SHIFT 2: Unleashed

Samozrejme, jediná možnosť ako si dokonale vychutnať rýchlu jazdu je buď vycestovať do Nemecka, alebo zájsť na niektorý zo závodných okruhov, takže pokiaľ ste si mysleli, že bláznivá jazda medzi protiidúcimi autami je mojim hobby, musím vás, najmä tých super moralistických, sklamať – nie, na normálnych cestách (tzn. vozovkách, majúcich charakter testovacích polygónov pre tanky a monster trucky) sa správam ako slušný vodič, ktorý na 60 klesá na 40 a na prechodoch brzdí aj tam, kde niet ani živej duše. A hlavne dáva prednosť všetkým tým bastardom, ktorí sa ryjú dopredu, pretože im treba na hajzel a oni nechcú tu firemnú oktavku svojimi výlučkami zasviniť.

No dobre, trošku sme odbočili od témy a keďže čas sú peniaze, prejdem rovno k veci. Ak ste niekdy snívali o tom, že by vám nebodaj nejaká hra poskytla aspoň čiastočne replikovaný pocit z jazdy, ktorý zažívate počas reálneho šoférovania, už nemusíte snívať ďalej. Shift 2: Unleashed je totižto presne tým titulom, ktorý aj napriek skeptickým predikciám dokáže pohltiť behom prvých 10 sekúnd. Dôvod je totižto jednoduchý – nový, maximálne sugestívny pohľad priamo z prilby pilota, je totižto tak verným prevedením adrenalínu a vzrušenia ktorý zažívate pri reálnom šoférovaní, že mu prepadnete v momente kedy ho otestujete. Čert to vem, že to natriasanie, prudké pohyby či možno až zbytočne predčasné sledovanie zákrut silne oslabuje vašu celkovú kontrolu a odhad správania sa vozidla – ten pocit ale, že aj keď sedíte za volantom virtuálneho stroja, stále máte z jazdy radosť ako v reáli, je skrátka silnejším, než akékoľvek popredné umiestnenie v závode. Niečo podobné tu skrátka ešte nebolo a aj keď sa môže konkurencia snažiť priniesť 1000 áut či desiatky okruhov, tento realizmus riadenia vozidla to všetko poráža na celej čiare. Punktum.

Holt, druhý Shift už nie je tým, čo poznáme pod značkou Need For Speed (konieckoncov, autori tento fakt pochopili a tak v názve to povestné „NFS“ nehľadajte). Už nie je arkádovým racingom s množstvom vizuálnej omáčky či hrou, ktorá je síce pekná a efektná, ale v základoch prázdna a povrchná. Nie. Shift 2 je jasným príkladom toho, že evolúcia v rámci jednej značky nemusí byť len vecou minoritných zmien. Svedčí o tom nie len spomínaná a bezosporu silne návyková možnosť riadiť tátoša ako keby z vlastného pohľadu ale taktiež aj viditeľne plynulejší a stabilnejší príklon k realizmu a simulácii, teda k dvom aspektom, ktoré sa pokúsila ukočírovať aj Shift jednotka a ktorej sa to len tak tak nepodarilo. Nový diel, ktorý nadväzuje na sériu čiste arkádových racingov, je konečne krokom tým správnym smerom vývoja. A to aj s prihliadnutím na fakt, že Shift 2 má od simulácie rovnako ďaleko, ako škodovka od pojmu „kvalitné auto“. Ehm, vlastná skúsenosť.

To, že tentokrát sa hrá na výrazne vážnejšiu a vyspelejšiu nôtu, zistíte už v prvých okamihoch s druhým Shiftom – ako začína byť u tejto série zvykom, ešte pred tým než sa naplno vrhnete do mohutnej singleplayerovej kariéry či multiplayerových závodov, vás čaká krátka testovacia jazda, ktoré vám podľa vašich výsledkov doporučí nie len obtiažnosť, ale aj s tým súvisiace asistencie. Čo nasleduje potom, je myslím si viac než zrejmé – neskutočne objemná (a zábavná) singleplayerová kariéra, ktorá vám svojim obsahom pohodlne vystačí ne desiatky a desiatky hodín závodenia. Pádnych dôvodov, prečo by ste chceli módu kariéry obetovať toľko drahocenného času, je vskutku celý rad, avšak ten najdôležitejší argument, ktorý vás ako fanúšikov motošportu zaujíma najviac, je jednoznačne herná fyzika a predovšetkým jazdný model jednotlivých štvorkolesových tátošov. Inými slovami, ako sa auto správa na ceste a ako vierohodne sa šoféruje. Nuž, vedzte, že v tejto oblasti spravil Shift 2 oproti svojmu predchodcovi znateľný krok vpred a tak sa pri jazdení po herných okruhoch dočkáte vskutku realistického prevedenia väčšiny fyzikálnych javov, aké sa uplatňujú pri jazdení v reálnom (po)voze. Samozrejme, s maniakálnou precíznosťou jazdných modelov u titulov ako Forza 4 či GT5 sa tento nemôže zrovnávať, avšak s arkádovým prístupom k jazdeniu (tzn. noha konštantne na plyne, vyberanie zákrut výlučne „ručnou“ a podobne praktiky) vás tu čaká maximálne tak nepekná smrť, zapríčinená vašim nepozorným a nerozvážnym šoférovaním. A to predsa nechcete, však?

Jazdný model spolu s fyzikou, teda dva herné atribúty ktoré zaujímajú HC hráčov zďaleka najviac (hard-core – teda závodníkov ktorí si potrpia na realizmus v hrách), je tak možné bez diskusií považovať za hlavné lákadla titulu a aj keď sa v tejto veci vyjadrujem maximálne abstraktne, môžete mi veriť, že pri hraní Shiftu 2 s taktikou používanou u ostatných NFS hier nabijete hubu skôr, než stihnete zakričať „Oh shit!“. A to myslím s krutou vážnosťou. Tu vám nehrozí nejaký flashback, ktorým by ste si nepodarený jazdný manéver vrátili späť a opätovne ho tak zopakovali tak povediac na „čisto“. Toto nie je arkádovka z dielne Codemasters. Toto je titul, ktorý vás za šoférsku chybu potrestá tak, že si to do budúcnosti sto-percentne zapamätáte. Žiadne excesy typu bezhlavého predbiehania metódou pokus-omyl. Nie. Ak ste doteraz považovali sériu NFS za benevolentnú, Shift 2: Unleashed vás naučí, ako správne jazdiť. Tento nekompromisný prístup k trestaniu vašich chýb síce spočiatku môže pôsobiť demotivujúco a odradzujúco, avšak s pribúdajúcimi odohranými hodinami mu dáte jednoznačne zavďač. Stúpajúca obtiažnosť závodov totižto preverí vaše šoférske schopnosti do takej miery, že absolvovaním záverečného turnaja sa bez problémov budete môcť hrdo označiť titulom „profi závodník“, teda šofér, ktorý aj vďaka virtuálnym závodom dokázal nabrať dostatok skúseností na to, aby sa nebál na cestách predvádzať to, čo s plnou hrdosťou predvádzaj na okruhoch digitálnych.

Okey, možno som to poslednou vetou trošku vyhnal do extrémov, avšak faktom je, že s opatrnou a krajne vyváženou jazdou máte v rámci singleplayerových turnajov rozhodne vyššiu šancu na úspech, než keby ste praktikovali tzv. „blavácku“ jazdu, teda jazdu bezohľadnú (páni bratislaváci, no offense). Overené. Riskovanie vám tu skrátka narobí viac problémov, než úžitku. Škoda len, že obdobný model rozvážneho jazdenia nepraktikuje aj AI, ktorá je nielenže tupá ako poleno, ale v neskorších fázach hry aj drzá do takej miery, že vás to neraz naserie. Počítačom riadení protivníci totižto nemajú problém vás doslova sundať z cesty, za čo nielenže nie sú penalizovaní, ale navyše sú týmto podrazom „postihnutí“ posunom pred vašu pozíciu, neraz vás nechávajúc na druhom resp. treťom mieste v momente, kedy pretínate finishovú líniu. Osobne som zástancom férového jazdenia tak povediac na čisto a tak mi môžete veriť, že keď mi to spravil nejaký AI protivník tesne pred koncom závodu, bol som viac nez nasrdený. Bol som vytočený do nepríčetnosti. Kua, kde je sakra nejaká spravodlivosť? Kde je sakra traťový komisár, ktorý by to rozhodol v môj prospech? Nuž... asi na pive.

No. Dajme tomu že vás protivník neférovo vytlačí z trate... čo čakáte je, že po krátkom náraze do zvodidiel sa veľmi rýchlo pozviechate a vrátite na trať. Omyl. Shift 2 totižto akosi záhadne nemá v láske tých, ktorí sa nalepia na zvodidlá (resp. nárazníky súperov), a aby tá ich frustrácia nabrala ešte väčších rozmerov, aplikuje na tieto miesta styku akési lepidlo. Hmotu, ktorá vás doslova prilepí k objektu nárazu, vďaka čomu budete mať niekoľko nasledujúcich sekúnd problém sa od daného objektu odlepiť. Sakra, kde to sme, keď nám hra neférovo hádže polená pod nohy po tom, ako sme boli NEFÉROVO vytlačení z trate? Ako je možné závodiť v titule, ktorý trestá nie vinníkov, ale poškodených? Nijako. Buď tieto fakty prekusnete a pokúste sa jazdiť čo možno najčistejšie, alebo vás Shift 2 v hneve vytočí natoľko, že spolu s ním vyhodíte do smetnej konvy aj váš práve rozj...ný ovládač. Sú len dve možnosti. Samozrejme, ako recenzent s konskou dávkou trpezlivosti som zvolil ten prvý variant, avšak viem si živo predstaviť menej trpezlivých ľudí, ktorých tieto neférové praktiky vytočia do takých krajností, že im pomôže naozaj len dávka adrenalínu do srdca. A pritom singleplayerová kariéra je tak fantastická, že nejaký GT5 sa svojim hlavným SP módom nechytá ani z kilometra. Nemá zmysel tu teraz vymenúvať viac ako stovku vozidiel, ktoré si počas jednotlivých turnajov sprístupníte, či desiatky závodných okruhov ktorých sa v rámci singlu zúčastnite. Je to skrátka klasický herný obsah hry pre jedného hráča, akurát že vyhnaný do takých kvalitatívnych rovín, že konkurencia môže len tíško závidieť. Osobne musím pochváliť hlavne dynamický motivujúci systém získavania skúseností a peňazí, ktoré vám nielenže sprístupnia nové vozidlá a súťaže, ale taktiež aj prepracovaný tuning, ktorý by si sám o sebe zaslúžil jeden osobitný odstavec. Nie, nemusíte sa báť, žeby ste si upravovali len zovňajšok auta – Shift 2: Unleashed prichádza s plnohodnotným tunningom výkonu, ktorý je nie len papierovo exaktný ale konečne aj znateľný na trati.

Čo si istotne zaslúži zmienku je potom rozhodne hra viacerých hráčov, ktorá z nedávneho Hot Porsuitu preberá systém Autolog, vďaka ktorému má kompetitívne zápolenie hneď väčší význam a hĺbku. Samozrejme, škála závodných módov obsahuje prakticky všetko už raz videné, takže na tomto poli nečakajte bohvieakú inovatívnosť, avšak fakt, že sociálny aspekt multiplayeru má v prípade Shiftu 2 doslova kľúčový význam, je viac než motivujúcim faktorom k tomu, aby ste v multiplayerových závodov zo seba vyžmýkali naprosté maximum. Inak vás totižto čaká potupné klesanie v rebríčku zostaveného výlučne z priateľov, a to predsa nechcete, však?

Po stránke technického spracovania je druhý Shift viac menej vyrovnanou partiou všetkým kvázi-sim racingom, aké sme tu za poslednú dobu mali. Neohúri mierou detailov ani efektov, avšak nesklame svojim výkonom, ktorý len ojedinele klesne pod stanovenú hranicu 30 snímkov za sekundu. Čo vás však nemilo prekvapí, je spomalená odozva ovládania – inými slovami, hra spomalene reaguje na príkazy, ktoré jej zadáte. Rozhodnete sa flekovať, Shift 2 to však zaregistruje s pozorovateľným oneskorením. Nie je to game-breaker, ale všimnete si to prakticky okamžite. Našťastie, tieto problémy nastávajú len ojedinele, avšak ak by  tu neboli, rozhodne by sme boli spokojnejší.

Shift 2: Unleashed je akýmsi nerozvážnym potomkom série NFS. Na jednej strane poskytuje doslova dychberúci FPS zážitok z jazdenia (podtrhnutý aj bombastickými nočnými jazdami), na strane druhej akosi nevie, ako s pojmom „simulácia“ správne narábať. Kvalitný a jednoznačne k realizmu priklonený jazdný model tak naráža na problémy umelej inteligencie, ktorá jednoducho nevie správne vyhodnotiť spôsob jazdy, vhodný pre tú ktorú sekciu trate. Z hľadiska celkovej hrateľnosti to nie je až taký problém, z hľadiska proklamovaného realizmu to ale „prúser“ je. Ak sa ale dokážete preniesť cez relatívne nedorobenú AI a viete oceniť ostatné aspekty hry, rozhodne vás druhý Shift nesklame.