Indiana Jones and the Emperor’s Tomb

Dobrodruh Indiana Jones – filmový fenomén osemdesiatych rokov, herný fenomén deväťdesiatych rokov prežíva i v novom tisícročí v oboch oblastiach – v kinematografii i v hernom priemysle! Vyzerá to však tak, že skôr sa dočkáme hry s Indym na monitore než filmu s Indym na plátne. LucasArts, ktoré nedávno oslávili svoje dvadsatiny síce už nemajú takú pozíciu ako kedysi, ale to neznamená, že by nemohli vyprodukovať kvalitný titul.

Koncom januára tohto roku internetom doslova preblesla správa o tom, že je vyvíjaný nový diel Indiana Jonesa s podtitulom The Emperor’s Tomb. Som fanúšikom sérií s Indym a odvtedy sa na The Emperor’s Tomb teším viac než na čokoľvek iné. Chystá sa dosť inovácií, ktoré sú na rozoberanie, ale najprv si zrekapitulujme situáciu pohľadom do minulosti. (Je potrebné pripomenúť, že spomeniem len hry na motívy Indiany Jonesa od LucasArts; iste by stali za spomenutie aj textovky s Indym od geniálneho Františka Fuku a iné tituly, ale na to tu naozaj nie je miesto.)

Prvá hra série Indiana Jones z dielne LucasArts (vtedy ešte vlastne Lucasfilm Games) mala titulok The Last Crusade a bola to hra vyrobená na námet tretieho pokračovania filmu, ktorý mal rovnaký podtitulok, teda Posledná krížová výprava a vyšla v roku 1989. Prvý herný Indy bežal už na SCUMM engine (pozri na konci článku) a grafika sa vtedy pýšila krásou. Lucasovia už tu zakomponovali do hry akčné prvky v podobe pästných súbojov, pod ktorými padli nielen Indyho protivníci, ale aj nejedna klávesnica, ktorou hráči súboje ovládali. Už v rokoch deväťdesiatych sa objavil titul Indiana Jones and the Fate of Atlantis, ktorý tentoraz nebol inšpirovaný žiadnym filmom, a keďže The Last Crusade bol vyprodukovaný na podklade tretieho dielu filmovej trilógie, tak The Fate of Atlantis sa začal nesprávne označovať ako štvrtý diel série, čo je len ťažko považovať za správne, keďže vlastne ide, čo sa hernej série týka, o diel druhý.

Ten priniesol opäť v SCUMM engine omnoho krajšiu grafiku a dokonca silnú nelineárnosť, kedy ste v jednom momente ústnou odpoveďou rozhodli o ďalšom postupe v hre, ktorý sa od iného veľmi silne líšil, a mali ste po dohraní chuť hrať odznova ale iným spôsobom. The Fate of Atlantis je mimochodom niektorými považovaný za najlepšiu adventúru všetkých čias (a nemusím vám ani pripomínať, že medzi nich patrím).

V roku 1996 vyšiel ďalší Indiana Jones od LucasArts s podtitulom His Desktop Adventures. Neviem, čo chceli týmto výtvorom páni z LucasArts povedať, His Desktop Adventures sa stali prepadákom a prezradím, že pri tejto hre som vydržal približne pätnásť minút. Jednoducho to bolo len akési zakopnutie LucasArts a mnohí tento titul do hernej série ani nezapočítavajú a časom sa na tento nepodarok zabudlo.

Koncom roku 1999 však prišiel Indy v úplne novej bundičke od K-Cera s nápisom 3D a dostal názov Indiana Jones and the Infernal Machine . Indy dostal do vienka polygóny a zahodil poctivo ručne kreslený klobúk. Tu stráca Indiana Jones niekoľkých herných fanúšikov, ktorým sa prenos do 3D prostredia nepáči a nevedia sa zmieriť s tým, že táto zmena bola nutná, jednoducho to raz muselo prísť, žáner 2D adventúr už má slučku na krku a väčšina hráčov a výrobcov mu spod nôh podkopáva stoličku. Smutné konštatovanie, ale je to tak. Okrem prevodu do 3D The Infernal Machine priniesol i s tým súvisiace akčné ladenie hry, ale aké také adventúrne prvky ostávajú. Ja osobne som nebol z Pekelného stroja vôbec sklamaný a považujem ho minimálne za takú kvalitu, akou boli prvé dva diely fenoménu Tomb Raider.

Cez The Infernal Machine sa konečne dostávame k pripravovanej Cisárovej hrobke, a síce Indiana Jones and the Emperor’s Tomb. Prezradím vám už na začiatku, že sa ho dočkáme na jeseň tohto roku. LucasArts sa dostal do pozície pozorovateľa vo funkcii distribútora titulu a o celkový vývoj hry sa stará kalifornské štúdio The Collective. Pripomeniem, že The Collective majú na svedomí v ostatnom čase hru Star Trek: Deep Space Nine – The Fallen, ktorej kvalitu posúdiť nemôžem a hru na motívy rovnomenného filmu Men in Black, ktorá sa podľa mňa celkom vydarila. Podľa všetkého sa zdá, že The Collective nemôžeme považovať za amatérov.

Poďme však už po poriadku. Príbeh. Ten môžete očakávať typicko indianojonesovský, alebo ak chcete larocraftovský. Dej sa odohráva v období pred druhou svetovou, začína sa na Ďalekom východe, kde organizácia Triáda čierneho draka a nemecký žoldnier Albrecht Von Beck spoja svoje sily, aby získali Dračie srdce (The Heart of the Dragon), ktoré je kameňom úrazu. Je to čierna perla, ktorej majiteľ má schopnosť formovať vedomie človeka. Indy tak naberá preňho typický nádych mýtickosti. Dračie srdce je údajne ukryté v hrobke prvého čínskeho cisára (odtiaľ názov – The Emperor’s Tomb) už viac než dvetisíc rokov. Indy sa na žiadosť žltého obchodníka menom Marshal K’ai stáva hrdinom, ktorý má zabrániť, aby sa taká silná zbraň akou Dračie srdce bezpochyby je, dostala do zlých rúk, naopak, Dračie srdce má odovzdať vláde Číny.

K otvoreniu hrobky cisára je však potrebná Dračia pečať (The Dragon Seal), ktorej tri kúsky sú roztrúsené po celej zemeguli. Začína sa tak naháňačka Indyho so žltými ksichtíkmi a naivnými nemeckými fašistami. A aby mu nebolo smutno, tak K’ai mu na cestu poskytne pohľadnú mladú dámu Mei Ying (neviem, ale myslím, že Japonky a Číňanky majú stále niečo do seba), ktorá oživí dobrodružstvo nielen Indymu, ale aj hráčovi. Časti pečate budete hľadať na tropickom Cejlóne, v Turecku, v rušnom Hong Kongu a nesmieme zabudnúť na Prahu – nie je to síce Slovensko, ale máme k tomu asi najbližšie, čo by kameňom dohodil. Tieto miesta by mali byť zhrnuté do desiatich megarozľahlých levelov. Ak ste sledovali filmovú trilógiu, poviem vám, že príbeh hry sa končí v Číne práve tam, kde sa začína druhý diel filmu – Indiana Jones and the Temple of Doom (Indiana Jones a chrám skazy). Možno si spomínate na automobilovú naháňačku po rušných čínskych uliciach, kde sa Indym s jeho malým šikmookým priateľom, na ktorého meno si už bohužiaľ nespomínam, snažili utiecť bande Číňanov. Práve tu niekde by sa mal končiť dej chystaného Indyho. Hráči sa boja, aby hra neprepadla v čistú akciu, a aby sa nezabudlo na Indyho adventúrny pôvod. Na otázku percentuálneho vyjadrenia akčných a adventúrnych prvkov dostali hráči od Nate Schaumberg (funkcia „assistant producer“ pri výrobe hry) na serveri GameSpy vyhýbavú odpoveď – „100% of both?“ Zároveň dodáva, že chcú, čo najlepšie zachytiť atmosféru a spracovanie podobajúcich sa filmu. Mne sa zdá, že všade sa ale rozoberá akčná stránka a adventúrne prvky sú bokom. Hádam sa na nich nezabudne.

Čo sa týka akčnej stránky hry, je tu naozaj o čom rozprávať. Ako som už spomenul, autori sa chcú priblížiť atmosfére filmu; vo filme Indy používal viac svoje päste než strelné zbrane, a tak bude viac súbojov „chlap proti chlapovi“. Tie by mali byť veľmi prepracované. Je zbytočné popisovať presný systém súbojov. Nebude to síce Mortal Kombat, ale budú možné také kúsky, že nepriateľa kopnete do rozkroku, a ak mu to nebude stačiť, zhodíte ho z budovy alebo len tak z mosta (koniec koncov i na okolo povaľujúcich screenoch by to malo byť vidieť). Súbojom one-to-one by mal dopomôcť i Indyho povestný bič, ktorým sa už nebudete prehúpavať cez priepasti, ale hovorí sa dokonca, že ním odzbrojíte nepriateľa a pomôžete si s ním dostať svojho súpera bližšie k telu. Pre dosiahnutie istého typu interakcie s okolím autori do hry zakomponovali i možnosť napadnúť protivníka len tak pohodenými vecami ako fľaša, stolička alebo lopata. Neviem nakoľko budú takéto možnosti realizovateľné, myslím však, že autori sa budú čím viac snažiť zabrániť prekomplikovaniu systému súbojov. Veľmi sa mi páči systém doplňovania si zdravia, kde sa autori šikovne vyhnú trápnemu quakovskému zbieraniu lekárničiek. Indy bude mať k dispozícii akýsi ešus alebo čutoru, do ktorej si naberie pri v hre vyskytujúcich sa prameňoch na to určených sviežu vodu, ktorou si bude obnovovať zdravie. Veľmi šikovný ťah od autorov, ktorý na mňa urobil dobrý dojem.

Čo ma trochu mrzí je, že autori nepriamo priznali istú nelineárnosť hrania, bude sa jednať o pevnú dejovú líniu. Hru si asi dvakrát nezahráte, ale napriek tomu sa zdá, že priaznivci The Infernal Machine nebudú sklamaní. Pripomeniem, že hra bude bežať na úplne novom engine. Tak či tak, screenshoty nevyzerajú ani nádherne ani najhoršie, v tomto prípade sa však nebojím ani tak o grafické spracovanie ako o zachovanie puzzlov a iných adventúrnych prvkov. Ako to dopadne sa dozvieme nielen my, ale aj majitelia X-boxov a PS2 až keď nám tohto roku opadne lístie.

SCUMM engine
SCUMM (Script Creation Utility for Maniac Mansion) engine bol, ako už z názvu vyplýva, vytvorený pre hru Maniac Manson ľuďmi z LucasArts (resp. Laucasfilm Games, na meno samotného autora si už bohužiaľ nespomeniem). Tento systém umožnil hrať hru iba myšou a svojím spôsobom bol revolučný. Dal možnosť vzniknúť point-and-click adventúram. Fungoval tak, že hráč mal k dispozícii panel s asi desiatkou príkazov ako talk to, open, use ap. Tie používal na manipuláciu s predmetmi a postavami na obrazovke. Ak chcel hráč zapáliť svetlo, klikol na príkaz use a následne na to na vypínač a vznikol príkaz „use the switch“. Celé to bolo oproti predchádzajúcim adventúram nesmierne jednoduché, iba LucasArts vyvinuli na tejto technológií dvanásť hier (medzi nimi aj prvé dva dieli herných Indiana Jonesov – The Last Crusade a The Fate of Atlantis), nehovoriac o všetkých adventúrach od Sierry a iných výrobcov, ktorí tento systém okopírovali a ešte dlho sa používal pri hraní. O niečo starším hráčom som ale nič nové neprezradil.

#aut#