Mass Effect 2: Arrival (DLC)

Ak niekoho očakávania boli vysoké, s predstavou, že dostane ešte našliapanejšie a kvalitnejšie DLC ako Lair of the Shadowbroker, musím ho hneď na začiatku schladiť – nedostane. Na druhej strane, ale poskytne štandardnú zábavu, ktorá ničím neurazí, ale bohužiaľ ani nenadchne. Arrival zavedie nášho známeho komandéra na misiu, kde má zachrániť istú agentku Aliancie, doktorku Amandu Kenson. Ona má mať dôkazy o neodkladne hroziacej invázii Reaperov do nášho vesmíru. Lenže ako to už býva, nie všetko je také ako sa zdá. Na druhej strane, Shepard opäť bude zasahovať, aby celá galaxia ostala aspoň chvíľu pohromade...

Čo hráč dostane po vizuálnej stránke a strihovej práce s kamerou a jednotlivými scénami je opäť na vysokej úrovni. Avšak, čo sa týka level designu, hra pôsobí nemastne – neslane. Chýba jej nápad, či akýsi osviežujúci prvok, ktorý by celé to koridorové strieľanie nejako ozvláštnil. Po očakávateľnom príbehovom zvrate už v misii nebude iný postup, ako postup streľbou. Bude treba vystrieľať všetko a všetkých, ktorých na vás hra vrhne. Už vás nič neprekvapí. Prejdete koridorom, vstúpite do miestnosti a v ten moment viete, že do miestnosti sa nahrnie aj kopa protivníkov. Ukryjete sa a strieľate a strieľate a... Po ďalšom koridore celé znova. Ukazovateľ zábavy postupne klesá.

Okrem toho, scenár tiež na niekoľkých miestach ukazuje mierne kopance v logike a naznačuje problémy, s ktorými sa budú musieť autori v treťom diele vysporiadať.  Už vysvetlenie admirála Hacketta, prečo musí ísť Shepard na misiu sám, stojí na hlinených nohách. Skrátka, tým, že sa v Bioware rozhodli spraviť sólo misiu pre komandéra, si zároveň uzamkli širšie možnosti, ktoré hráč mával v spolupráci s ostatnými členmi tímu. Možno je to len barlička, ako ušetriť financie na dabingu, ale to už je len číra špekulácia. Problém je, že celé toto takzvané premostenie s tretím dielom pôsobí prázdno a zbytočne. Jednak v dialógoch neexistuje nijaká možnosť ako sa odkloniť od nalinkovaného scenáru, žiadna možnosť výberu ako sa Shepard zachová. Všetko je od začiatku presne nalinkované a nepripúšťa akúkoľvek zmenu. Dokonca sa tentoraz Bioware úplne vykašlalo i na – ako to nazývam – optickú možnosť voľby. Nič. Všetky závažnejšie rozhodnutia sa dejú v strihových scénach, do ktorých hráč nezasahuje. Vždy to bol váš Shepard, resp. môj Shepard, robil rozhodnutia aké som chcel aby robil. Zachoval sa tak, ako som určoval a tak som Sheparda formoval a vytváral si k nemu istý vzťah. Avšak Arrival toto všetko hádže do koša. Shepard robí rozhodnutia bez vášho zásahu, bez toho, čo hráč chce. Prvok, ktorého sa vzdali a týka sa najmä jedného kľúčového rozhodnutia, ktoré bude musieť komandér urobiť. Bohužiaľ bez vášho zásahu.

Ak má byť Arrival znakom vecí budúcich, nechcel by som vidieť tretí Mass Effect, ktorý sa vydal smerom posledného prídavku. Celá zápletka posledného DLC jednoducho pôsobí ako varenie z vody a absolútne ignoruje postavu hráča, resp. to ako on sám vníma svojho Sheparda. A to všetko len preto, aby si Bioware pripravilo pôdu pre ďalší diel. Stavia hráča k akémusi pochybnému morálnemu rozhodnutiu, ktoré bude mať v budúcnosti pre Sheparda isté následky. Nech by sa snažil hráč akokoľvek, výsledok posledného DLC dopadne vždy rovnako. Napriek tomu, že má i posledné DLC veľmi dobré produkčné kvality, v ostatných smeroch je len obyčajne priemernou záležitosťou. Od prázdneho strieľania až po nepresvedčivý scenár. Dokončenie DLC vám zaberie niečo málo cez hodinu a za ten čas bohužiaľ nedokázali autori vytvoriť viac než priemerný zážitok. Skalný fanúšik bude mať aspoň „kúsok žvanca“ na malú chvíľu, ale ostatní zrejme ostanú nemilo prekvapení.