Men of War: Assault Squad

Pre tých, čo počujú názov Men of War prvýkrát, len pripomeniem krátko históriu tejto série. Všetko sa to začalo hrou Soldiers: Heroes of WW2, kde ste sa stali veliteľom malej údernej skupiny. Pod vaše velenie spadalo maximálne 10 vojakov a každý bol odborník na iné zbrane a to vyžadovalo veľké taktizovanie a dôsledný mikromanagement, sem-tam sa na bojisku objavil aj tank. Čo bolo nezvyklé, mohli ste mať pod úplnou kontrolou každého vojaka a tank, mohli ste ovládať presne ich pohyb, streľbu, prakticky všetko. Potom nasledovalo voľné pokračovanie v podobe Faces of War, tu už sa pod vaše velenie dostávali celé skupiny, alebo v odbornej terminológii družstvá a roty. Strategické rozhodovanie a taktizovanie nabralo realistickejšie rozmery a hra nestrácala ani v mikromanagemente jednotlivých vojakov. Tretím a zatiaľ posledným voľným pokračovaním série týchto hier je už spomínané Men of War, ktoré naďalej rozšírilo množstvo jednotiek, ktorým je možné veliť.

Predchádzajúce hry a datadisky ale boli koncipované hlavne pre singleplayer a multiplayer bol len chudobný príbuzný, ktorý tam niekde bol, ale niečo mu stále chýbalo. To všetko sa mení práve príchodom standalone datadisku Assault Squad. Ten si berie všetko dôležité a dobré zo singleplayeru a prináša nové prvky a núti hráčov, aby hrali kooperatívne, alebo rovno proti sebe. Kto si teda myslí, že si zahrá kvalitnú stratégiu, tak ako tomu bolo v predchádzajúcich dieloch, síce nebude sklamaný, ale pri hraní Assault Squad sám pochopí, že potrebuje niekoho živého, kto by si s ním, alebo proti nemu zahral, až potom totiž začína ta pravá zábava.

Herné princípy prešli oproti pôvodnej hre malou zmenou. Všetko sa točí okolo kontrolných bodov/vlajok a bodov/peňazí, ktoré za ich obsadenie a udržanie dostávate. Hra vás v podstate neustále ženie dopredu, niekedy musíte obsadiť všetky vlajky, niekedy máte na výber, ktoré obsadíte a víťazná je len tá posledná. Nakoniec sa zrejme aj tak budete snažiť obsadiť všetky vlajky, jednak preto, že dostanete viac bodov, za ktoré si nakúpite nové, čerstvé a vyzbrojené jednotky a jednak sa vám s každou ďalšou obsadenou vlajkou rozrastá arzenál zbraní a jednotiek, ktoré môžete povolať do boja. Potrebné je teda držať straty na svojej strane na čo možno najnižšom čísle, aby ste zbytočne neboli nútení stále povolávať nové a nové jednotky, pretože body sa míňajú prekliato rýchlo a doplňujú sa len veľmi pomaly. Avšak za tieto body si nekupujete len jednotky, občas sa dostanete k špecialitkám, ako je nálet stíhacích bombardérov alebo zhodenie parašutistu pokojne do tyla nepriateľa. Každá frakcia má niečo iné.

Základom hry je 15 misií, ktoré je možno hrať singleplayer, ale skôr sú teda určené pre kooperatívne hranie. Hra tieto misie ani nenazýva kampaňou, len skirmishom. Za každú s frakcií si vyskúšate tri mapy, frakcie sa striedajú, takže je to pomerne pestré, vyskúšate si boj za americkú, britskú, ruskú, nemeckú a japonskú armádu. Scenáre sú väčšinou podľa známych bitiek druhej svetovej vojny, ale presné rekonštrukcie nečakajte. Mapy sú skutočne rozsiahle a s postupom a bojmi na celej dĺžke fronty strácate trochu prehľad o tom, kde máte jednotlivé jednotky a kde je práve horúco. Naviac, časom príde na určitú stratégiu, ktorú budete uplatňovať v každej misii, napr. mne sa dosť osvedčilo na veľkých mapách zatlačiť na niektorý kontrolný bod, kam následne počítač sústredil obranu a všetky protiútoky, tým však oslabil obranu na ostatných kontrolných bodoch, čím sa objavila ideálna príležitosť na útok v tomto úseku. Problém je, že musíte kmitať hore-dole medzi dvomi bodmi na mape, aby ste vedeli, že vás nepriateľ nezatlačil späť a na druhej strane musíte koordinovať útok. Práve z tohto dôvodu je dobré mať niekoho po ruke a plynule sa dohadovať na postupe. Pri tomto postupe si strážite svoj úsek, tušíte, ktoré jednotky máte po ruke a podobne.

Okrem týchto 15 misií je tu potom ešte cez 30 máp určených výhradne pre multiplayer a pre rôzne módy hry. Sú tu tri módy, obdobou singleplayeru alebo kooperácie je mód Assault Zones, kde obsadzujete vlajky alebo teda kontrolné body a kto ich získa všetky je víťaz. Aký by to bol multiplayer, keby v ňom chýbal klasický deathmatch alebo v Assault Squad mód s názvom Combat. Posledný mód, ktorý hra obsahuje má názov Frontlines, kde jeden z hráčov útočí a ten druhý sa bráni resp. spomaľuje postup nepriateľa. Myslím, že multiplayer prešiel skutočne veľkou zmenou, čo by mohlo prilákať aj nových hráčov.

Čo musím pochváliť je umelá inteligencia a náročnosť hry. Men of War: Assault Squad rozhodne nie je pre nováčikov a doporučujem im zahrať si buď pôvodnú hru, alebo najlepšie celú sériu od začiatku, aby sa naučili pracovať s každým jednotlivcom. Assault Squad nemá žiaden tutorial a s tým je treba počítať. Čo sa týka umelej inteligencie, tak tá na vyšších obtiažnostiach veľmi slušne reaguje na vaše manévre a prispôsobuje sa situácii. Aj keď je otázka či to nie je spôsobené tým, že nepriateľ na vás len chrlí obrovské protiútoky na miesta, kde zrovna útočíte. No na druhej strane sa mu čas od času podarí vybojovať späť už raz stratenú vlajku. Pokiaľ útočíte len pechotou bez akejkoľvek podpory, čakajte, že na vás nepriateľ pošle tanky, s ktorými si na otvorených priestranstvách moc neporadíte. Pokiaľ útočíte v priesmykoch len tankami, čakajte, že nepriateľ na vás pošle vo veľkom protitankovú pechotu a váš postup zamrzne, prípadne za touto vlnou prídu nepriateľove tanky a vám neostáva nič iné ako ustúpiť. V niektorých misiách sa tak skutočne zapotíte.

Životne dôležitý je tak management vašej armády a jej správne vyváženie. Aj keď občas nastávajú aj absurdné situácie, kedy jedno nepriateľské obrnené vozidlo dokáže vyradiť tri opancierované tanky. Účinnosť zbraní tak nie je úplne historicky verná, skôr autori vsadili na vyváženie armád a väčšiu zábavu. Je treba pamätať aj na také veci, ako je munícia a palivo. Pokiaľ je váš postup pomalý a neustále bojujete s nepriateľom, ľahko sa stane, že vašim mužom, delám, guľometom a vozidlám dôjde munícia a ste nútení zastaviť a ak nemáte zásobovacie auto, tak si na dozbrojenie počkáte, čím sa väčšinou dostanete do slušných problémov. Stále je to ale skôr makromanagement, mikromanagement, ktorý ja osobne mám na týchto hrách najradšej je síce solídne vypracovaný, ale z praktického hľadiska úplne zbytočný. Vojakov a strojov je toľko, že pri venovaní sa každému zvlášť by ste asi hru nikdy nedohrali.

Záverečné hodnotenie je veľmi pozitívne, ide o výbornú multiplayerovú stratégiu, ktorá ponúka možnosť zahrať si kooperatívne a aj proti sebe. No nemôžem sa ubrániť pocitu, že takýto prepracovaný multiplayer mal byť do hry zapracovaný omnoho skôr a nie až v podobe standalone datadisku. Hru trošku zráža aj fakt, že prakticky vôbec nie je stavaná pre nováčikov, ktorý sa v množstve ovládacích prvkov hry utopia. Niektorí môžu namietať aj starší engine a horšiu grafiku hry, proti gustu žiaden dišputát, ale mne osobne to výrazne neprekáža. Ešte raz teda opakujem, nadpriemerný multiplayerový počin.