Koniec E3 = koniec svetlej budúcnosti gamingu?

Neviem či je to dnešný trend alebo sa len niektorí snažia zviesť na negativistickej vlne danej nedávnou ekonomickou recesiou, isté ale je, že aktuálne sa objavujúce rekapitulácie minulo-týždňovej výstavy E3 optimizmom príliš nehýria. Vlastne, v majoritnej väčšine prípadov sú plné pesimizmu a depresie z toho, kam to ten herný svet vlastne speje a v podstate len kritizujú všetko to, čo sa v súčasnosti na poli digitálnej zábavy deje. Nevyhovuje im orientácia na casual publikum, nepáči sa im sequeliáda, všade vidia len tuctové deriváty... skrátka, na aktuálnom hernom trhu nenachádzajú príliš mnoho pozitívnych javov. Z takýchto skeptických úvah potom vyvstáva otázka, či má hranie nejakú budúcnosť, keď ju nedokážu lokalizovať ani subjekty touto sférou priamo sa zaoberajúce.

Nuž, milé dámy, milí páni - všetko je to vecou uhla pohľadu. Niekto vidí pohár polo-prázdny, niekto zas polo-plný. Niekto vidí v rozchode životnú tragédiu, iný pre zmenu začiatok niečoho nového. Jeden povie že hry idú od desiatich k piatim, druhý si naopak myslí, že idú od desiatich k dvadsiatim. Skrátka, tam kde vládne vlna negatívnych nálad, tam nepomôže ani dávka endorfínov priamo šlehnutých do žily. Viete, tieto tzv. hlasy kuvičie, hlasy priamo či nepriamo dehonestujúce segment hernej zábavy, majú nadmieru prozaický dôvod - lenivosť a neochota. Lenivosť hľadať v tej bohatej hernej nádielke to, čo ma baví a neochota upustiť od old-scoolových tradícií, ktoré len brzdia prirodzenú evolúciu herných návykov dotknutého jedinca. Je pravda, že sme svedkami neprimeraného množstva casual titulov určených pre masy, ale to nám nebráni si v tej zmesi rozmanitých žánrov a herných náplní vybrať ten titul, ktorý vyhovuje našim požiadavkám. Veď predsa, nie je to vôbec ťažké - pri tak ozrutnom portfóliu hier aké máme na trhu dnes k dispozícií, si musí vybrať naozaj každý!

Nie. Namiesto toho sme svedkami toho, ako ortodoxné hc jadro, neschopné sa v aktuálnom hernom dianí zorientovať, svojimi výrokmi neprávom očierňuje hry, ktoré dnes dominujú trhu. Správa sa ako naša cirkev, ktorá akosi ignoruje vývoj v spoločnosti a snaží sa stoj-čo-stoj pretláčať svoje archaické názory bez toho, aby si uvedomila že doba už trošku pokročila a na tie rozprávky už dnes nikto nie je zvedavý. Inými slovami, správa sa ako niekto, kto sa nedokáže prispôsobiť realite dneška. A hľa, mám tu aj jeden príklad: Hard-core hráči si robia posmešky zo série Call of Duty - ale keď sa pozrieme na predajné čísla, tak tie skutočné hard core tituly (príklad za všetky - Demon´s Souls) majú problém vôbec dosiahnuť šesťciferný počet predaných kusov. To nie sú výmysly, to sú holé fakty. Jediný, kto určuje smer vývoja hier, sme totižto my. A my si dokonale užívame tretie, štvrté, piate či desiate pokračovania toho istého, pretože ak by tomu tak nebolo, neboli by ani spomínané tretie, štvrté, piate či desiate pokračovania toho istého. Samozrejme, hráči postaršieho veku majú problém sa adaptovať na dnešný trend, ale to zákonite neznamená, že tento trend je kontraproduktívny či nebodaj zlý. Je to len trend, ktorý sme určili my sami tým, aké hry preferujeme.

Nedávno som s kolegom z redakcie spomínal na zlaté časy titulov prvej polovice 90tych rokov, kedy leteli také pecky ako prvý Prince, Duna, Ishar, Eye of The Beholder a ďalšie a ďalšie klasiky, na ktorých vymenovanie tu skrátka nemám miesto. V zápätí som si ale uvedomil, že v obdobne nostalgickom duchu môžem s láskou pospomínať aj na gamesy, ktoré vyšli v priebehu rokov 2000 - 2005. Unrealy, Quakovia, Tomb Raiderovia, Might and Magicy, Age of Empiresy... jedna hra fantastickejšia než druhá! No a teraz si predstavte, že presne, presne tým istým kladným spôsobom môžem zhodnotiť aj hry nedávne - Gearsovia, Unchartedy, Dead Spacy. V čom to asi bude? Ako je možné že človek ako ja, človek ktorý v dávnych dobách nedal dopustiť na System Shock či iné tituly danej éry, si rovnako pochvaľuje aj hry dnešné? Nuž, odpoveď som vám už na to raz dal - nebránim sa evolúcii a viem si veľmi dobre vybrať, čo ma baví a bude baviť.

Možno aj práve preto, že moje herné chúťky sú flexibilné a neboja sa prispôsobiť trendu, sa mi aktuálny ročník E3 páčil viac, než som si vôbec vedel v úvode show predstaviť. Aj napriek tomu, že sme sa nedočkali až tak prekvapivých odhalení ako boli pôvodne veštené (chýbal nový Command and Conquer, Thief, Alan Wake, GTA V, Burnout atď. atď. atď.), bola lavína noviniek z výstavy krásnym dôkazom toho, že oblasť digitálnej zábavy ani náhodou nezaspala na vavrínoch ale napreduje vo vývoji tak, ako sa na éru 21. storočia patrí. Nové technológie striedajú staré, popularita žánrov osciluje ako krivka ekonomického vývoja, tituly sa predháňajú v inovatívnosti svojho obsahu a hráči, obklopení toľkou rozmanitosťou a variabilitou, musia jednoducho pociťovať radosť. Radosť z toho, že žijú v zlatej ére gamingu, v dobe, kedy hry už dávno nie sú len "kultúrou kryplov" ale celospoločensky uznanou formou zábavy, ktorej holdujú ľudia bez akýchkoľvek predsudkov. A ja som hrdý na to, že som tejto éry súčasťou.

Aby ste si ale nemysleli, že zatvorením brán E3 sa automaticky končí aj najdôležitejší herný event tohto roka. Opak je totižto pravdou. Dozvuky z uvedenej výstavy nás budú sprevádzať ešte minimálne niekoľko najbližších dní a ak nakoniec predsa len utíchnu, ku slovu sa dostane plejáda titulov tohto mesiaca, sľubujúca bohatú hernú úrodu, známu skôr z obdobia Vianoc než z časov, známych aj ako uhorková sezóna. Nuž, tá nám tento rok nehrozí a pokiaľ vás o tom nepresvedčia tituly ako dobrodružný dungeon crawler Hunted: The Demon´s Forge, výbušný Red Faction: Armageddon, úchylne dekadentná Alice: Madness Returns či návrat kráľa Dukeho Nukema, tak potom ste buď extrémne nároční, alebo ste si zvolili nevhodné hobby. Pretože nevybrať si z tak pestrej ponuky aspoň jeden kúsok ktorý by vás zaujal, to sa inak ak prieberčivosťou nazvať nedá. A my pevne dúfame, že vy takí nie ste... však?