White Knight Chronicles II

Ako napovedá číslovka na konci názvu hry, jedná sa o pokračovanie White Knight Chronicles, ktoré u nás recenzoval JC. Keď som si pred rokom čítal jeho recenziu, mal som pocit, že to vlastne môže byť celkom dobrá hra iba mu možno žánrovo nesadla. Chvíľu po tom však prišla Final Fantasy XIII a na toto som zabudol. A spomenul som si vlastne až keď sa mi do rúk dostalo médium s WKC II. Mám teda možnosť si urobiť vlastný názor.

Pozitívom je, že na médiu sa okrem druhého dielu nachádza aj prvý. Takže ak ste ho podobne ako ja minuli, jednoducho ho už máte. Môžete sa teda rozhodnúť, či začať hrať od začiatku, alebo vstúpiť do hry nového dielu a hrať nový príbeh. Hra samozrejme ponúka možnosť pokračovať s postavičkou z prvého dielu, ktorú ste si vypipali po svojom. Samozrejme, že som si zvolil možnosť dva, nebudem sa predsa teraz zapodievať tým, čo bolo pred rokom. No a tu som narazil na prvý problém hry. Dostal som postavičku, level 35 a mal som si rozložiť skilly. Žiadny náznak, žiadny úvod, žiadny tutoriál. Jednoducho si ich rozlož. Niekde po 4roch hodinách hrania som zistil, že som si ich rozložil úplne zle a svoju postavičku som už ďalej v hre vôbec nepoužíval. Samozrejme hra sa dá prejsť aj bez toho, ale osobne sa mi oveľa horšie zžíva s postavou ktorá sa volá ako môj brat, keď niekde bokom musí stáť Gulath. Našťastie hra poskytuje dostatočný počet ingame postavičiek, ktoré sú už viac-menej naskillované, takže sa s nimi dá celkom úspešne hrať.

Príbeh WKC II pokračuje tam, kde skončila jednotka. Zlo bolo zahnané, ale hrozba zostáva. Preto sme vyslaní poradiť sa so starešinom susednej ríše, čo sa dá urobiť. Samozrejme, je to JRPG, takže príbeh sa zamotá hneď na začiatku a my sa ocitneme v úlohe ochráncu jedinej dedičky trónu. Pomôžeme jej prejsť lesom, dovedieme ju do hlavného mesta, stretneme sa so záporákom, porazíme ho v spravodlivom boji, a poradíme sa so starešinom. Ozve sa hudba, objavia sa titulky a... A príde WOW efekt. Jednoducho príde úvodná zvučka hry. To po niekoľkých hodinách hrania. Zvučka presne ako z nejakého anime aj po hudobnej aj po vizuálnej stránke. Zostrihaná z ingame videí. Pre túto hru to bol naozaj ten WOW moment, ktorý ma zaujal. Žiaľ jeden z mála. Po prejdení intra sa teda pustíme do hrania samotnej hry. Viac menej nič čo by sme nečakali nás tam neprekvapí. Je to JRPG, takže sa budeme potulovať po mape, ktorá je ohraničená stenami, takže viac-menej po predpísanej ceste. V mestách môžeme brať vedľajšie questy, mimo miest zase zabíjať príšery, ktoré sa samozrejme neustále respawnujú, takže ak pôjdeme naspäť budú tam znovu. Viac menej všetko čo treba na dobrú hru až na to, že...

Questy ako aj grind prišeriek prinášajú samozrejme expy. Expy prinášajú levely a levely prinášajú skillpointy, ktorými si rozvíjame skilly postavičiek. Spomínate, ako som písal, že som urobil chybu pri skilloch svojej vlastnej postavičky? Chyba bola v tom, že som ju urobil viac-menej univerzálnu. Takže vedela aj niečo z mágie, aj niečo z boja a bola schopná aj healovať. Nič však nedokázala extra. A to sa v tejto hre nenosí. Tu sa jednoducho vyskilluje jedna úloha a tú postavička robí. Ako keby sme hrali MMO a mali tanka, damage dealerov, healerov. No a dostatok skill pointov na všetky body z jednej školy máme už takmer na začiatku hry. Čiže po pár ďalších leveloch vlastne potreba ďalších SP nie je. Dokonca mám odskúšané, že to môže ísť na úkor zábavy. Akonáhle som kúzelníka začal učiť aspoň trochu narábať s mečom, aby nebol až taký šprt, začal neohrozene behať k príšerám a švihať ich svojou paličkou. Pritom vedel kúzliť ničivé kúzla, ktoré by ich zabili už len tým, že ich vysloví. Rovnako, ak naučíme bojovníkov napríklad liečiť, tak ich pristihneme pri tom, že tank začne v najnevhodnejšom momente healovať lukostrelca, pretože sa pošmykol a porezal si prst na tráve. Takže RPG prvky v hre kolidujú samé so sebou a kazia herný zážitok.

Ok, dá sa to obísť. V podstate netreba bojovať. Dá sa hurá hurá utekať z mesta A do mesta B. A potom zase naspäť do mesta A. A zase niekam... A zase... A cez tie isté lokácie, cez tie isté príšery. Čo je ešte menej zábavné, ak ste hrali prvý diel, tak väčšina deja sa odohráva v presne tých istých lokáciách ako jednotka. Takže sa vlastne takmer nepozriete nikam kde by ste ešte neboli (áno, toto nemám z vlastnej hlavy, keďže som jednotku nehral, ale už sa ľudia sťažujú na fórach, kde som hľadal čo s tými skillmi). A aj samotný systém bojov pripomína viac – menej MMO. Každá postava má ako som už písal skilly, z ktorých si hráč vyberá na lištu 21 rozličných akcií. No a počas boja si spomedzi nich vyberá, ktorú chce práve použiť. Samozrejme, okrem základných útokov, čokoľvek iné stojí manu. Okrem toho sú žiaľ tieto útoky uložené v troch riadkoch po 7, medzi ktorými treba skrollovať. Takže je systém počas boja viac neprehľadný ako osožný. Okrem toho ovládame iba jednu postavičku, ostatné vedené procesorom sa do boja zapájajú jednoznačne lepšie ako my sami. Takže vlastne celý čas máme pocit, že sekundujeme zohratej partičke v nejakej MMO. Ok, môžeme hrať za Leonarda, ako ja, tým pádom máme výhodu, že máme stále prvok transformácie na White Knighta, ktorý je mimoriadne účinný oproti obrovským monštrám, alebo bossom, ale obávam sa, že keby som si vzal napríklad postavičku healera, tak aj ten Leonard by hral bezomňa lepšie ako keď ho ovládam ja...

Grafika hry je veľmi pekná. Prostredia sú krásne nakreslené (i keď veľa z nich úplne rovnaké ako v prvom dieli), postavičky pekne naanimované, špeciálne útoky, či kúzla majú výborné efekty, celkovo je táto časť hry podarená. Po hudobnej či zvukovej stránke je to tiež skôr nadpriemer. Hudba počas boja je dynamická a podtrhuje atmosféru, hudba v mestách alebo v otvorených priestranstvách pomáha zasa dotvoriť špecifiká pre konkrétne miesto. Presne tak ako to má byť.

No a ako posledný som si nechal príbeh. Ten je tiež celkom dobrý, ale nekonečným pobiehaním a nekonečným zabíjaním nekonečne sa respawnujúcich nepriateľov sa stáva sám takmer nekonečným. No a viete, ak máte cesto a dlho ho naťahujete vznikne buď úžasná štrúdľa, alebo sa roztrhne. Tento príbeh je žiaľ natiahnutý viac ako by mal. V niektorých pasážach hry som aj zabudol načo som vlastne niekam šiel a nebyť hviezdičky na mape, tak sa jednoducho stratím.

White Knight Chronicles II je obeťou faktu, že je JRPG, ktoré sú štandardne chrlené vo veľkých množstvách v čo najkratšom čase. Potom sa tvorcovia uchyľujú k recyklácii všetkého čo sa len dá.  Nie len postavičiek, ale aj prostredí, máp, príšer. A práve takýmto recyklátom, i keď s predĺžením príbehu je recenzovaný produkt. Ak ho začnete hrať od druhého dielu, budete stratení, pretože tam nie je žiadny tutoriál, nič čo by vás spájalo s postavami, jednoducho ste vhodení do hlbokej vody. Ak začnete hrať od jednotky, budete otrávení recyklovaním rekvizít z nej. V ázii to je možno bežné, v našich krajoch to však nebýva tolerované a zvyčajne takéto hry upadajú do zabudnutia (samozrejme ak sa nevolajú NHL, FIFA, Need 4 Speed, Battlefield, CoD, Sims alebo podobne ;-).