali, či boli v medziach zákona a či nebodaj neboli niekým alebo niečím hľadaní. Niektorí tak boli samozrejme pre vás ako lovca "ľudí" vítaným zdrojom príjmov, avšak ak ste tieto vedľajšie questy chceli dokončiť, museli ste jednať veľmi rýchlo. V rámci prezentovanej ukážky tak bol napríklad ukázaný jeden dlžník, ktorý bol bitý jeho veriteľmi a keďže hrajúca persóna scénu sledovala len zdiaľky, tomuto nešťastníkovi nestihla pomôcť a tak prišla o jeden z možných side-questov. Hlavnou atrakciou prezentovaného gameplay dema sa ale istotne stala naháňačka za teleportujúcim sa alienom, počas ktorej sa ku slovu dostal nie len podarený cover-up systém, ale aj fantastické free-runnigovské mechanizmy, vďaka ktorým hra vyzerala ako mimoriadne originálny sci-fi klon Mirror´s Edgeu. Radosť publika vyvolali aj hover-topánky, pomocou ktorých bolo zdolávanie veľkých diaľok naozaj maličkosťou.

Drobné sklamanie však zanechal istotne zbrojný arzenál, ktorý bol tvorený iba jednou pištolkou, ktorá aj keď dokázala v radoch protivníkov napáchať nemalé škody, svojim spracovaním skrátka nedokázala držať krok so všetkým ostatným, čo sa v hre dialo. Našťastie, Prey 2 má pred sebou ešte pekných pár mesiacov vývoja a tak sa istotne v dohľadnej dobe dočkáme aj predstavenia ďalších gadgetov, vďaka ktorým by mohol byť gameplay mimoriadne zábavným a variabilným sústom. Inými slovami, Prey 2 nesklamal a veríme, že svojmu predchodcovi rozhodne nespraví zlé meno.

Rage

K novinke od id Softu som sa dostal práve cez komentovaný gameplay k Preyu 2 a hneď z kraja musím povedať, že bohvie ako odvarený z tejto akcie rozhodne nie som. Autori nám totižto poskytli na zahratie len úvodnú sekciu z hry, takže všetky tie fantastické zbrane a vychytávky z trailerov ostali pre nás utajené. I tak sa ale jedná o výživný kus FPS, ktorý ma predovšetkým zaujal dychberúcimi dizajnami herného post-apokalyptického sveta, ktoré ma neraz nechali stáť v nemom úžase. Exteriéry skrátka vyzerajú z diaľky fantasticky a je len málo hier, ktoré dokázali vykúzliť tak monumentálne scenérie, ako to s úspechom robí Rage. Nakoľko ale hrateľný úsek hry bol zástupcom pressu poskytnutý prostredníctvom Xboxov, na kvalite textúr to bolo jednoznačne poznať.

Inými slovami, hra síce beží ako namydlený blesk, avšak po stránke technickej to holt naozaj poznať. Nevadí, povedal som si, a po úvodnom tour v spoločnosti jedného z mnohých herných charakterov som nafasoval prvý quest: je potrebné vyprášiť lokálny brloh banditov a keďže ako človek čerstvo prebratý z cryo-spánku mám podľa hernej logiky viac šancí na úspech, bol som pre túto úlohu podľa miestnych obyvateľov priam predurčený. Ok, nechajme tú irónu, pozrime sa na samotný gameplay - mechanizmy streľby a pohybu sú v podstate identickými s tým, čo poznáte od iných zástupcov žánra. Ovládanie vozidiel je príjemné, mnou kontrolovaná štvorkolka mala dokonca aj turbo, takže to zdolávanie dlhších trás bolo s minimom stereotypu a nudy. Po príchode na miesto činu sa ale z hry vykľula nadmieru generická strieľačka - protivníci s haprujúcou AI sa správali rozumne len keď im to nadiktovali skripty, inak ale vyvádzali na bojisku doslovné psie kusy. Ich zabíjanie si síce vyžiadalo nejaké to mierenie, avšak žeby predstavovali nejakú výzvu, o tom nemôže byť ani len reč. Zaujala ma taktiež prekvapivo striedma brutalita, takže ak ste očakávali od Rageu nejaké tie krvavé prasačinky, rovno na to zabudnite.

V podstate, ak mám byť úprimný, tak Rage sa hral vcelku príjemne a vyslovene nuda to nebola, avšak od id Softu som čakal nepomerne viac nápadov a sviežich herných prvkov. Každopádne, ako som už spomínal, do rúk sa mi a kolegom z brandže dostal len samotný úvod titulu, takže pevne verím, že s pribúdajúcimi odohranými hodinami ta hra bude zrieť doslova ako víno či syr. Nechám sa teda istotne prekvapiť a rozhodne nad titulom tú palicu ešte nelámem.

Saints Row: The Third

Bude to over-the-top akcia, ktorá si nebude brať pred svoju nevymáchanú hubu absolútne žiadne servítky... napadlo ma v momente, kedy nám autori za zavretými dverami spustili demo ukážku z hry, v rámci ktorej hneď v úvode hlavnú hrdinku vyzliekli do naha a takto sporo odetú (na sebe mala iba miniatúrne tangáče, btw. hrudník má zjavne prepracovanú fyziku) ju nechali v hernom svete vyvádzať nevýslovné šialenosti. Násilie na okoloidúcich, streľba z tých najšialenejších zbraní (raketomet s akýmisi chobotnicami namiesto rakiet?), jazda na uletených prostriedkoch - holt, pokiaľ vám GTA prišlo suchopádne a nudné, je viac než isté, že tretí Saints vám jednoznačne sadnú.

V podstate, titul prináša presne to, čo od neho fanúšikova a široká hráčska obec očakávajú - hromadu odľahčeného gameplayu, ostrý a neraz mnohé etické hranice prekračujúci humor či bohatú variabilitu herných módov, vďaka ktorým sa nebudeme nudiť ani po desiatkach hodín, strávených s hrou. Dôkazom tejto skutočnosti bol istotne aj prezentovaný mód zvaný Professor Genki's Super Ethical Reality Climax, v ktorom nám, herným žurnalistom, autori ukázali, čo si pod pojmom "reality show ad absurdum" predstaviť. No čo asi? Iba tie najšialenejšie pasce a challenges, aké dokážu rozumne zmýšľajúceho človeka napadnúť. Niečo mi osobne ale hovorí, že páru ľudí vo Volitione musí na niečom bez diskusií "fičať". Podľa nasledujúcej ukážky - čo si myslíte o tom vy?

Našim partnerom na GamesCom 2011 bola spoločnosť TOSHIBA.