Top Spin 4

Našťastie dnes, pár rokov od onej nepríjemnej udalosti, je tlapa už v relatívnom poriadku (iba sem tam sa ozve v dňoch tlakovej níže), avšak na tenisový kurt ma v súčasnosti nedotiahnete ani párom volov. Skrátka, stratil som akúkoľvek chuť a entuziazmus v mojej sľubne sa vyvíjajúcej tenisovej kariére pokračovať a preto bolo ukončenie mojej kratučkej profesionálnej dráhy športovca len akousi smutnou bodkou za premárneným potenciálom, ktorý sa vo mne skrýval a ktorý tak bude musieť ostať naveky v latentnom stave.

Našťastie, na tenis z pohľadu pasívneho pozorovateľa som aj napriek mojej tienistej minulosti s týmto športom nedokázal zanevrieť. Ba čo viac, vo forme virtuálnej zábavy si ma získal možno ešte viac, než jeho reálna predloha a tak som za posledných pár rokov odohral v titule Virtua Tennis 3 možno viac stretnutí, než ktorýkoľvek špičkový top-ten hráč za celú svoju kariéru. Ok, možno teraz MÁLINKO preháňam, avšak  z hľadiska znalostí tenisu som možno ešte lepším teoretickým odborníkom, než väčšina dopotených hráčov, zúfalo naháňajúcich žltú loptičku po kurte. Dnes, kedy sa na trh s hernými podobizňami tenisu dostáva už štvrtý diel mimoriadne populárnej a úspešnej simulácie Top Spin, sa ale konečne naskytá príležitosť zanechať primitívnej arkádovej zábavy s VT3 a pozrieť sa tomuto športu na zoubek tak, ako sa patrí - s patričnou dávkou vierohodnosti a realizmu. Top Spin 4 je totižto herným tenisom par excellence a ako taký by nemal uniknúť pozornosti žiadneho fanúšika tejto športovej disciplíny.

Mód kariéry, ktorý je jasným nosným pilierom single-playerovej porcie titulu, sa síce môže javiť ako ideálne miesto pre zahájenie vašej sezóny s hrou, avšak nie je to dobrý nápad. Samotný gameplay je v podaní Top Spinu 4 až nečakane komplexný, vďaka čomu vám jednoznačne doporučujem ešte pred vstupom do kariéry absolvovať tenisovú akadémiu, ktorá vás naučí všetky potrebné údery a pohyby k tomu, aby ste si hneď na prvom turnaji nevylámali zuby ale namiesto toho podali výkon, hodný začínajúceho profesionála. A v čom tkvie teda ta spomínaná komplexnosť gameplayu? Nuž, narozdiel od arkádovej série Virtua Tennis máte v prípade Top Spinu 4 k dispozícii nepomerne väčší repertoár priamo ovládateľných úderov. Flat, slice, topspin a lob, štvorica základných možností ako loptu poslať na druhú stranu kurtu, má totižto pridelené svoje vlastné tlačítko gamepadu a navyše je ešte aj doplnená o všakovaké modifikátory (závislé od pohybu analógov a dĺžky stlačenia jednotlivých buttonov), umožňujúce celý rad rozmanitých tenisových parádičiek. Loptičky tesne na sieti alebo na čiaru, silné a nechytateľné údery, zámena forehandu za backhand... to všetko a ešte omnoho viac vám zverí do rúl titul z hľadiska hrateľnosti, ak mu venujete dostatok trpezlivosti a času, potrebných pre naučenie sa všetkých možných spôsobov hry. A môžete mi veriť, že bez poctivého tréningu v Top Spin akadémii si na kurtoch veľmi peknej hry z vašej strany naozaj veľa neužijete, nehovoriac ani o úspechoch, ktoré budú skôr vecou náhody, než vašich skillov.

Späť ale ku kariére. Ako už býva u tohto typu hier zvykom, v samotnom úvode vašej strastiplnej cesty za postom svetovej jednotky v rebríčku ATP (resp. WTA) si budete musieť vytvoriť svojho vlastného hráča. Telesné proporcie, tvárové črty, celková vyzáž a štýl hry, to všetko tu samozrejme nechýba a tak vás možno prekvapí len nutnosť voľby počtu víťazných gemov / setov po ktorých vaše stretnutie skončí. Fanúšikovia tradičnej hry na 2 resp. 3 víťazné sety bez diskusií automaticky zvolia štandardnú dĺžku stretnutí, ktorá im síce postup hrou neprimerane natiahne, avšak ten pocit vierohodnosti, kedy po 5-setovej dráme a dlhočižnom tiebreaku dajú víťazný úder, ten sa skrátka nedá u skrátenej hry replikovať. Samozrejme, pre menej trpezlivých je možné si dobu jednotlivých matchov výrazne skrátiť, takže pokiaľ vás naťahované tenisové stretnutia skôr iritujú ako bavia, hra vám tento problém umožní elegantne obísť.

Ako je u tenisových hier v podstate tradíciou, vaša kariéra sa začína pekne na chvoste rebríčka - nikto vás nepozná, pozvánky na veľké turnaje neprichádzajú a tak budete musieť dať zavďač aj menej známym súťažiam. Keďže v priebehu herného mesiaca sa môžete zúčastniť len jedného menšieho či väčšieho turnaja a jedného špeciálneho eventu (tréningové, propagačné, charitatívne matche a pod.), budú vaše počiatky naozaj v rovine anonymných stretnutí. Našťastie, vďaka nadmieru benevolentnému systému levelovania sa vaša postava už po prvom roku pozrie aj do tých významnejších turnajov, takže sa nemusíte báť, žeby ste prvých 6 či koľko hodín hrali len na podradných šampionátoch. Samotný systém levelovania, založený na plnení vytýčených plánov zvyšujúcich váš status (začínate ako nímand, končíte ako profík), pritom obsahuje aj segment, zameraný na vylepšovanie schopností vašej postavy, takže hru neobišli ani ľahké RPG prvky.

Upgrade štatistík sa deje na základe získavania skúseností zo zápasov, pričom následne si za určitý XP obnos budete môcť vylepšiť či už ofenzívnu, defenzívnu hru, alebo hru na sieti. Zvolením preferovaného vývoja vášho charakteru sa následne pridá určitý bodový obnos k príslušným tenisovým skillom a súčasne sa vám sprístupní aj nejaký ten nový tréner, slúžiaci ako osobitná forma staty vylepšujúceho buffu, avšak aktívneho len v prípade, ak splníte jeho nie príliš náročné požiadavky. Z celkového hľadiska preto módu kariéry nemožno vytknúť prakticky žiaden výraznejší nedostatok, keďže ponúka ako pestrú ponuku turnajov a šampionátov, tak aj rovnako bohaté zákulisné prípravy. No, jedno negatívum by sa istotne našlo - licencie. Licencovaných hráčov a turnajov je tu naozaj trestuhodne málo a keď vám poviem, že z aktuálneho oficiálneho ATP a WTA rebríčka je tu k dispozícii len všeho-všudy 17 tenistov/tiek (10 mužov, 7 žien), určite tomu nebudete chcieť veriť. Nuž, opäť to teda zopakujem - 17 hráčov (vykopávky typu Agassi, Sampras a pod. radšej ani nerátam), ktorí ale netvoria dajme tomu prvú 10 resp. prvú 7, ale sú viac menej náhodne povyberaní tak, aby sa to zmestilo do rozpočtu titulu. Škoda no, hrať 3/4 zápasov proti no-name hráčom, resp. hrať 3x za sebou finále s Nadalom (ehm, to je vlastne aj celkom vierohodná replikácia skutočného stavu), to rozhodne nie je forma realizmu, akou sa titul navonok prezentuje.

Odhliadnuc od obmedzeného repertoára skutočných hráčov a turnajov je ale samotná hra s AI protivníkom v podstate bezchybná. Všetko samozrejme závisí od zvolenej obtiažnosti, ale nedoporučujem ísť nižšie ako pod normal - veľa zábavy by ste si naozaj neužili. Čo v rámci singleplayerových stretnutí istotne stojí za zmienku, je progresívne zvyšovanie obtiažnosti vašich súperov, takže v rámci šampionátu si to na záver rozdáte s hráčom o triedu ťažším, než je obtiažnosť, ktorú ste si v úvode hry navolili. Je jasné, že takýto súboj bude vecou nesmierneho adrenalínu a v momente vášho víťazstva i vecou eufórie, keďže sa vám podarí poraziť tenistu lepšieho, než ten na ktorého ste si pôvodne trúfali a verili. Samozrejme, najlepšou zábavou v rámci Top Spin 4 ale naďalej ostáva multiplayer, ktorý aj vďaka prepracovaným tenisovým mechanizmom je nepomerne zábavnejší než clickfest, tak príznačný pre sériu Virtua Tennis.

Príjemný tenisový feeling potom už len zvýrazňuje kvalitné technické spracovanie, ktoré síce neohúri ani mierou detailov, ani počtami polygónov, ale svoj účel navodenia tej správnej kompetitívnej atmosféry splní priam dokonale. Inými slovami, všetky tie hekania či rozhodcovské upozornenia ihneď evokujú pocit, že sledujete skutočný tenisový zápas, akurát že v interaktívnej podobe. A keď je navyše aj táto podoba výborne hrateľná, nebudete mať o tenisovej simulácii Top Spin 4 ani najmenších pochýb. Toto je skrátka hra ako pre fanúšikov športu, tak i pre ľudí, ktorí majú už po krk toho sústavného zabíjania chcú sa zabaviť aj inak, než strieľaním z guľometov. Z tohto uhla pohľadu vás aktuálny ročník Top Spinu isto iste nesklame.